Game of Love

Violet Whitmore

HARRY

Človek si nikdy nemôže vybrať, či ho svet zraní alebo nie, ale môže hovoriť do toho, kto ho zraní. Ja som so svojou voľbou spokojný. Pretože v dnešnom skurvenom svete nejde o to, aký dobrý ste z ekonomiky, či študujete na Harwarde alebo obyčajnej univerzite, či ste z bohatej rodiny alebo chudobnej. V dnešnom svete víťazí vzhľad. Preto to nemám ťažké. Je pravda, že po mne dievčatá idú viac akoby mali, a niekedy je to už naozaj otravné, no nedá sa s tým nič robiť. Keď už ste pohľadný a obľúbený, takéto veci patria k vášmu životu. 

Ešte je len druhý týždeň školy a ja som už stihol pretiahnuť polovicu prváčok, ktoré boli také naivné a mysleli si, že sex s nimi pre mňa bude niečo viac, no bohužiaľ to tak nie je.

Naučil som sa od života, ktorý mi dával rany, jednu za druhou, že sa jednoducho nemôžete viazať k niekomu tak veľmi, že pre vás doslova bude znamenať všetko. Lebo ak odíde, budete mať veľké hovno. A v tomto som sa s mojím najlepším kamarátom Liamom veľmi odlišoval. Zatiaľ čo on hľadal tú pravú, plakal kvôli každej jednej, ja som to nedokázal. V minulosti mi už ublížili dosť a prisahal som bohu, že nikdy už nič také nedovolím.

,,Nevidel si Bekyn sveter?" zavrčal ospalo Liam, keď mi vletel do izby.

,,Máš taký pocit, že Beka bola niekedy v mojej izbe?"

,,Ja neviem Harold, lenže ona ho potrebuje!" zasyčal a opäť odišiel z mojej izby.

Mal som Liama rád, bol ako môj starší brat, ktorého som nikdy nemal, no s tými dievčatami to už vážne preháňal.Pochopím, keď sa dá s nejakou dokopy až po mesiaci, pretože tak to zvykne byť, ale teraz? S Bekou sa pozná dva týždne aj s cestou a tak hrozne sa milujú, že im to nemá kto prekaziť. Dobre že neplánujú svadbu, lebo to by bolo už fakt niečo.

Už od základky som si dával pozor na niečo také. Áno,  dievčatá sú nádherné a milujúce stvorenia, lenže v živote si má človek nájsť len jedno také dievča a nie 50, ako Liam. A presne podľa toho aj žijem. Hlupáci s mäkkým srdcom, ochotní odovzdať dušu hocijakej prefíkanej potvore, ak sa na nich usmiala to nechápali. Ibaže napokon sa mi vždy podarilo plávať proti prúdu. Vždy mi všetko prešlo. To oni si zvolili tú ťažšiu cestu. Ja sa úprimne na vzťah ešte necítim a myslím, že tak skoro ani nebudem.

,,Tak Styles, nasaď si svoju masku. Ide sa do školy!" zvýskol Liam, a na malý moment som mal naozaj pocit, že tú nemá čo robiť.

,,Ideme len do školy, nerob z toho takú vedu."

,,Ja sa konečne uvidím po dlhej noci s mojou láskou." povedal zasnívane, nad čím som len pokrútil hlavou a nasadol do svojho džípu.

Cesta netrvala dlho. Síce domy bratstva boli omnoho ďalej, ako dievčenské internáty, no aj tak sme to nemali ďaleko. Keď som vystúpil z auta, už z diaľky na mňa mávala malá bruneta. Anna.

Anna a ja sme spolu boli už odmalička. Nikdy som ju nebral inak, ako svoju najlepšiu kamarátku, či už mladšiu sestru, na ktorú som musel vkuse dávať pozor, keďže aj ona patrí k tým ľuďom, ktorý majú mäkké a veľmi milujúce srdce. 

,,Ahoj Harry." usmiala sa a objala ma.

,,Čau malá. Tak, ako sa ti tu páči?" prehodil som si ruku okolo jej ramien a spoločne sme kráčali do školy.

,,Je... je to tu fajn. Naozaj... fajn. Našla som si super kamošky a... sú tu aj celkom milí chalani." hanblivo sa zasmiala, čo prinútilo k úsmevu aj mňa.

,,Ja si na tích chalanov posvietim."

,,Musím už ísť, tak potom." povedala rýchlo a utekala k nejakej bande dievčat.