Crazy In Love

5.kapitola

Osoba ako ja, zvedavá a samostatná jednoducho nenechá veci len tak visieť, akoby vo vzduchu. Moja zvedavosť bola predsa len väčšia ako samotné zábrany správneho vychovania, ktoré nariaďuje, že je nesprávne byť až príliš zvedavý.

Jedno bolo isté, Anthony, Tony, to je jedno, naozaj chodil do tej istej školy ako ja. Bol o rok starší, to sa mi podarilo zistiť podľa toho, že všetok rozvrh zdieľal s Kate. Chodil do tej istej školy, dokonca dlhšie, než ja a predsa som ho nepoznala. Akoby vôbec neexistoval a odrazu sa zjavil ako jasná iskra. Nie že by som bola nejako extrémne nevšímavá, lenže ostatní ma akosi podozrivo nezaujímali a ja som nezaujímala ich, aspoň dovtedy pokiaľ sa nechceli dostať cezo mňa, až ku Kate. Vtedy som sa stávala ich najlepšou priateľkou a osobou, ktorá im bez milosti dá jej telefónne číslo. Ako keby som ho mala, pomyslela som si ironicky, vždy, keď som sa vyskytla v takejto situácií.

„Hovoríš, že sa volá Anthony?" zamrmlala pani Nicolnsnová zamyslene pohybujúc lyžicou v hrnčeku kávy, ktorú pevne zovierala vo svojej ruke.

Prikývla som, najprv nadšene a hneď na to mierne uvoľnene. Nechcela som pôsobiť ako psychicky narušený človek s potrebou sledovať neznámych ľudí, dokonca chalanov.

„Och," vydýchla a rukou si poklepala po čele. Vyzerala, ako niekto, kto zaujato rozmýšľa, lenže po chvíli pokrútila hlavou a bezradne mykla plecom. „Bez priezviska sa ďaleko nepohneme, dievčatko."

Rýchlo som mávla rukou, nemala som potrebu vyvolávať v nej nejaké pochybnosti, nič sa predsa nedialo. Bol to len hlúpy popud po informáciach.

„Čo poviete na partičku šachu?" opýtala som sa nadšene.

Pani Nicolnsnová rozradostnene vstala. „Už som si myslela, že sa neopýtaš!"

***

„Mami, môžeš mi splniť jedno želanie?" zamrmlala Kate počas večere, keď sme celá rodina ukážkovo sedeli za jedným stolom, len s tým rozdielom, že všetko naokolo bolo falošné a príliš dusné. Otec sa tváril, akoby k nám vôbec nepatril, vidličkou si naberal rozvarené cestoviny a očami sledoval zapnutý televízor. Vedela som, že je myšlienkami niekde vo svojej kancelárií, kde sa mu na kolenách striedajú sekretárky, ktoré vymieňa, akoby boli kusy papiera.

To, že to robí som zistila len nedávno, keď som ho s jednou chtiac, či nechtiac nachytala. Šla som k nemu s večerou, ktorú mama pripravila. Robila som to často, keď pracoval neskoro do noci a nemal čas niekam ísť. Keby však čo i len tuším, čo sa odohráva v jeho kancelárií radšej by som tam nešla. Nič nebolo horšie, ako vidieť vlastného otca, v objatí s cudzou ženskou, ktorá je len o pár rokov strašia než ja. Našťastie si ma nevšimli, naďalej sa venovali sami seba a verte- neverte, nebol to práve najlepší okamih môjho života.

Mama o tom nevie, naďalej sa tvári, akoby celé ich manželstvo bolo nádherné a dokonalé. Každý deň chodí do práce a poctivo zarába, len aby nemusela čeliť realite. Lenže ja viem, že vnútri niečo tuší vždy, keď ju otec od seba odstrčí, načo sa vyhovára, že bozkávať ženu pred vlastnými deťmi je mu nepríjemné, ale ja viem pravdu. A tá pravda mi úplne zmenila rozhľad.

Keď som sa v ten večer vrátila domov roztrasená a uplakaná, nenávidela som celý svet. Bolo mi zle z toho, ako niekto, komu som dôverovala roky, všetko zahadzuje, len pre potešenie. Nikomu som však nič nepovedala, všetko som dusila v sebe, ale malá časť mňa dúfala, že pravda vyjde najavo, či už s mojou, alebo bez mojej pomoci.

