Wilde vs. Styles

11. Máš padáka Steven!!

„Ááááááá!“ zvrešťala som na hádam aj celý dom. Harry sa zľakol a zdrbal sa z postele na zem.

„Čo to do pekla má znamenať?“ začala som po ňom znova kričať.

„Čo tu robíš?“ a ďalšia z mojich otázok. Jeho hlava vykukla spoza rohu postele dosť rýchlo, čo vyzeralo neskutočne komicky. Prisám vačku jak surikata vyzeral. Nahodil pohľad a lá Počkaj popremýšľam.

„Vieš, že ani neviem? Nič si nepamätám. Ty si niečo pamätáš? Ako sme sa vlastne dostali domov?“ teraz sa ma pýtal pre zmenu on. No radosť! Si myslí, že si niečo pamätám, keď som sa tak skalopevne držala môjho obľúbeného príslovia Vypime bo naľato, naľejme bo vypito? Ne-e-e.

„Nič si nepamätám. Ale, neskutočne ma bolí hlava.“ povedala som a hneď po tom sa mi otočil žalúdok. Vyskočila som z postele a utekala do kúpeľne. Toto tak neznášam! Už nikdy nebudem piť! Ale.. som asi ako každý iný človek. Hovoriť si to môžem aj sto krát, keď to potom nedodržím. Prešla som k umývadlu a opláchla si tvár studenou vodou. Keď som sa otočila ku dverám, stál v nich Harry.. a bol len.. Do riti, prečo má na sebe len boxerky? Kukla som sa na seba a tiež som bola len v spodnom prádle. Moji oči sa zväčšili hádam aj stokrát.

„My.. sme.. spolu.. spali?“ opýtala som sa s medzerami.

„Veď som povedal, že si nič nepamätám. Ale všetko tomu nasvedčuje.“ toto nie! Toto nemôže byť pravda! Povedzte mi niekto, že je to len zlý sen. Prečo ja?? Chcelo sa mi neskutočne kričať.

„Toto sa nemalo stať! Toto nie! Do riti prečo ja? Čo som komu urobila, že ma takto trestáš?“ začala som svoje pocity prejavovať.

„No mňa si napríklad zrazila.“ povedal a pritom držal pravú ruku hore, ako keď sa hlásite v škole. Hodila som po ňom vražedný pohľad.

„Nehovorili sme, že už to nebudeme vyťahovať?“ vyčítavo som povedala.

„Prepáč.“ zatváril sa kajúcne. Agrr! Musím si vybiť zlosť!

„Idem si zabehať!“ povedala som s riadnymi nervami a šla sa obliecť do niečoho vhodného. Vytiahla som zo skrine nejaké tepláky. Zhodou okolností to boli Limited a k tomu som si vytiahla voľné tričko s mikinou. Obliekla som sa a zbehla som schody. V obývačke boli rozčapený na gauči Liam so Zaynom. No pekne! Kto každý je ešte v mojom dome? Ani to nechcem vedieť. Obula som si tenisky, slúchadlá od mobilu si zastrčila do uší a vzala si kľúče od domu. Vybehla som z domu a následne za sebou zabuchla dvere. Rozutekala som sa ani neviem kde. Bolo mi to jedno. Hlavne nech si môžem vybiť zlosť.

***

Ešte stále som behala hore dolu. Stále som mala na seba neskutočné nervy. A keby len na seba.. Tiež na Harryho. Z ničoho nič začal zvoniť môj mobil. Neskutočne som sa zľakla. Nečakala som to. Steven? Čo odo mňa chce? Zastavila som sa pri nejakom strome a zodvihla som hovor.

„Colette? Kde si?“ opýtal sa ma.

„Behám, prečo?“

„Potrebujem sa z tebou porozprávať.“ hlas mal celkom pokojný. Čo odo mňa chce?

„Dobre. Tak príď ku mne. Za desať minút som doma.“ oznámila som mu a následne mu to zrušila. Rozutekala som sa teda domov.

