Game of Love

It wasnt't real..

,,Kto je Styles?"

Obe na mňa pozerali, akoby som im práve povedala, že umieram. Dožadovala som sa odpovede na otázku, ktorá mi kolovala po celej mojej mysli a bola som pripravená na čokoľvek, čo mi tie dve povedia. Teda dúfam, že mi vôbec niečo povedia, pretože vôbec to tak nevyzerá.

,,Zo všetkých možných otázok, ktoré si sa mohla spýtať, si si vybrala práve tú najhoršiu." povedala frustrovane Rebeka a odišla z izby.

Nemo som hľadela na Annu a čakala, že aspoň tá mi niečo povie, no márne. ,,Violet, mala by si odpočívať. Zajtra sa vraciaš späť na internát, tak sa dobre vyspi." povedala v rýchlosti, vtisla mi pusu na čelo a odišla tak ako Rebeka.

Bola som nahnevaná, pretože som nevedela čo sa tu deje. A všetci okrem mňa to vedeli, no nikto mi bohužiaľ nechcel dať odpovede. A to na tom bolo najhoršie.

*

Sedela som na izbe, v ktorej som strávila rok. Zabudnúť na tak veľkú časť môjho života je dosť blbé, no nemohla som s tým nič robiť. Doktor povedal, že si začnem spomínať, ak sa vrátim na miesta, na ktorých som za ten rok bola, no v mysli som mala len čiernu dieru. Vôbec na nič som si nevedela spomenúť a to mám ísť dnes už do školy. Nevedela som ako sa budem musieť správať k ľuďom, pretože som si žiadnych nepamätala. Najviac som sa však bála spoznať Stylesa, pretože už len pri jeho mene mi naskakovala husia koža a srdce búšilo ako splašené.A to som ho ani nevidela.

,,Ahojte." povedala som s úsmevom, aj keď celé moje vnútro kričalo, aby som odtiaľ čo najrýchlejšie odišla.

,,Ahoj Violet. Mysleli sme si, že už neprídeš." zasmiala sa Anna a pobúchala po mieste vedľa seba,kde som si mala prisadnúť. Tak som teda tak aj spravila.

,,Vyzeráš dosť vystrašene. Presne ako v prvý deň, keď si tu sedela." zaškerila sa Rebeka a štuchla do mňa.

Spomínam si na to, ako som tu sedela a pri obede, ktorý som si ako tak vychutnávala ma prepadli tieto dve. Bola som im zato vďačná, pretože už na prvý pohľad sa mi zdali ako milé dievčatá. Moja predtucha nesklamala. 

,,Včera si sa pýtala, kto je Styles." začala Rebeka a pozrela na mňa. ,,Vysvetlím ti to len tak v skratke, aj keď to bude dosť ťažké." zasmiala sa a Anna sa k nej pridala. 

,,Je to ten najžiadanejší chalan na tejto škole. DIevčatá pred ním doslova zvlhnú, a musia si prezliekať svoje nohavičky. Na začiatku si ho nenávidela, no...."

,,A myslím, že sa to ani nezmenilo." prerušila som Rebeku a tá ostala doslova šokovaná. Myslela som, že niečo povie, no ona mlčala. Presne tak ako aj Anna.

,,Zdravím krásky." povedal kučeravý chalan a posadil sa oproti mne.

,,Ahoj Harry." povedala Anna, no neznelo to veľmi nadšene.

,,Myslel som si, že do školy nenastúpiš po tom, čo sa ti stalo." povedal zrazu a svoj pohľad upriamil na mňa.

Rebeka do mňa pod stolom kopla a ústami mi naznačila, že je to Styles? No do riti. Prečo sa niekto taký vôbec baví so mnou.

,,Tak si si myslel zle." odvrkla som, no ani som naňho nepozrela. Nemala som vôbec chuť sa baviť s niekym,ako je on.

,,Je mi to ľúto Violet."  povedal pokojný hlasom, no značné sklamanie v jeho hlase, hovorilo niečo iné.

,,Nechceš ísť ku mne? Môžeme sa o tom všetkom porozprávať ak chceš." dodal a postavil sa.

,,Nie."