Crazy In Love

16.kapitola

Najviac zo všetkého neznášam, keď sa so mnou osud kvalitne zahráva. Ako vlastne stále, pretože raz to tak už býva, že vždy, keď sa vám na začiatku dňa niečo nepodarí, stačí ďalší impulz a váš dokonalý život padá ako dlhoročne stavane domino. A ani tento deň nebol výnimkou, ba naopak, zmenil sa na hotovú katastrofu a za všetko mohol jeden blbý budík.

„Grayová, vy sa tu snažíte spať?" opýtal sa nahnevane profesor Hood všímajúc si moje disfunkčné schopnosti sústrediť sa. Jeho prísny pohľad spod obrovských okuliarov sa mi vryl do hlavy a zotrval tam hodnú chvíľku, až kým som sa neprebrala zo svojho polospánku a rýchlo nepokrútila hlavou.

„Nie," zamrmlala som. „Len ma lákala myšlienka položiť si hlavu na túto," mávla som rukou, aby som v sebe našla dostatočne vhodné slovo a ďalej som pokračovala: „veľmi krásnu lavicu."

Triedou sa ozval pridusený chichot a profesor nahnevane skrčil hrubé obočie. Bol to chlap vo svojich obdivuhodných sedemdesiatich rokoch, ktorý trávil voľné chvíle učením hlúpych študentov a balením mladších kolegýň.

Dokonalý život väčšiny chlapov, aj môj otec by o tomto vedel hrdo rozprávať.

„Veľmi krásnu lavicu?" zopakoval a chrapľavo zakašľal.

Prikývla som, neistá si svojim ďalším konaním, či sa oplatí niečo povedať, alebo sú všetky moje šance už dávno stratené.

„Čo keby ste si prišli položiť hlavu na veľmi krásnu lavicu dnes po vyučovaní?" spýtal sa a v triede sa zase ozval smiech a šum.

Vyhrala druhá možnosť, desať bodov pre chrabromil !

„To akože mám ostať po škole?" opýtala som sa nechápavo a dostatočne nahlas, aby som prekričala dotieravé hlasy svojich spolužiakov, ktorý určite napäto riešili celú situáciu ustavičným ohováraním.

Profesor si ma premeral a potom hlasno vzdychol. „To akože po škole," prikývol.

V momente sa mi pred očami zjavila pani Nicolnsnová a mne silno zovrelo žalúdok.

„To nemôžem!" zahučala som a rýchlo pokrútila hlavou. „Po škole už niečo mám!"

„To nie je môj problém," vyhlásil a nahnevane sa vystrel. „Ostatní budte ticho, lebo sa pridáte k slečne Grayovej a strávite všetci spolu, jedno príjemné popoludnie!"

Akoby na povel všetci stíchli.

Teda nie všetci.

Až na mňa!

„To mi vážne nemôžte urobiť, poobede už niečo mám!" nedala som sa a náhlivo som gestikulovala rukami. „Ani si neviete predstaviť aké..."

„To by už stačilo!" zakričal a celý červený od hnevu ukázal prstom na zatvorené dvere. „Zoberte si svoje veci, slečna Grayová a opusťte triedu! Ihneď!"

„Ale veď..."

„Niečo som povedal!" zreval a unavene sa zvalil na drevenú stoličku za katedrou. „Píšem vám absenciu a dnes po škole si neodsedíte hodinu, ale rovno dve. Dovidenia!"

„Toto vôbec nie je spravodlivé!" zrúkla som a schytila do rúk všetky svoje veci. Ostatný v triede pre mňa prestali existovať a ja som si v tej chvíle žila, vo vlastnom ringu, kde sa práve odohrával ťažký súboj medzi mnou a Hoodom. A nie Robinom, ale debilom!

******

Ďalšia časť z môjho dokonale stavaného domina spadla pri obede, keď do mňa vrazilo dievča z nižšieho ročníka. Zvyčajne by to moju hlavu nechalo chladnú, stávalo sa to totiž celkom často, že do mňa iné baby vrážali, len aby si niečo dokázali. Tentokrát to však daná osoba prehnala, pretože ma prichytila nepripravenú s horkou polievkou na kovovej tácni.

