3.kapitola

8.1K 601 0
                                    


V ten deň som už dobrú náladu naozaj nemala. Najprv mi ju pokazila Kate a jej veselí spoločníci a neskôr sa do mňa pustila aj Grace, pretože Cam nemohla udržať zatvorené ústa a správala sa naozaj neadekvátne svojmu veku. Vyvádzala ako trojročné dieťa na pieskovisku, a to si fakt nerobím žarty.

Nakoniec som ju musela poslať preč, načo na mňa nevďačne zagánila, vraj som jej prekazila plány na úprimný rozhovor, ktorý so mnou chcela viesť.

„Som tu pani Nicolnsnová!" zakričala som do prázdneho priestoru úzkej chodbičky a zatvorila za sebou dvere.

Keďže som mala plné ruky nákupných tašiek vybrala som sa priamo do kuchyne, kde som sa hodlala ich všetky zložiť. To by sa však nemohla stať nasledovná situácia.

Najprv som sa hlúpo potkla o drevený prah dverí, načo ma tak strašne zabolel palec, že som zo seba spustila kopu primitívnych nadávok.

Hneď na to spoza rohu vyskočila pani Nicolnsnová s hlasným „Bú!"

To celkom stačilo na to, aby som sa zľakla a celý nákup spustila z rúk.

„Na niečom sme sa predsa dohodli!" vykríkla som pozerajúc na pohromu okolo seba. Všade na dlážke sa povaľovali krabice s mliekom a potraviny. „Toto snáď nie je možné!"

Pani Nicolnsnová sa vedľa mňa nevinne zasmiala. „Nič sa predsa nestalo, dievčatko."

„Nič sa nestalo?!" skríkla som a rozzúrene rozhodila rukami. „Takmer ste mi spôsobili infarkt!"

„Takmer," odvetila a pomykala útlymi plecami. „To sa nepočíta."

Ticho som zavrčala a pustila sa do upratovania. „Nechápem ako môže byť niekto vo vašom veku tak hyperaktívny, je to vôbec možné?"

„Všetko je možné, dievčatko," povedala a v jej hlase bol počuť úsmev. „Aký si mala dnes deň?!"

Vypustila som zo seba dramatický povzdych, načo sa zasmiala a ja som sa k nej na malý moment pridala. „Nič výnimočné, len zvyčajné problémy, veď viete, maličkosti."

„Poznám ťa už pár rokov, Ria, mne nemusíš klamať, čo sa stalo tentokrát?"

Musela som uznať, že jej vyjadrenie bolo namieste. Pani Nicolnsnová ma naozaj poznala niekoľko rokov, odkedy sme sa tu s rodičmi pred desiatimi rokmi nasťahovali. Vtedy z nej bola ešte čiperná mladá pani, ktorá milovala svoju rodinu a bola ochotná pre nich urobiť všetko. Keď jej však za pár rokov zomrel manžel, celkom osamela. Deti nemala, teda aspoň tak mi to kedysi vysvetľovala a od vtedy som nenašla odvahu pýtať sa na viac, nieže by ma to nezaujímalo, len som nechcela rozpitvávať staré jazvy.

„Kate ma dnes znovu nahnevala," vzdychla som po chvíli, keď už všetko bolo na svojom mieste.

„Aké prekvapivé," zatiahla ironicky, čo ma okamžite rozosmialo. „Čo to bolo tentokrát?"

Až kým som sa upokojila po krátkom záchvate smiechu pustila som sa do vysvetľovania. Opísala som jej takmer celú situáciu, dokonca aj skreslený pohľad toho chalana, načo milo zdvihla obočie, zahvízdala, čo vyvolalo moju okamžitú červeň a keď som jej vysvetlila, čo bolo skutočným dôvodom jeho pohľadov, hlasno sa rozosmiala.

„Vždy som vedela, že niečo v sebe máš," smiala sa a neveriacky krútila hlavou.

„To nie je vtipné," osopila som sa na ňu, no nemohla som sa ubrániť malému úsmevu.

„A bol aspoň pekný?"

Celkom ma zaskočila. „Kto?"

„No ten chlapec, bol pekný?" pýtala sa a oči jej žiarili ako svetielka na vianočnom stromčeku.

Crazy In Love Opowieści tętniące życiem. Odkryj je teraz