7. My parents are dead.

281 15 3
                                    

Pohlad Lucy:

Zobudila som sa na buchnutie dverí. Otvorila som oči a pozrela sa vedľa seba. Lucas tam nebol. Sadla som si a rukou si prešla po vlasoch. Dvere od kúpeľne sa otvorili a v nich stál Lucas a velkou fialovou modrinou pri oku. ,,Dobré ránko."usmiala som sa. Prešiel ku mne a sadol si vedla. ,,Aj tebe. Je to moc vidieť?"spýtal sa a ukazal na modrinu. Len som nemo prikívla a sklonila hlavu. ,,Pozri Lucas mňa to važne mrzí. Aj Rossa. Včera sme si písali a tiež sa ti ospravedlňuje."povedala som a pozrela sa mu do očí. Len sa zasmial. ,,Bože Lucy ty si trdlo. To je v pohode ja som sa len pýtal či je to vidno. Mne je vlastne jedno či ma zbil...zaslúžil som si."povedal a ja som sa usmiala. ,,Ako to môžes brať tak...zábavne? Väčšina chalanov by sa hneď iši pomstiť."zasmiala som sa. ,,Lenže ja som neni ako oni."povedal a ja som prikívla.

Počuli sme zdola buchnutie dverí tak sme spozorneli. Lucss sa na mňa pozrel a povedal jedno slovo ktoré som počuť nechcela. ,,Rodičia."povedal. Zrazu som mala sucho v krku. ,,Čo budeme robiť?"spýtala som sa nervózne. ,,Nič. Proste im ťa predstavím."povedal jednoducho. ,,A čo keď si budú myslieť že sme...spolu?"spýtala som sa. ,,Neboj sa. Oni niesu takí domýšlaví."zasmial sa a ja som prikívla. Stále sa bojím ale môžeme to skúsiť. Ešte sa na mňa usmial a povedal. ,,Prosím ťa môžeš hrať moju babu?"spýtal sa a ja som sa skoro udusila vlastnou slinou. ,,Prečo?"nadvyhla som obočie. ,,Proste si myslia že mám baby len na sex. Chcem im to vyvrátiť. Chápeš?"spýtal sa a ja som prikívla. ,,Fajn."hneď ako som to povedala sa usmial a objal ma.

Chytil ma za ruku a spoločne sme zišli dole. Hneď mi padol zrak na muža a ženu,ktorý sa na nás tiež nemo dívali. Ticho medzi nami prebil Lucas. ,,Mama,otec toto je Lucy. Ona je moja...frajerka."povedal a usmial sa na nich. Tiež som sa pokúsila sa usmiať ale určite z toho vyšla čudná grimasa. Jeho mama prišla ku mne a objala ma. Keď sa odtiahla usmiala sa. Hneď mi odľahlo a usmiala som sa už normálne. Dúfam. ,,Rada ťa spoznávam Lucy. Som rada že si Lucas konečne našiel dievča. ,,Aj ja vás rada poznávam."usmiala som sa a snažila som sa byť milá. Teraz jeho otec. Prosím pomoc! ,,Rád ťa spoznávam. Som Frank teší ma."usmial sa a podal mi ruku. Príjmula som ju a tiež sa usmiala. ,,Potešenie je na mojej strane."povedala som. ,,Lucas kde si k nej prišiel? Je iná ako ostatné. Je milá."povedal jeho otec alá Frank a usmial sa na mňa. ,,Proste sme sa stretli a už to bolo."zasmial sa Lucas a my sme sa k nemu pridali.

Zazvonil mi mobil a ja som ho vytiahla. Pozrela som sa na volajúceho a bol to Harry. Do riti! On ani nevie kde som. ,,Ospravedlňte ma ale volá mi brat."usmiala som sa a oni prikívli. Vyšla som do Lucasovej izby a zavrela za sebou dvere. Konečne som mu to zdvihla.