***

Odomkla som dvere na dome a následne vošla dnu. Na celý dom hrala hudba. To im už totálne preskakuje? Naklusala som si to do obývačky a schmatla ovládač do ruky. O riadny kus som to stíšila. Na gauči sedeli všetci piati.

„Hééj! Čo robíš?“ vykríkol Niall. Hodila som po ňom nepríjemný pohľad, na čo sklopil hlavu. Nech ma teraz nesere!

„Vie niekto, čo sa dialo včera v noci a ako sme sa sem dostali?“ opýtala som sa a popri tom prešla pohľadom po každom z nich. Niall zodvihol ruku. Asi som ho poriadne vystrašila.

„Áno, Niall? Čo si pamätáš?“

„Moc nie, ale ak ma pamäť neklame, tak sme došli limuzínou. Všetko ostatné je len hmla.“

„No veľa si mi nepomohol.“

„Prepáč.“ ospravedlnil sa, aj keď nechápem za čo. Len som prikývla hlavou. Otočila som sa na odchod, že si skočím niečo dať na jedenie, no práve v tej chvíli niekto zazvonil. Asi došiel Steven. Išla som teda k dverám a pustila ho dnu. Prešli sme do obývačky. Samozrejme si všimol hneď moju spoločnosť.

„Ahoj, chlapci.“ že jaký je na nich milý. Ku mne je taký, len keď chce pridať na plate. Obyčajná vlezdoprdelka! Ale povedzme si na to odborný názov.. Análny speleológ. To naňho presne pasuje!

„No o čom si sa chcel rozprávať so mnou?“ opýtala som sa bez nejaký sprostých okolkov.

„Môžeme sa porozprávať medzi štyrmi očami?“ prikývla som a viedla si ho do pracovne. Používam ju veľmi málo, ale tak.. keby mi ju bolo treba, tak je tu pre mňa.

„No už sa vymáčkni.“ povedala som, keď sme vošli do pracovne.

„To čo malo včera večer znamenať?“ začal po mne zjapať. Na xichte sa mi usadil prekvapený výraz.

„To sa takto správa mladá dáma? Si zo mňa snáď strieľaš! A ešte k tomu ťa vyfotilo asi 50 novinárov, ako sa vešiaš po tých piatich v tvojej obývačke. Uvedomuješ si, že niektorý z nich majú svoje priateľky a tie to môžu vidieť kedykoľvek a kdekoľvek? Hmm.. asi nie, keď robíš takéto kraviny!“ keď som nič nepovedala, pokračoval. Hovoril to v rýchlosti a bolo na ňom vidieť, že je dostatočne vytočený.

„Ty nie si môj otec! Jasné?! Tak sa tak láskavo nesprávaj. Ja som dospelá a môžem si robiť, čo sa mi len zachce! Môžem sa vešať po kom len chcem a je mi u riti, či ma u toho niekto vyfotí alebo nie!“

„Jasné.. lenže, ja som za teba moja zlatá zodpovedný v tomto biznise. Chápeme sa?“ zasa začal. Kámo.. máš čo si chcel!

„Už nie!“ povedala som pokojne a následne aj pokračovala.

„Máš padáka Steven! Ja nie som pes, aby si tu po mne tak vrešťal! Je mi u riti, čo si píšu novinári. Je to môj život a ja si ho budem užívať pokiaľ neskapem!“ skončila som svoj monológ a vykráčala som z miestnosti.

„Čože?“ vykríkol prekvapene.

„Počul si! Ale ja ti to s radosťou poviem ešte raz.. MÁŠ PA-DÁ-KA!“ dokonca som mu to aj vyslabikovala. Vyšla som z miestnosti akoby sa nič vážne nestalo. Veď u mňa ani nie, to len Steven si bude musieť nájsť novú robotu! No síce.. ja zasa nového manažéra. Nevadí!

No tak nová časť.. aj keď si ju nezaslúžite.. čo už.. som proste dobrá duša! nič také extrémne sa v nej nedeje.. no to čo plánujem by malo byť zaujímavé.. len na to si ešte musíte počkať.. ;) samozrejme nejaké vote alebo komenty potešia..