59. Bol to len sen..

3K 172 10
                                    

Začula som opakované buchnutie, čo ma vytrhlo z ríše snov. Rozlepila som oči a poobzerala sa okolo. Znova bolo počuť zabúchanie. Teda.. presnejšie to bolo klopanie na dvere.

„Ďalej!“ povedala som tak, aby som nezobudila stále spiaceho Harryho. Jeho tuším nezobudí ani stádo býkov. Kľučka sa začala hýbať a dvere sa následne otvorili. Dnu nakukla ženská hlava s úsmevom na perách.

„Dobré ránko.“ povedala a stále sa na mňa usmievala. Nechápem prečo sa usmieva. Určite vyzerám jak smrtka na Pražskom orloji. (pozn. autora: ja som nemohla odolať :D)

„Dobré. Čo potrebuješ?“ opýtala som sa a rukami som si prešla cez oči. Zažmúrila som a pár krát som zaklipkala viečkami.

„No ja len, že už je obed.“ povedala ospravedlňujúcim tónom. Asi si všimla, že ma zobudila. Sánka mi trochu poklesla a potom som prikývla, že chápem.

„Máme na vás počkať?“ opýtala sa.

„Nie, kľudne sa najedzte. My si to potom ohrejeme. Aj tak by ste museli čakať aspoň hodinu.“ Gemma prikývla a už odchádzala. Zavrela za sebou dvere a úplne sa mi stratila z dohľadu. Zvalila som sa do perín podo mnou a zavrela som oči s myšlienkou na ďalší spánok. Dlho mi to nevydržalo, pretože sa dvere znovu otvorili a Gemma znova nakukla dnu.

„A prepáč, že som ťa zobudila.“ štipla a znova zmizla z dohľadu. Bože ja chcem ešte spať! Znovu som zavrela oči a vrátila som sa do ríše snov.

„Čo robíš miláčik?“ opýtal sa ma akýsi hlas za mnou. Otočila som sa a usmiala sa. Stál za mnou Harry v obleku a v ruke držal kyticu čiernych ruží.

„Papáme.“ povedala som a pohladila som sa po okrúhlom brušku. Harry sa usmial, pristúpil ku mne a podal mi kvetiny, mimochodom moje obľúbené. Pritom mi venoval bozk do kútika pier a následne aj jeden vášnivejší. Pohladil ma po brušku a potom sa k nemu zohol, aby mi naň tiež venoval božtek. Som z neho úplne hotová, ako sa teší na toho malého špunta vo mne. Stále chodí domov zo štúdia usmievavý a nikdy na ňom nevidieť nervozitu. Je mi oporou. Milujem ho!

„A čo také ste ešte dneska robkali?“ opýtal sa a posadil sa na stoličku vedľa mňa. Jednu z rúk položil na moje stehno a druhú na opierku stoličky. Podvihol obočie a čakal na moju reakciu. Usmiala som sa a odpovedala mu.

„No vieš, skladali sme pesničky. Inak myslím, že náš špunt bude po jeho rodičoch hudobne založený. Celý čas ma kopal, akoby si skúšal hru na bicie.“ zahlásila som a znovu som zacítila zvláštny tlak v podbrušku. Ďalšia vec, ktorú som cítila bolo mokro.

„H-harry?“ pozrela som naň so strachom v očiach.

„Čo sa deje?“ opýtal sa a skrčil čelo. Hlavu som nasmerovala podo mňa a potom som svoj pohľad znova upriamila na Harryho. Tiež sa pozrel tým smerom, a keď pochopil o čo sa jedná, vystrelil zo stoličky ako raketa.

„Do riti! Je to tu! Ja budem otec!“ začal radostne vykrikovať na celý dom. Vybehol z miestnosti a ja som chytala menší hysák, že ma tu nechal samú.

„Harry!“ zakričala som tak, aby ma počul. Po dlážke sa ozýval dupot a následne som zbadala Harryho vo dverách kuchyne aj s mojou taškou v ruke.

„Idem pripraviť auto zlato. Hneď som späť.“ povedal a znovu sa rozutekal z miestnosti. Nejako som sa postavila a doklusala si ku nejakému čistému oblečeniu, ktoré bolo dole. Vzala som si suché tepláky a snažila som sa ich nejako bezbolestne obliecť. Podarilo sa mi to a tak som si šla ešte sadnúť do obývačky, kde som si počkala na Harryho.