Ja: Áno?
On: Kde v riti si?
Ja: Som u Lucasa.
On: A to si nemohla zavolať? Vieš ako sme sa o teba báli?
Ja: Akože my? Snáď len ty nie?
On: Bál sa aj Ross. Volal som mu či niesi u neho a keď povedal nie tak sa hneď začal vypytovať kde si a čo sa stalo.
Ja: Som v pohode Harry.
On: Kedy prídeš domov?
Ja: 20 minút?
On: Fajn...čakám ťa.

Ani sa nerozlúčil a zložil. No to bude masaker. Zišla som dole a postavila sa vedľa Lucasa. ,,Je mi to ľúto ale už budem musieť ísť. Musím ísť už domov...preto mi volal brat."usmiala som sa na nich. ,,Prečo ti nevolajú rodičia?"spýtal sa a mne sa z očí začali drať slzy. Chytila som sa za prívesok na krku a zavrela oči.

Spomenula som si na deň,keď mi ho mama dala.

Sedela som vo svojej izbe a pozerala sa von oknom. Práve pršalo a mňa vždy fascinovalo ako kvapky dopadajú na sklo okna. Otvorili sa dvere a v nich stála mama. Prišla ku mne a objala ma. ,,Deje sa niečo mami?"spýtala som sa a pozrela jej do očí. ,,Nič sa nedeje zlatko. Toto ti chcem dať."povedala a vytiahla malý prívesok. Bol to ten ktorý vždy nosila ona. ,,Mami prečo mi ho dávaš? Je to tvoje."povedala som. ,,Len si to zober zlatko. Pristane ti viac ako mne. Navyše..vždy keď tu nebudem s tebou,vďaka nemu si na mňa spomenieš."povedala a v očiach sa jej hromadili slzy. ,,Mami..."začala som no ona ma prerušila. ,,Proste si ho zober. Urob to pre mňa."povedala a dala mi ho do rúk. Len som prikívla a ona ma pobozkala na čelo a odišla. Čo to znamená?

,,Haló vnímaš ma?"zamával mi pred očami Lucas a ja som si zotrela slzy. Prikívla som a pozrela sa jeho mamu. ,,Moji rodičia sú mŕtvy."sklopila som hlavu a znova sa rozplakala. Hneď ma všeci traja objali a ja som sa cítila bezpečne. ,,My sme nevedeli. Prepáč."sklopila hlavu a ja som sa usmiala. ,,To je v poriadku. Ja len....nerada o tom hovorím."povedala som. Chápavo prikívli a potom sme sa rozlúčili.

Pohlad Rossa:

Ako náhle mi Harry volal že Lucy neprišla domov som znervóznel. Písal som si s ňou no nevedel som kde je. Snáď je v poriadku. Zazvonil mi mobil a pozrel som sa na displej. Lucy!

Ja: Si v poriadku?
Ona: Áno som práve idem domov.
Ja: A kde si bola?
Ona: Prespala som u Lucasa.
Ja: Aha...čo potrebuješ?
Ona: Nemohol by si pre mňa príjsť?
Ja: Kde si?
Ona: V parku. Nechce sa mi ísť domov peši.
Ja: Fajn...už idem.
Ona: Vďaka. Paa.
Ja: Ahoj.

Zložil som a vybehol z domu. Nasadol som do auta a vybral sa po Lucy.

Dúfam len v jedno....dúfam že sa s Lucasom nevyspala. Neviem prečo to nechcem ale proste nie. Lucy je moja kamarátka a nikoho iného. Dobre okrem našej party a Jess ale inak je celá len moja! Nehodlám sa o ňu deliť s nejakým Lucasom ktorý naklusal do jej života a úplne ho zmenil. Možno by som mal byť rád za to,že bude niekoho mať no ja nie. Bojím sa že potom pôjde niekde preč s ním a mňa tu nechá. Samozrejme že to myslím len s lásky ako k sestre. Nechcem ju stratiť.

---------------
Viem časti nudné :( :'(
♦Mám pokračovať v písaní?

This is our time (Ross Lynch FF)Onde histórias criam vida. Descubra agora