It's over...

563 46 2
                                    

Stáli sme pred domom bratstva, kde sa myhalo neskutočne veľa ľudí.Nadýchla som sa a spoločne aj s Annou a Rebekou po svojom boku, sme vstúpili dnu. Hlasná hudba sa ozývala po celom dome a mne zrazu prišlo dosť nevoľno. Celý týždeň som strávila vo svojej izbe, bez ľudí a bez všetkého a teraz zrazu stojím v kuchyni pri pulte a pijem vodku.

,,Si v pohode Violet? Si nejaká bledá." utrúsila Beka načo som sa usmiala.

,,Len mi je nejak nevoľno, ale to prejde. Potrebujem si zvyknúť na tento zvuk a hlavne na týchto všetkých ľudí." povedala som.

,,Pamätám sa, ako sme tu boli prvýkrát a Styles za tebou prišiel." povedala smutne Anna a pozrela na mňa.

,,A potom sa mi celý život obrátil hore nohami."

,,Tak nato si musíme vypiť!" zakričala Beka.

Zodvihla som poháriky v oboch svojich rukách a najprv som do seba vyliala jeden a hneď potom druhý. Priesvitná tekutina mi stekala dole hrdlom, načo ma začalo štípať úplne všetko.

,,Musím si dať ešte jeden. Do tretice všetko dobré." zaškerila som sa a obrátila do seba ešte jeden pohárik.

Hneď som sa uvoľnila a všetko okolo mňa sa začalo uberať do normálu. S dievčatmi sme si vypili ešte dva vodky a šli sme dole do nejakej pivnice, kde sa tancovalo. Nebola to pivnica, skôr to tu vyzeralo ako zanedbaný tanečný parket. Bolo to tu obrovské, po stenách vyseli maličké svetielka a na zemi boli pohádzané farebné papieriky.

Vydýchla som si a začala sa pohybovať do rytmu hudby. Nakoniec som rada, že som sem šla. Nie je to tu také zlé, ako som si myslela. Navyše tu nie je ani Harry.

,,Potrebujem ísť na WC Vii, nepôjdeš so mnou?" zaškerila sa na mňa Rebeka a začala ma ťahať hore schodmi.

,,No keď inak nedáš. Aspoň si vypijem." usmiala som sa a kráčala za Bekou.

Keď vchádzala do dverí od Wcka, postavila som sa k pultu v kuchyni, a vypýtala si dve vodky. Najprv som do seba vyliala jednu a keď už som chcela aj druhú, niekto mi vytrhol pohárik z ruky.

,,Čo to robíš! To bola moja vodka." zasyčala som neznámemu rovno do ksichtu a vypýtala si ešte raz.

Ten chlapec sa na mňa len usmial a odišiel preč.

,,Ťažký týždeň?" spýtal sa známy hlas rovno vedľa mňa, načo som sa usmiala.

,,Zayn, ahoj." objala som ho a on mi objatie opätoval.

,,Vyzeráš dobre maličká, až nato, že si si toho vypila trošku viac." zaškeril sa, pričom som do ňho buchla.

,,Raz za čas môžem aj ja Malik, nemyslíš?"

,,Nič som nepovedal!" obraňoval sa, čo mi prišlo neskutočne smiešne. Začala som sa smiať a až potom som pochopila, ako dobre mi bez Harryho je. ,,Ako si na tom so Stylesom? Videl som ho tu keď som prišiel. Nevyzeral veľmi nadšene."

,,Nevidela som ho, ani ho vidieť nechcem." povedala som jednoducho a v tom k nám prišla Rebeka.

,,Čaute vy dvaja." zaškerila sa Beka a bolo na nej vidieť, že má dosť vypité.

,,Beka mám nápad. Pôjdeme domov." povedala som a začala ju ťahať k dverám, keď som sa v tom šmykla na niečom mokrom, a spadla.

Teda, aspoň som si myslela, že som spadla, no nič tvrdé som necítila. Cítila som tu známu mentólovú vôňu a tie mocné ruky, ktoré ma držali v náručí.

,,Violet." vzdychol tesne pri mojom uchu a jeho zovretie sa uvolnilo. ,,Už som myslel, že ťa neuvidím."

,,Tak prepáč, že som ti to nesplnila." zavrčala som a snažila sa predrať cez tých všetkých ľudí až von.

Game of LoveWhere stories live. Discover now