Wilde vs. Styles

67. Bez boja sa ťa nevzdám..

„No tak hovor! Čo sa stalo, že si v tom?“ opýtala sa ma Jessy, keď sme sedeli na káve v nejakej malej kaviarni v zapadnutej uličke v Nemecku.

„Asi som zabudla jeden deň na tabletku.“ povzdychla som si a napila som sa kávy. Len prikývla a usmiala sa na mňa.

„Môžem ísť za krstnú?“ opýtala sa ma so psím pohľadom.

„Na to je ešte skoro, nemyslíš?“ podvihla som obočie. Len prikývla a tiež sa napila.

„Povieš to Harrymu?“ opýtala sa ma momentálne asi najhoršiu otázku, akú len mohla položiť.

„Nechcem ho už v živote vidieť.“ precedila som skrz zaťaté zuby. Bolí to! Bolí ma myslieť na ten fakt, že ma vymenil za jeho bývalú.

„Letty, mal by vedieť, že bude otcom.“ povedala Jess a stisla mi pri tom ruku. Oči sa mi začali plniť slzami.

„Ale nie..“ povedala, prešla ku mne a objala ma.

„Pššt! Zlatko.. neplač. Všetko bude dobré. Uvidíš.“ snažila sa ma upokojiť.

„Čo som mu urobila, Jess? Čo som komu urobila, že ma Boh takto trestá? Že ma trestá celý život?“ nedokázala som prestať plakať.

„Zlatko.. pššt! To bude dobré. Veď hovorí sa, že všetko zlé je pre niečo dobré.“ snažila sa ma nejako povzbudiť, no ja nevládzem. Nedokážem prestať plakať, nedokážem sa upokojiť.

„Môžeme sa vrátiť na hotel?“ opýtala som sa. Jessy len prikývla, postavila sa a pomohla vstať aj mne. Pomalým tempom sme sa vybrali na hotel. Po ceste sme stretli pár fanúšikov a tak som sa s nimi odfotila a aj sa im podpísala.

„Colette?“ opýtala sa ma jedna dievčinka.

„Áno?“ falošne som sa na ňu usmiala.

„Viem, že si plakala a je mi to veľmi ľúto.“ povedala a objala ma. Dostalo ma to. Ako na to prišla? Objatie som jej opätovala a znovu som začala plakať.

„Je mi to tak ľúto.“ znovu povedala a silnejšie ma stisla vo svojom objatí.

„Ďakujem za objatie.“ povedala som a odtiahla som sa od nej. Rukou som si zotrela slzy z tváre a snažila som sa na ňu usmiať. Nepodarilo sa mi to, no ona ma za to neodcudzovala. Bola to veľmi chápavá mladá baba.

„Niet za čo.“ usmiala sa na mňa.

„Dúfam, že sa to nejako medzi vami vysvetlí. Ste spolu naozaj zlatý.“ povedala a pomaly sa vybrala ďalej. Len som prikývla a pokračovala som spolu s Jess v ceste do hotela.

***

„Idem si ľahnúť.“ povedala som Jess, keď sme dorazili na hotel. Len prikývla a chystala sa vojsť do svojej izby.

„Mohla by si ostať so mnou? Nechcem byť teraz sama.“ hodila som po nej smutný pohľad a tak si len povzdychla. Prikývla a vybrala sa za mnou. Odomkla som dvere na svojej izby a spolu s Jessy sme vošli dnu. Ľahla som si na posteľ a Jessy si ľahla za mňa. Objala ma zozadu a tak ma aspoň trochu upokojila. Zavrela som oči a pomaly som zaspávala.

***

Zobudila som sa na akýsi hluk od dverí. Pozrela som sa na hodinky, ktoré ukazovali sedem hodín večer. Kto to takto neskoro otravuje.

„Chcem s ňou hovoriť.“ počula som Harryho hlas od dverí. Čo tu ten robí? Nechcem ho vidieť, nechcem s ním hovoriť, nechcem s ním mať už nič spoločné.. Tá posledná vec je v celku dosť diskutabilná, keďže budeme mať spolu dieťa, no aj tak.