33.kapitola

6.2K 519 10
                                    

Najzložitejšou ľudskou vlastnosťou sú výčitky svedomia. Myšlienky, ktoré nám nedajú spávať a nútia nás premýšľať dookola o tej istej veci. A niečo podobné som zažívala aj ja. Výčitky svedomia a strach, že sa mi to nepodarí urovnať. Aspoň to mi hýrilo hlavou cestou k Tonyho domu.

Bolo niečo po deviatej večer, keď som sa konečne upokojila, prestala plakať a uvedomila si, že to nemôžem nechať len tak. Nakoniec som na seba navliekla prvý sveter, ktorý sa mi dostal do ruky a rozbehla sa dole schodmi, kde som najprv musela otcovi vysvetľovať pobyt v riaditeľni a následne ho vrúcne prosiť, aby ma pustil von. Chvíľu zaháľal, zaujímalo ho totiž prečo som taká uplakaná, ale nebol čas na rozprávanie, preto som len mávala rukou a on chápavo prikývol.

K Tonyho ulici som kráčala pešo, trvalo mi to takmer celú hodinu. No čerstvý vzduch mi pomáhal urovnať si to všetko v hlave. Pripravovala som si trápne príhovory a zároveň som sa triasla strachom, že to nezvládnem, alebo že to nedopadne podľa mojich predstav. Dvere mi otvorila Emma, s úsmevom na tvári, v pyžame a s pohárom v ruke.

„Ahoj Ria," pozdravila ma a široko sa usmiala rovnako ako to často robí aj jej brat.

„Ahoj," kývla som hlavou. „Ja... Prišla som za Tonym. Je doma?"

Obzrela si ma od hora až nadol a jej úsmev sa o čosi rozšíril. „Odkedy prišiel domov nie je s ním žiadna reč. Na každého len vrčí a stale trieska dverami. Má to niečo spoločné s tým, že si plakala? Vy ste sa pohádali?"

Ostala som ticho a zmohla sa len na chabé myknutie plecom, otázky tohto typu totiž neboli práve tie, ktoré som túžila odpovedať Tonyho jedenásťročnej sestre.

„Najprv som si myslela, že mu zase začína puberta, ale potom som to pochopila. Minule sme sa o tom rozprávali s kamarátkami v škole a nikdy nám nedošlo, že aj chalani môžu niečo také takto prežívať," rozhodila rukami a následne ich zase spustila k telu.

Nevedela som čo jej odpovedať, preto som len ticho stála a sledovala ju pohľadom. Bola asi o hlavu nižšia ako ja, štíhlej postavy a dlhé hnedé vlasy mala zastoknuté v drdoli. V očiach mala podobnú farbu ako Tony a úsmev celkom rovnaký. „S kým sa to tu stále vykecávaš, takto v noci?" ozval sa z diaľky Lukeov hlas a následne spoza dverí vykukla aj jeho hlava. „Ach, to si ty," zamrmlal a venoval mi jemný úsmev.

Niečo s touto rodine bolo rozhodne zlé. Stále sa usmievali. Všetci.

„Ahoj, Luke," pozdravila som ho a silene sa usmiala.

„Prečo stojíš tam vonku? Poď dnu, pozeráme film," kývol hlavou a Emma sa k nemu rozradostene pridala. Mala som čo robiť, aby som si to cestou do obývačky nerozmyslela a nerozutekala sa do Tonyho izby. Nakoniec som sa však posadila k obom „malým" Cooperovcom na obrovský gauč a svoju pozornosť upriamila na zapnutý plazmový televízor.

„Čo to vlastne pozeráte?" spýtala som sa po dlhšej chvíli.

Emma sedela kúsok odo mňa a Luke sa rozvaľoval na koženej fotelke, kde si svoju samotu značne užíval.

„Vyberala to Em, takže to určite bude niečo strašne romantické, plné spevu a šťastných párikov. Tým chcem naznačiť, že to bude typická disney sračka," utrúsil Luke a zatváril sa znechutene.

„Náhodou," vyhŕkla Emma a ruky si prekrížila na hrudi. „Mám oveľa lepší výber než ty a stavím sa, že Ria si takisto pozrie radšej niečo romantické, ako tvoje akčné, bojové blbosti!"

Crazy In Love Where stories live. Discover now