Pohroma nastala, až keď som na hrudi a na bruchu pocítila pálivý obsah svojho obedu.

„Do riti," zahrmela som a všetko ostatné mi ako na povel vypadlo z rúk. „To si snáď robíš srandu?"

„Nie, nerobím," ozvalo sa za mnou a ja som sa nahnevane zvrtla. Dievča, ktoré sa tak „nešikovne" potklo o vlastnú nohu a silno ma pritom buchlo ramenom bolo o pár centimetrov vyššie než ja. Široké zuby mala vystrčené spod úzkych pier, čím som usúdila, že sa asi usmieva a popritom všetkom ma pozorne sledovala drobnými zelenými očami.

„Slušný človek sa aspoň ospravedlní," zachrapčala som a odtiahla si stále páliace tričko ďalej od kože. To, že sa na nás dívala celá jedáleň ani nemusím spomínať, bola to totiž samozrejmosť. A ja som sa opäť ráz cítila ako zvieratko v cirkuse.

„Nemám sa prečo," mykla plecom a zatvárila sa až príliš nevinne.

Bola som rozzúrená, strápnená, spálená a navyše neschopná slova.

„Ale máš pravdu," vyslovila po chvíli lenže o niečo hlasnejšie, čo vyvolalo, že celá jedáleň sa ponorila do ticha, cez ktoré všetci napäto očakávali jej ospravedlnenie.

Aj ja tiež.

„Mala by si sa mi ospravedlniť," dokončila a ruku si ľahko zložila na hruď. „Nemôžeš do ľudí takto vrážať, môžeš tým niekomu, niekedy ublížiť," pyšne si ma premerala a keď si všimla, že ma pozornosť aj ostatných ľudí, ďalej si vychutnávala to, že je aspoň pred nimi, niečo viac než ja.

„Odporučila by som ti svojho očného, ale žiadneho nemám, pretože ho nepotrebujem," chlácholivo ku mne natiahla ruku a pohladila ma po pleci. „No stavím sa, že po dnešnom dni sa ti nejaký očný lekár ozve aj sám."

Celou jedálňou sa ozval hlasný smiech a ja som ticho zasipela. Ak som dovtedy nebola dostatočne potupená tým, že som stala pred stovkou ľudí s mokrým tričkom, cez ktoré mi bolo vidno obrysy podprsenky, od tej chvíle som mala chuť prepadnúť sa pod zem. Nuž to mám za to, že nie som dostatočne schopná reagovať a radšej pred problémami utiecť.

„A vieš čo by som ti odporučila ja?" šepla som tak aby ma počula len ona. „Menej vplyvu od mojej sestry a viac vlastného úsudku, pretože to ti chýba!" S tým som sa otočila a rýchlo sa rozutekala do svojej skrinky po tričku z telocviku. Moja cesta sa samozrejme nezaobišla bez posmechu od ostatných, ktorý si moje nešťastie náramne užívali. Neprešla ani hodina a ja som v sebe opäť prechovávala neskutočný hnev, ktorý sa dral na povrch ako láva zo spiacej sopky. Túžila som nájsť Kate, schytiť ju za vlasy a zopakovať si naše dávne bitky, ale nenašla som odvahu. Bola som si totiž istá, že za všetkým bola ona. Nezvoniaci budík aj toto naivné dievča, ktoré hravo splní každé jej želanie, len aby na chvíľku zaujala miesto sluhu. Sluhu, ktorý nemá právo na nič, len plniť hlúpe rozkazy.

Vedela som, že Kate celú situáciu pozorovala zo svojho stola, alebo „populárneho kútika", ako ho nazývali ostatní, a určite sa na všetkom dobre bavila. Tak ako zvyčajne. Jedno však bolo isté, nech sa snažila o čokoľvek išlo jej to veľmi dobre. A ja som vedela, že chýba len málo, aby sa jej podarilo to čo si zaumienila. Zlomiť ma.