16.New life?

256 18 6
                                    

V minej časti ste čítali:

Odišla som. Naozaj som to urobila. Neverila som že budem schopná odísť z domu v ktorom som vyrastala. Lenže čo keď celé moje detstvo bola len lož? Utrela som si slzy a vošla do môjho nového 'domova'. Bolo to tu pekné no keď som tu teraz sama,nechcem tu byť. Chcem tu niekoho mať,no nikoho nemám. Všeci mi klamali.

Povzdychla som si a lahla na postel. Pozerala som do stropu a márne sa snažila prestať myslieť na dnešok. Nešlo to. Nešlo to vymazať z mojej hlavy,nevedela som ako.

Viem len jedno. Dnešným dňom urobím hrubú čiaru za minulosťou a začnem znova.
Dnešným dňom začnem novú etapu života.
Etapu v ktorej si budem robiť čo chcem a kde chcem.
Dnes začne môj nový lepší život!
Tento mi nikto neopokazí!

Pohlad Lucy:

Zobudila som sa v novom domove. Tajne som dúfala že sa mi to len snívalo a ja sa prebudím doma v mojej postely. Pokrútila som hlavou a pozrela sa na hodinky. Školu už nestíham takže nič. Postavila som sa a šla do kúpeľne. Spravila rannú hygienu a šla si spraviť raňajky.

Sadla som si za stôl a rozmýšľala čo budem dnes robiť. S chalanmi nikam nepôjdem pretože som sa rozhodla že so všetkými prestanem byť v kontakte. Zavolám Jess a pôjseme do baru. Vytiahla som mobil a vytočila jej číslo.

Ona:Ahooj.
Ja:Ahoj,moja. Čo ideš dnes robiť?
Ona:Ešte neviem prečo?
Ja:Som v našom byte a mám chuť sa opiť.
Ona:No tak sa ide!
Ja:Super..prídi sem.
Ona:Dobre pa.
Ja:Pa.

Zložila som a šla sa obliecť. Dala som si (obrázok v médiách) a vlasy si dala do drdolu. Šla som si sadnúť no počula som zvonček tak som šla otvoriť. Stál tam Ross. Už som plánovala zavrieť no on dal do dverí nohu a prosebne na mňa pozrel.

,,Potrebujem s tebou len hovoriť."povedal. ,,To je asi najviac čo po mne môžeš teraz chcieť."povedala som chladne a už naozaj zavrieť dvere,no on mi v tom opäť zabránil. ,,Fajn tak poď do vnútra lebo ma to už nebaví!"nasrala som sa. Pustila som ho dnu a sadli sme si do obývačky na gauč. ,,Maš to tu pekné."usmial sa. ,,Prejdi k veci."povedala som mu. ,,Chcel som sa ťa len spýtať či sa ešte plánuješ vrátiť domov. Harryho to zobralo a nechce sa pohnúť z gauča. Ako náhle si včera odišla,sadol si a viac sa nepohol. Bojím sa oňho."povedal mi. Bolelo ma ako vravel že je na tom Harry zle ale ja niesom natom o nič lepšie. Navyše...on mi klamal! ,,On si za to môže. Nikto mu nevravel že mi to nemá hovoriť."odbila som ho. ,,Ale zakázal. Tvoj otec mu povedal aby ti to nevravel povedal to aj mne. Nechcel aby si sa dozvedela čo je jeho prácou. Bál sa že ho potom prestaneš mať rada."povedal. Ako si to mohol myslieť?

,,Neviem prečo si to myslel no viem že by som neprestala mať rada. Je to môj otec a klamal mi celý život. Nikdy ho nenapadlo mi to povedať a tak radšej všetkých nahovoril aby klamali."pokrútila som hlavou. ,,Viem že je to dosť vážne,no je to za vami. Je na čase sa pohnúť ďalej a neriešiť čo sa dialo už dávno."povedal mi a ja som naňho len neveriacky pozrela. ,,Povedz mi ako nemám riešiť to že mi všeci klamali? Je to divné a bolestivé keď si len predstavím že celý môj posratý život mi klamali."

,,Bolo to pre tvoje dobro."povedal. ,,Ale nejak to nepomohlo."uškrnula som sa.

,,Ako to bude medzi nami?"spýtal sa po chvíli. ,,Čo myslíš?"pozrela som mu do očí. ,,Ako to medzi nami bude teraz vypadať? Budeme sa stretávať?"pozrel mi bolestne do tváre. ,,Myslím že odpoveď už vieš. Navyše máš Katie tak neviem čo riešiš."zasyčala som. ,,Medzi mnou a Katie je koniec. Podviedla ma."povedal. ,,Ale aj ty si ju podviedol..somnou."povedala som mu,aj keď sa to vyslovovalo ťažko.

,,Ale ja toho neľutujem! Bolo nám spolu tak dobre tak prečo to kaziť? Už medzi nami bolo niečo viac ako priateľstvo a teraz..."nevedel ako pokračovať. ,,Ja som ti povedala že ťa ľúbim...no ty si mi to nikdy neopetoval. Bude lepšie keď..."nedopovedala som a cítila jeho pery na tých mojích. Bola som v šoku ale páčilo sa mi to. Dala som mu ruky na krk a pritiahla si ho blišie k sebe. Jeho ruky skončili na mojich bokoch a jeho pery ma zúfalo a vášnivo bozkávali.

Tisol si ma k sebe tak,že sme boli div nenalepený na tom druhom. Začala som to ťahať za vlasy a jemu sa to páčilo. Dal mi dole svetrík a ja jemu tričko. Nezaujímalo ma že onedlho má prísť Jess. Položil ma na gauč a stiahol si rifle a boxerky. Stale sme sa bozkávali a obchytkávali. Dal mi dole sukňu spolu s nohavičkami a vnikol do mňa. (Hanbaa :P) Pomaly začal pridávať na tempe čo ma privádzalo do šialenstva. ,,Povedz moje meno."povedal medzi vzdychmi. ,,Ross."zašpekala som a opäť začala vzdychať.

Bola som len kúsok pred koncom a on začal pridávať akoby to bolo naposledy. Silno,tvrdo a rýchlo. Kašlala som na to,že ma môže niekto počuť a začala som kričať jeho meno. Posledný krát prirazil a obaja sme sa spravili. Pozrel sa mi do očí a pobozkal ma na čelo.

,,Ľúbim ťa."zašepkal a pobozkal ma na pery tak ako to vie len on.

Bola som si vedomá toho že som sama sebe sľúbila že ho nechcem vidieť,no čo narobím keď ho ľúbim?
Bojím sa že je blbosť čo sa teraz chystám spraviť,no chcem ho mať pri sebe.
Nie ako kamoša,ale ako chalana ktorého tak moc ľúbim.
Chcem byť len s ním a začal s ním nový život!

××××××××××××××
♦Snáď po nekonečne dlhom čase mám novú časť! Dneska som ju dopísala a snažila som sa o to dlho.
♦P.S. Teraz kontrolujte na wttp či som pridala novú časť pretože ich nebudem zdielať na stránkach. Niekto zistil moje heslo na fb a tak som si musela vytvárať nový. :/

This is our time (Ross Lynch FF)Where stories live. Discover now