Crazy In Love

26.kapitola

V skutočnosti som sa však Tonyho odpovede desila a nebola som pripravená prijať ju, nech bola akákoľvek.

Lenže ten moment sa zdal byť najvhodnejší. Obaja sme si totiž uvedomovali, že je veľmi dôležité budovať naše priateľstvo na úprimnosti. Aspoň ja som si to tak predstavovala.

Keď sme sa po pár minútach jeden od druhého odtiahli, posadila som sa späť na trávu, tentokrát oveľa bližšie k nemu než pred tým a pozorne som ho sledovala.

Zdal sa byť vyrovnaný s tým čo sa chystá povedať, no jeho oči prezrádzali to čo pred tým, obavy. Nakoniec sa prudko nadýchol a natiahol sa po mojej ruke. Plánovala som urobiť to isté čo on, takže sme si preplietli prsty a úprimne sa jeden druhému pozreli do očí. Netušila som čo v tej chvíli medzi nami vzniká, ale nech to bolo čokoľvek, užívala som si to.

„Ľudia si myslia, že som po smrti brata odišiel študovať do Británie, lenže to bolo klamstvo, ktorým sa ma rodičia snažili chrániť," dostal zo seba a jeho hlas sa mierne zachvel. Stisla som mu ruku a on mi to opätoval jemným pohladením hánok, cez ktoré mi prechádzal prstom hore a dole.

„Marcus bol môj vzor, starší brat, ktorého som obdivoval vždy, keď som mohol," jemne sa usmial a na malý moment sklonil hlavu, akoby sa snažil ten úsmev schovať. „Chcel som byť vojakom ako on, chcel som ísť k nemu do Afganistanu a byť tam s ním."

„Ale nedostal si tú možnosť," dokončila som a on krátko prikývol.

„Keď som sa dozvedel, že zomrel, zrútil sa mi celý svet," pokračoval a ja som ho ďalej napäto počúvala. „Nebol som schopný nikoho počúvať, nikoho akceptovať a túžil som celému svetu vykričať ako strašne nenávidím život."

„A čo si nakoniec urobil ?" spýtala som sa šepky.

„Celý nasledujúci rok po jeho smrti, som strávil po baroch, opíjal som sa a správal ako kretén," vysvetlil.

Vedela som kam týmto všetkým smeroval, ale neodhodlala som sa zastaviť ho, bola som rada, že sa mi túžil otvoriť a všetko mi povedať, aj keď to bolo pre neho určite ťažké.

„Keď ma však raz domov doviezol kamarát v dezolátnom stave, naši sa rozhodli konať," silene sa usmial. „Skončil som na liečení, celé dva roky som strávil bez rodiny a bez domova."

Zatvorila som oči a ticho spracovávala všetko čo povedal. Nech bol Tony v minulosti ktokoľvek, zmenil sa a aj napriek tomu, že som ho vtedy nepoznala, vedela som, že teraz je lepším človekom.

„Preto sa mojej mame nepáčilo, že by si mala u mňa prespať," zachrapčal. „Desí sa toho, že ma zase niekto stiahne dole, desí sa, že v tom zase začnem plávať."

V očiach som pocítila slzy, ktoré si akýmsi zázrakom našli cestu von, preto som rýchlo sklonila hlavu.

„Povedz niečo Ria," poprosil šepky. „Povedz hocičo, len nech viem, že je to v poriadku."

Neisto som prikývla a ticho vzlykla. „Je mi to ľúto, že si tvoja mama myslí, že ťa stiahnem dole."

Tony sa rozosmial a celá tá dusná atmosféra sa rázom rozpustila. „To je to jediné čo ťa trápi?" spýtal sa a jemne ma štuchol do boku. „Je mi jedno čo si kto myslí, ja viem čo chcem."

„A čo chceš?" spýtala som sa pomedzi slzy, zdvíhajúc hlavu a upriamujúc na neho svoj pohľad.