„Áno, zlatko," odvetila mama pokojne a kútiky pier nadvihla v láskavom úsmeve. Na mňa sa nikdy takto neusmievala, vždy len krčila obočie a vyhadzovala mi na oči, aké som nemehlo.

Kate šťastne zatlieskala a pustila sa do vysvetľovania svojho geniálneho želania, z ktorého som ja zachytila len : baby, pár chalanov a filmy. Viac som vedieť vážne nemusela a ani nechcela.

„Samozrejme," prikývla mama a vstala, odkladajúc prázdny tanier do drezu. „Aj tak mám dnes nočnú a ocko ide preč, len mi sľúb, že pôjdete spať skoro, zajtra je škola."

„Považuj to za samozrejmosť," sľúbila Kate a vstala, bez toho, aby po sebe upratala odišla z kuchyne, v ruke zvierajúc mobil, kde určite zdieľala svoju radosť jedným zo svojich primitívnych statusov na facebooku.

Hneď som však ľutovala to, že ma v kuchyni nechala samú v prítomnosti otca a mami, ktorý ďalej predstierali to svoje podarené divadielko. Mama si na nemocničnú uniformu špendlila menovku a otec naďalej nemo zazeral na televízor.

„Ria uprac kuchyňu," rozkázala mama, v jej hlase ani náznak prosebného tónu, len číri rozkaz. Stála pred zrkadlom, upravovala si vlasy a v rukách zvierala malú čiernu kabelku. „A môžeš pomôcť Kate s prípravami na filmový večer."

Zaskočene som nadvihla obočie. „Filmový, čo..?"

„Večer," odpovedala a silene sa usmiala, nie však mojim smerom, ale na svoj odraz v zrkadle.

„Keby že aspoň trochu počúvaš, čo hovoríme už by si vedela, že tu Kate dnes budeme mať pár priateľov s ktorými si plánuje urobiť filmový večer."

Úplne mi spadla sánka, lebo som si dovtedy myslela, že ostanem doma sama. V hlave som si plánovala všetky možné veci, ktoré by som mohla robiť, lenže tie, akoby úplne vyfučali.

„To nemyslíš vážne!" vykríkla som nahnevane. „Veď je pondelok! To jej vážne budeš tolerovať všetko?"

„Zavri si ústa, mladá dáma," napomenula ma a zadívala sa smerom k otcovi. „Dave, vysvetli Rií ako sa správať, zdá sa, že celkom zabudla na správnu výchovu!" s tým pokrútila hlavou a odišla, zabuchujúc za sebou vchodové dvere. Po krátkych minútach sa z príjazdovej cesty stratilo aj jej auto. Ešte skôr než mi otec stihol dať malú príručku stručne vyberaných slov som vstala a odišla do izby, poriadne trieskajúc dverami a nakoniec aj všetkým, čo mi prišlo pod ruky.

Upokojiť sa mi podarilo až o pätnásť minút, keď som unavená a spotená spadla na posteľ a zatvorila oči. Chvíľku som rozdýchávala celú situáciu a nakoniec som k sebe pritiahla notebook a nalogovala som sa na facebook. Takmer mi spadla sánka, keď som si všimla žiadosť o priateľstvo od človeka, ktorého meno mi bolo až príšerne známe: Tony Cooper.

Nemohla som si však pomôcť, zvedavosť bola až príliš silná a ja som klikla na políčko potvrdiť, okamžite klikajúc na jeho profil, aby som sa mohla pozrieť chlapcovi na zúbky, čo znie totálne.. čudne. Lenže na moje vlastné sklamanie som v jeho profile nenašla nič, len jednu fotku na ktorej sa usmieval od ucha k uchu a pár ďalších s ľuďmi, ktorých som v živote nevidela.

Stavím sa, že teraz zaujato pozoruješ môj profil, dievča z kaviarne.

Tak znela správa, ktorá prišla po pár minútach môjho trápneho sledovania.

Nenechala som sa ňou však zbytočne rozhodiť, len som sa zhlboka nadýchla a pustila sa do zlostného odpisovania.

V tvojich snoch, idiot.