The best thing

327 33 7
                                    

,,Nenávidím sa zato, že ťa strašne milujem Harry Styles!" vzdychla som a pozrela naňho.

Vyzeral tak šokovane, ako som sa zrejme ja cítila, no bolo mi to jedno. Bola som nervózna, pretože nereagoval na nič, čo som povedala. Nevyjadril sa k tomu a na jeho tvári bol nečitateľný výraz. Čo som povedala zle?

Keď už som sa chystala na odchod, spravil niečo, čo ma šokovalo.

Pobozkal ma.

,,Ja....ja.... neviem čo ma to napadlo, prepáč." odtiahol sa a pozeral na mňa akoby som pred ním ani nestála.

,,Začo sa ospravedlňuješ Harry? Zato, že si ma pobozkal?" spýtala som sa šokovane, pretože skutočnosť, že sa to Harrymu hnusilo, alebo.. neviem ani ako to nazvať, bola neopísateľná.

,,Nie.. teda áno.. ale nemyslel som to tak Violet.. ja len že....." odmlčal sa a poškriabal na zátylku hlavy. ,, .... neviem zdravo rozmýšľať, keď si opäť tu pri mne a keď viem, že si na nás pamätáš."

,,Prepáč, tak trochu nechápem teraz ja."

Prešľapoval z nohy na nohu. Priam z neho sršala nervozita, no nechcela som si to nijak zle vyložiť, aj keď moja myseľ bola plná negatívnych názorov. Nenávidela som na sebe najviac to, že som v ničom nevidela žiadnu šancu, ak som sa o to mala snažiť viackrát. Ale s Harrym sme už premárnili toľko šancí, ktoré nám život dal, že táto by patrila medzi ne a snáď by už bola posledná. Ale ako vidím, nie len ja som sa stránila láske k Harrymu, ale teraz sa aj Harry stráni láske ku mne.

,,Chcela si... chcela si začať odznova. A ja ti to umožňujem, lenže..." zasmial sa a pozrel na mňa. ,,..musíš mi s tým pomôcť. Najprv povieš, že ťa mám nechať ísť a potom.. potom si tu a rozprávaš mi o tom, ako veľmi ma miluješ a ako veľmi sa zato nenávidíš."

,,Harry..."

,,Myslel som si, že nechápem ženy, lenže ja vlastne nechápem len teba Violet. Chcela si koniec, druhú šancu, začať odznova, mal som ťa kurva nechať ísť!" zasyčal a odvrátil odo mňa svoj pohľad. ,,Všetko som splnil a ty si tu kurva len tak prídeš a chceš ma naspäť. Lenže to nejde. Ja... ja už nemôžem." povedal a celá omámená z jeho slov som nevedela ani racionálne a hlavne normálne rozmýšľať.

Veď ma predsa pobozkal. Ako nemôže nič cítiť, keď ma doriti pobozkal? Povedala som mu, že ho milujem a on mi to neopätoval. Čo sa to deje? Skôr než som sa zobudila z môjho premýšľania som videla Harryho vzdiaľujúci sa chrbát a cítila slzy, ktoré stekali po mojej tvári.

,,Harry prosím.... zostaň." zakričala som na ňho, no nevyzeral nato, že sa zastavuje. A to na tom bolo najbolestivejšie. ,,Nezáleží na tom, aké ťažké to je. Jednoducho zostaň." vzlykla som a na malý moment som mala pocit, že zastavil, no bol to naozaj len pocit. ,,Potrebujem ťa." opäť som vzlykla a dopadla na tvrdú a studenú zem.

Slzy stekali dole po mojej tvári, vnútri v dome sa zabávali ľudia a ja som bola zničená a zlomená ako zakaždým. Snažila som sa získať jediného človeka, ktorý pre mňa znamenal doslova všetko a teraz keď odišiel... nemám dočerta nič! Ale môžem si zato sama. Harrymu som ublížila až priveľmi, aby ma teraz prijal späť s otvorenou náručou. Chápem ho, len som si ani vo sne nevedela predstaviť, ako veľmi to bolí. A teraz.... mám pocit, že je už naozaj koniec. Vraví sa, že na konci je všetko v poriadku. A ak to tak nie je, tak to ešte nie je koniec. Lenže v mojom prípade je to presne opačne.

*

klop, klop

klop, klop

Zvuky niekoho, kto klopal na dvere a snažil sa dostať sem ku mne sa ozývali po celej izbe. Nevedela som koľko je hodín, kedy som prišla vôbec domov a že dnes je deň, keď... má mi prísť nová spolubývajúca dočerta!

Game of LoveWhere stories live. Discover now