25.Memories

119 11 6
                                    

Woah už 25.časť? :O :D
(Časti písané kurzívou sú spomienky ;))

V minulej časti ste čítali:

To čo mi povedal Ross ma dorazilo. Ako ma mohol podviesť? Čo som mu spravila? To som mu nestačila?

Pohlad Lucy:

Keď Ross odišiel nezmohla som sa nič iné len na plač. Plač je to jediné čo mi ostalo. Ross odišiel z mojho života a mne už nič neostalo. Nechápala som prečo mi to urobil..? Veď ma miloval. Alebo mi len klamal? Načo sa rozchádzal s Katie a potom sa s ňou vyspal? Nechápem tomu,nechápem Rossovi. Neviem či mi chcel len ublížiť ale ak mu šlo o to tak sa mu to podarilo. Je smiešne že som práve v nemocnici kde by som mala odpočívať a vyhýbať sa stresu a pritom tu plačem. Príde mi to aj skôr smutné. Rossa ľúbim no neviem či mu odpusím. Tak moc ma to bolí. Nikdy som nechcela zažiť ten pocit keď chalan podvedie svoje dievča. Teraz sa mi to stalo. Premýšlam tiež o tom že ma mal len na jedno..na sex. Bojím sa že je to pravda a ja som bola taká najivná,že som si myslela že to somnou myslí vážne.

Spomínam na tie časy kedy sme si rozumeli. Boli najlepší kamoši a mali sa tak moc radi. Neviem kto to pokazil viac. Ja či Ross? Bola som to ja keď som si uvedomila že ho milujem?

Ľudia majú pravdu. VŽDY keď sa chalan a dievča dajú dokopy,už nejde o to že boli predtým najlepší kamoši. Rozišli sa a tým na všetko zabudnú.

Bude to tak aj medzi mnou a Rossom? Zabudne na mňa? Aj keď on už asi zabudol.. Teraz keď je s Ketie,tak sa už nejdem snažiť. Verím že ona mu dá to čo som mu ja nedala. Síce neviem či ho bude tak milovať ako som ho milovala ja,ale Ross asi o to nestojí.

Spomínam na deň keď žiarlil. V ten deň som sa aj spoznala s Lukom. Boh vie kde teraz je...?

Ross sa postavil predomňa a začal. ,,To nemyslíš vážne Lucy?! Len teraz sme prišli a ty už ideš po nejakom svalnatom namyslenom debilovi ktorý chce len jedno."povedal a pritom krútil hlavou. Vážne? Už aj u neho sa prejavujú sklony otcovstva? ,,Bože Ross upokoj sa. Len sme sa rozprávali."prevrátila som oči dohora a on sa ironicky zasmial. ,,Len? Videl som ako ťa vyzliekal pohladom. Tak pšt."povedal a ja som sa zasmiala. Len som ho obišla a šla k chalanom.

Pousmiala som sa nad tou spomienkou. Bola som rada keď žiarlil. Vedela som že ma mal rád. Skutočne rád. Teraz o tom dosť pochybujem. Dala by som čokoľvek aby sme boli zase najlepší kamoši a ja som ho nemilovala. No chcela by som vela však?

,,Už si tu?"usmiala sa. ,,V plnej kráse."zasmial som sa. ,,Chcel by som sa ti ospravedlniť za to ako som sa správal. Ako k tebe,tak aj k Lucasovi. Mrzí ma to,nechcel som ho zbiť. Proste som vás uvidel a tak som sa nahneval. Bol som opitý a nevedel som čo robím."povedal som a pozrel sa na ňu. Usmievala sa. ,,To je v pohode. Ja len...bála som sa ťa."povedala a zklopila hlavu. Ona sa ma bála? ,,P-prečo?"dostal som zo seba. Nevedel som čo na to povedať. ,,Keď si ho zbil...myslela som si že by si....že by si mohol ublížiť aj m-mne."vykoktala a pozrela sa na mňa. V jej očiach bol vidieť smútok a strach. Nechcem aby sa ma bála! ,,Lucy tebe by som nikdy neublížil. Vieš to však?"spýtal som sa a dúfal že odpovie to čo čakám. ,,Viem...len včera som o tom pochybovala."povedala a sklonila hlavu.

To bolo asi deň po tom čo Ross zbil Luka. Pamätám si to,lebo v ten deň som sa ho bála. Ten obraz ako ho Ross bije bude v mojej hlave asi už navždy.