„Ááááááááá!“ zakričala som a začala som odfukovať. Moja prvá kontrakcia. Nádych – výdych. A znova. Dokola a dokola. Vchodové dvere buchli a následne som videla udychčaného Harryho, ako ku mne uteká. Pomohol mi postaviť sa a začali sme kráčať preč z domu. Ešte aj teraz bolo pred domom pár novinárov, ktorí všetko natáčali a fotili. Aspoň budem mať peknú pamiatku. Toto je jediný raz, kedy sú k niečomu užitočný.

„Potom mi pošlite videá.“ zakričala som na nich a oni mi ukázali palec hore. Veď prečo nie?

„Pozor! Uhnite! Moja žena rodí!“ rozčuľoval sa Harry. Pomohol mi nastúpiť do auta a potom zasadol za volant.

***

„Mamička, zatlačte!“ povedal mi doktor, keď na mňa doľahla ďalšia kontrakcia. Stále sa stupňovala intenzita bolesti a aj časový odstup bol kratší. V ruke som drvila tú Harryho, ktorý ma upokojoval a hladkal ma po čele. Celý čas mi spieval nejaké pesničky a povzbudzoval ma. Asi milión päťstokrát mi zopakoval, že ma miluje. Bola som rada, že tu je so mnou, práve v tento moment. Tento výnimočný moment, kedy sa narodí naše dieťatko.

„Áááááá!“ zatlačila som, ako som len vedela, a keď doznela kontrakcia začala som zhlboka dýchať.

„Dobre mamička. Ešte raz silno zatlačíte a sme hotový.“ Uf! To znelo divne.

„Dobre, tlačte!“ prikázal mi doktor a znova som zo všetkých síl zatlačila. Miestnosťou sa rozoznel detský plač a ja som si poriadne vydýchla. Kontrakcie ustáli a pot sa zo mňa lial v litroch.

„Máte nádherného chlapčeka.“ povedal doktor a ja som sa pozrela na Harryho. Na jeho tvári bolo vidieť trochu smútku, pretože chcel dievčatko, no keď si všimol môj pohľad, okamžite sa usmial. Zohol sa k mojim perám a venoval mi nežný a jemný bozk. Bol opatrný. Akoby som bola v tomto momente z porcelánu.

„Prepáč mi to.“ povedala som smutne a hlavu som sklonila.

„Čo? Za čo sa mi ospravedlňuješ?“ nechápal.

„Chcel si dievčatko.“ vydýchla som. Harry mi podvihol hlavu a tak som sa mu pozrela spriama do očí.

„Nemáš sa za čo ospravedlňovať. Milujem ťa a aj nášho synčeka.“ hladkal ma po líci.

„Aj tak budeme mať ešte veľa veľa detí.“ povedal radostne a pobozkal ma. Usmiala som sa do bozku a s radosťou som mu ho oplatila. Viečka mi zrazu začali oťažievať a aj v ušiach mi zaľahlo. Jediné, čo som počula bolo tlmené pípanie prístrojov a Harryho krik.

„Nie!“ zakričala som a otvorila som oči. Bola som celá spotená a ruky sa mi triasli.

„Bol to len sen.“ povedal Harry vedľa mňa a začal ma hladkať po chrbte. Začala som plakať ani sama neviem prečo. Asi sa mi páčila myšlienka na to, že som Harryho právoplatná manželka a čakám jeho dieťa. Viem, že som nechcela mať deti, no tento sen zmenil moju mienku.

„Pšššt!“ čičíkal ma v náručí.

„Povieš mi, čo sa ti snívalo?“ opýtal sa chrapľavým hlasom.

„J-ja..“ začala som s roztraseným hlasom.

„Zomrela som pri pôrode nášho syna.“ povedala som v skratke.

„Ou!“ povedal Harry a viac si ma pritisol ku svojmu telu. Obmotal okolo mňa jeho mohutné ruky a nepustil ma.

Nová časť.. aj keď si ju nezaslúžite!! Ach jaj.. čo mám ja s vami robiť, aby ste mi venovali aspoň jeden koment? Ja som z vás už v koncoch.. normálne mi šedivejú vlasy!! :D ale ne srandujem.. No teraz už vážne ľudia.. ja už som sa vyjadrovala v jednom komente tu, čo to pre mňa znamená, keď mi napíšete koment a v podstate aj pre každého autora či spisovateľa.. či už je ten koment len jednoslovný alebo dlhý po ... na tom nezaleží.. každý jeden poteší a z každého budem mať radosť.. ďakujem za pochopenie.. no a na boku máte Hazzouše v obleku a vyzerá v ňom k nakusnutiu :3

Wilde vs. StylesWhere stories live. Discover now