„Ďalšie objatie?" odpovedal mi otázkou a ja som sa rozosmiala. Aj napriek tomu, že som mala obrovskú chuť plakať, som sa posunula k nemu a opäť sa mu schúlila v objatí.

„Môžem sa teraz niečo opýtať ja?" zamumlal Tony priamo do môjho ucha a ja som chabo prikývla. Jeho ruky okolo mňa zosilneli a ja som sa mu šťastne usmiala do pokožky na krku.

„Ešte stále ma nenávidíš?" spýtal sa napokon a môj úsmev sa celkom vytratil. Rýchlo som sa odtiahla a nechápavo na neho pozrela. „Netvár sa tak, len ma to zaujíma."

„Nie," pokrútila som hlavou. „To čo cítim určite nie je nenávisť," priznala som úprimne a nie len jemu, ale aj sama sebe.

„A čo cítiš?" zašepkal.

„Neviem," mykla som plecom opäť si dávajúc pozor, aby moja odpoveď bola úprimná. Nech sa v mojom vnútri odhrávalo čokoľvek, nevedela som čo to je.

„To mi ako odpoveď stačí," uznal a roztomilo sa usmial. „Aspoň to nie je nenávisť."

„Nemohla by som ťa nenávidieť, potom všetkom, čo si pre mňa urobil."

„Neurobil som nič výnimočné," protirečil, pričom sa mu na perách tvaroval široký úškrn.

„Ale urobil," prikývla som. Cítila som ako sa vo mne, počas nášho úprimného rozhovoru topia všetky ľady, ktoré dovtedy bránili komukoľvek predrať sa dnu. V mojom živote sa toho za poslednú dobu udialo až priveľa, ale Tonyho prítomnosť to všetko zmenila na veci, ktoré sa dajú prežiť. Ja som si totiž bola istá, že dokážem prežiť sestrinu nenávisť, mamin odchod a otcovu bolesť. Bola som si istá tým, že s Tonym to všetko zvládnem. Prišiel do môjho sveta ako jasné svetlo, ktoré svieti vždy, keď mám okolo seba tmu. Potrebovala som ho a on potreboval mňa. Naše osudy sú totiž strašne pomotané a len spolu sa z týchto pavučín môžeme dostať. Naše priateľstvo to všetko môže zničiť a zmeniť.

„Ria," ozval sa Tony ticho. „Zdá sa mi, že veľa premýšľaš," zasmial sa a pomaly sa naklonil bližšie mojim smerom. Čelo si oprel o moje a zatvoril oči.

„Nepremýšľaj, len ži pre tento moment."

A to som aj urobila.

Moje oči okamžite pohltila tma, keď som ich automaticky zatvorila a ticho vydýchla. Bolo mi neskutočne dobre, aj napriek tomu, že sme sedeli na cintoríne, medzi tisíckami mŕtvych tiel. Cítila som ako sa vo mne rozlieva príjemné teplo a moje telo pohlcuje vytúžený pokoj.

„Ria," oslovil ma Tony zase, po úpenlivom tichu. Zdvihol hlavu a zadíval sa mi do očí, pohľadom z ktorého som vôbec nedokázala čítať. Nevedela som, čo sa odohrávalo v jeho hlave, keď sa naklonil ešte bližšie a pohľadom spočinul na mojich perách. Nevedela som ako reagovať, keď zase zatvoril oči a ticho vzdychol. Netušila som čo robiť, keď sa perami celkom nevinne a opatrne otrel o tie moje. No srdce sa mi zúrivo roztĺklo a v bruchu som pocítila slabý tlak. A tak som urobila to čo som uznala za vhodné, usmiala som sa.

„Čo to robíš?" spýtala som sa so zatvorenými očami otázku, ktorú som mu kládla takmer pri každom našom stretnutí.

„Niečo čo som mal urobiť už dávno," zasmial sa a zase ma pobozkal. Tentokrát však oveľa náruživejšie ako pred tým a ja som neváhala ani sekundu a bozk mu opätovala, presne s takou istou náruživosťou akú mi venoval.

A tým sa asi skončilo naše celkom krátke priateľstvo, ha.