Ďalej tu bola spomienka z dňa,kedy o mne Harry povedal že som štetka. Ross bol pri mne a to mu nezabudnem.

Niekto zaklopal na dvere a ja som sa ešte viac pritlačila k posteli. ,,To som ja Ross. Lucy prosím ťa otvor."povedal a ja som zaváhala či mu otvoriť. Nakoniec som sa postavila a šla. Keď som ho zbadala pri dverách hneď som ho objala. Objatie mi opätoval a ja som sa na jeho rameni rozplakala. ,,Pšššt Lucy...to bude dobré."upokojoval ma a hladil po chrbte. ,,Ale ako si to môže myslieť? Ja...nemôžem tomu uveriť. Ja to nechápem. Môj vlastný brat si myslí že som štetka. Najradšej by som odtiaľto odišla."povedala som a trocha sa upokojila.

Odtiahol sa odomňa a pozrel mi do očí. ,,Toto nehovor. On to tak určite nemyslel. Len bol nahnevaný že si spala s Justinom. Veď nejeden krát už povedal niečo čo tak nemyslel. No táák upokoj sa."povedal a znova ma objal.

Pre toto ho mám tak rada. On jediný ma vie upokojiť. On jediný ma vie pochopiť a vcítiť sa do toho ako mi je.

Kiežby to platilo aj teraz. Kiežby bol teraz pri mne a šepkal mi ako ma miluje. No pochybujem o tom že sa to ešte niekedy stane. Práve teraz je ON dôvodom mojich sĺz.

,,Chceš aby som sa tak správala? Chceš aby som taká bola? Tak prosím...ty už vo mne štetku vidíš. Tak mi uhni a nechaj ma nech robím svoju prácu.p štetky." ironicky som sa naňho uculila. ,,Čo sa ti stalo? Takáto si nebola. Boli sme najlepší kamoši a teraz sme si ako cudzí. Čo sa do riti stalo?!"kričal. ,,Nevieš? Tak ja ti to pripomeniem! Pripomeniem ti prečo som sa zmenila a začala sa správať ako to ty nazívaš štetka."nadýchla som sa. ,,Mesiac si ma úplne ignoroval. Úplne ti bolo jedno čo robím,kde som. Nestral si sa o nič iné len o seba a Katie! Potom som ti povedal čo k tebe cítim a ty si sa mi len vysmial! To je to čo ma žerie!"kričala som po ňom. Slzám som nechala voľný pád.

,,Lucy,ja..."prerušila som ho. ,,Nechaj to tak."povedala som a pripravila sa na odchod. No jeho ruka ma zastavila. Prudko si ma k sebe otočila a ja som narazila do jeho hrude. Dívali sme si do očí a ja som sa v tých jeho strácala. Nahol sa ku mne a pobozkal ma. Počkaj on ma pobozkal?!

To bol náš prvý bozk. V ten deň sme sa spolu aj vyspali. Viem to,pamätám si to akoby to bolo včera. Aj keď..niesom si istá či to bol náš prvý bozk ale mne sa zdá že bol. No neviem.

Prajem si aby bol somnou. Aby bol tu pri mne. No na jednu stranu ho tak moc nenávidím.

Lenže ktorý pocit teraz vyhrá?

Bude to láska či nenávisť?

×××××××××
Woou! Časť som ešte dnesla rýchlo napísala lebo som to už chcela mať za sebou. :D :D (viem je to hnušne :P) no ale to nieje podstatné. :)

Aby som vôbec túto časť dopísala tak som si musela stiahnuť Wattpad Beta. Normlány Wattpad mi proste nešiel. Na čítanie hej ale keď som niečo napísala a uložila tak sa to proste vyplo -,- ale to už viete :)

Viem že táto časť je nudná ale chcela som dať takúto časť aby som si vlastne aj ja osviežila pamäť o tom čo sa vlastne všetko v tejto story stalo :D Ako som tak chodila po tých častiach a videla tie chyby chcelo sa mi plakať :D no čooo

Bola už ak takáto časť,neviem v ktorej presne ale bola tiež taká spomienková :)

No už nebudem zdržiavať :)

Nezabudnite komentovať a dať votes :*

This is our time (Ross Lynch FF)Место, где живут истории. Откройте их для себя