21.Lucy 1/2

132 15 3
                                    

Pohlad Rossa:

Keď som sa objavil pri nemocnici hneď som bežal dnu. Moja myseľ bola úplne v prdeli. Stále som mal pred sebou len obraz Lucy. Ak sa jej stalo niečo vážne alebo keby to neprežila..Nie! Nad týmto nemôžem ani len premýšlať. Vbehol som dnu a uvidel Hazzu. Pribehol som k nemu a on sa na mňa pozrel. Z očí mu tiekly slzy a hneď ma objal. ,,Čo sa stalo? Ako jej je?"môj hlas znel divne. ,,Poď si radšej sadnúť."povedal a ja som sa bál čo mi ide povedať. Šli sme si sadnúť a ja som naňho nedočkavo pozeral. ,,Ták?"súril som ho. Bál som sa čo mi chce povedať,ale chcel som vedieť čo je s Lucy. ,,No ide o to..ide o to že si nebude pamätať čo sa stalo posledný pol rok."povedal a ja som myslel že zošaliem. Ona..ona nebude vedieť čo je medzi nami. Nebude vediet že ma ľúbi. Nebude vedieť že ju ľúbim! Tvár som si dal do dlaní a začal pomaly a hlasno vzlykať. Čo ja budem bez nej robiť? Ja bez nej nemôžem žiť! Ale aj tak si ju podviedol! Ozvalo sa moje svedomie a malo pravdu.

Prečo som jej to urobil? Nezaslúžila si to! Ak sa to dozvie,ak si spomenie..bude ma nenávidieť. Stratím ju znova..stratím ju druhý krát. Nesmie sa to dozvedieť lebo o ňu prídem úplne a to nechcem.

***

Po asi hodine sedenia na tejto nepohodlnej stoličke prišiel doktor. ,,Môžete ísť k nej a rozprávať na ňu. Hovorte jej príhody a tak. Tak si aspoň na niečo spomenie. Každý človek podvedome počuje keď naňho rozprávate ale nevie kto ste. Počúva vás a je možné že si to bude pamätať ale aj nie."vysvetlil a ja som prikívol.

Spolu s Harrym sme šli do jej izby. Keď som ju zbadal,nové slzy sa mi spustili po tvári. Je to všetko moja vina. Zobral som si stoličku a dal ju k jej postely. Sadol som si a chytil jej ruku. Bola tak chladná. Pobozkal som ju na ňu a pevne ju držal.

,,Zlatko..Lucy,počuješ ma? To som ja Ross. Pamätáš? Boli sme najlepší kamaráti..ale teraz sa veľmi ľúbime. Chodíme spolu. Zažili sme toho už toľko. Len chcem aby si vedela že ťa moc moc ľúbim a myslím to vážne."
povedal som a hladil jej vrch ruky. Pohlad na jej škrabance po tvári, obviazanú hlavu a to všetko..nerobí mi to dobre.

Ani neviem ako a zaspal som.

×××
Zobudil som sa v malej bielej miestnosti. Bol som v nej sám. Začal som sa okolo seba obzerať. V tom som uvidel osobu,ktorá stála neďalko odomňa. Bola to Lucy. Rozbehol som sa k nej no keď som sa jej chcel dotknúť zmizla. ,,Lucy!"zakričal som keď som ju nikde nevidel. ,,Tu som."ozvalo sa za mnou a ja som sa otočil. Bol som oproti mojej krásnej Lucy. ,,Lucy."vzdychol som a pohladil ju po tvári. Už som ju cítil. ,,Kde to sme?"spýtal som sa,hľadiac jej do očí. ,,Je to tvoj sen."povedala potichu.

,,Lucy,kedy sa vrátiš? K nám?"spýtal som sa a dúfal že to bude vedieť. ,,A načo sa budem vraciať? Aby si mi zase ublížil? Zase ma podviedol?"zakričala na mňa a ja som zostal nemo stáť. Odkiaľ to vie? ,,Lucy,ja.."snažil som sa niečo povedať no akoby to nešlo. ,,Je koniec! Nikdy ťa nechcem vidieť! Počuješ!"zakričala na mňa posledny krát a potom zmizla.
×××

Prudko som sa postavil. Čo to malo byť? Nevedel som ako to mám opísať. Ten sen bol tak..skutočný. Bál som sa že by to mohla byť pravda..že by ma Lucy začala nenávidieť a odišla. Odišla odomňa. To nechcem. Ale ak sa tak stane tak sa jej nebudem diviť..keby mi to spravila ona,neodpustil by som jej. No ja pevne verím že ona mi odpustí.

Bože prosím vráť mi ju!

××××××××××
Okeej,mám tu ďalšiu časť. Ja viem,je neskoro ani nechcem vedieť kedy som naposledy pridala nejakú časť. :/ ale nemala som nejaké nápady a ani sa mi to nechcelo nejak písať. :)

+vám chcem povedať že This is me III už asi nebude pokračovať a príbeh ruším,lebo naň nemám čas. Neviem to proste napísať tak ako by som chcela a tak to ruším. S týmto príbehom pokračovať budem,len henten už nie. Dám vám ešte nejaké info,ale inak príbeh NAOZAJ ruším..prepáčte :( :)

This is our time (Ross Lynch FF)Waar verhalen tot leven komen. Ontdek het nu