Wilde vs. Styles

29. Cirkus..

„Kde je Colette?“ počula som krik z chodby, no aj tak som si spokojne pochrapkávala v spoločnej posteli s Louisom.

„U seba v izbe.“ počula som znova za dverami.

„A ona akože kde spí? Veď má byť u teba.“ znova ten hrozný krik. Čo im už preskakuje všetkým? Takto zrána tu vrešťať?

„No veď u seba.“ hovoril pokojne.. Harry? Zayn? Netuším. Moje vnímanie je hneď zrána na bode mrazu. Už mi to ale nedalo a tak som sa vytrmácala z postele a prešla ku dverám. Otvorila som ich za sprievodu slov:

„Čo tu tak vreštíte, keď sa snažím spať?“ neodpustila som si vyčítavý tón. Všetky oči na mne. Jááj! Nach sa nekukajú. Nie som namaľovaná! Katastrofa!

„Ty prečo nespíš v jednej izbe s Harrym?“ vybehol po mne Mich. Podvihla som obočie.

„Hovorilo sa, že mám bývať s ním, o posteli a ani izbe v dome neznela žiadna hláska. Takže si môžem spať pokojne kde len chcem. A aj tak, prečo by som mala spať u Harryho, keď môj skutočný priateľ je Louis? Harry je len pre verejnosť!“ nervy vo mne stúpli. Kašľať už na to ako vyzerám, ale nervy mi riadne zrobili. Sánky im padli. Asi nečakali môj ranný výbuch. Takto to dopadá, keď zobudíte babu a ešte k tomu s krámami. Vyzerá to, akoby ste hladili hada bosou nohou po hlavičke.

„Poď dolu a ihneď!“ precedil cez zaťatú čeľusť a vybral sa dolu schodmi. No určite! Najprv sa oblečiem a namaľujem. Nemôžem takto vyjsť pred všetkých. Zaliezla som do izby a vybrala sa k šatníku. Vybrala som si riflové kraťasy a k nim kockovanú košeľu. Zaliezla som do kúpeľne a začala som si robiť potrebné úpravy. Keď som bola hotová vrátila som sa do izby a obliekla si vybrané druhy oblečenia. Teraz  už môžem ísť dolu! Som spokojná na duši.

***

„Kde si toľko trčala? Povedalo sa ihneď!“ znova po mne vyštartoval Mich. Už ma s tým vážne sere! Začína byť rovnaký ako Steven. No na akú riť mi je taký istý debil? No na nič!

„Už som tu tak začni!“ nebrala som ohľad na jeho predchádzajúce slová. Boli sme v obývačke. Len ja, Harry, Mich a Paul. Ako inak? Fantastická štvorka jak vyšitá!

„To prečo ste neodpovedali novinárom na otázky?“ Aha! Tak o to tu kráča.

„Pretože sme sa rozhodli, že to nebudeme vybľakovať takto skoro.“ povedal Harry. Vďaka ti, lebo inak neviem, čo by som povedala ja.

„Mali ste im odpovedať! A prečo ste si nedali pusu? Alebo nijako inak nedali najavo váš vzťah?“ teraz už hovoril Paul.

„Pretože všetko má svoj čas.“ odvetila som mu pre zmenu ja. Teraz to vyzerá tak, akoby bol Paul môj manažér a Mich Harryho.  Nevadí!

„A za ďalšie. Prečo ste odišli z tej reštaurácie? Mali ste to tam rezervované na celý večer, nie na pár minút.“ dalo sa čakať, že sa pustia aj do tohto.

„Pretože sme mali chuť na pizzu. Ešte niečo?“ už som vybuchla. Znova!

„Áno! Dnes máte znova rande a už sa priznáte novinárom a aj pusa padne! Je vám to jasné?“ Svine sú to nenažraté! Obaja sme museli prikývnuť. Potom sa pozbierali a vypadli z domu. Chvála Bohu! Neviem ako dlho by som to ešte v ich spoločnosti vydržala. Dúfam, že sem neprídu tak skoro, a že nebudú mať reči o mojom tajnom vzťahu s Louisom.

„Si v pohode?“ opýtal sa ma Harry, keď si všimol moju mimiku tváre. Prikývla som.

„Kam chceš ísť dnes?“ opýtala som sa. Závisí od toho predsa môj šatník.

„Čo tak káva a prechádzka po parku?“ navrhol. Na mojej tvári sa vyčaril úsmev a hlavou som začala zbesilo prikyvovať.

„Áno, jasné. Prechádzka mi neuškodí.“ nakoniec som povedala. V mojom bruchu to riadne zaškvŕkalo, takže by som sa veľmi čudovala, kebyže to Harry prepočuje.

„Si hladná?“ opýtal sa a pritom sa zasmial.

„Hej.. čo tu máte. Teda.. máme?“ opravila som sa.

„Čo dom dá. Netuším. Niall je ako chodiaci šrotovník.“ obaja sme sa zasmiali a vydali sa do kuchyne. Prešla som ku chladničke a nakukla dnu. Napočudovanie bola plná. Až mi sliny začali tiecť.

„Asi tu ešte nebol Niall, lebo je plná.“ povedala som svoju poznámku. Harry sa zasmial a napokon povedal:

„Dáš si čaj alebo kávu?“ Hmm? Na čo mám chuť?

„Dám si čaj.“ rozhodla som sa.

„Ovocný, zelený či čierny?“ dal mi aj možnosti. Super.

„Čierny. Ten je môj obľúbený.“ odpovedala som takmer okamžite.

„Nehovor! Aj môj.“ hovoril to prekvapene. Musela som sa na tom zasmiať. Tak už to vyzerá, že mám s Harrym viac spoločných vecí ako len víno a hudbu.

„Čo tam tak postávaš a kukáš jak dieťa na výklad s hračkami?“ opýtal sa, keď už boli dlhší čas otvorené dvere od chladničky a ja som sa od nich ani nehla.

„Neviem na čo mám chuť.“ povedala som frustrovane a dvere som zavrela. Sadla som si za bar a začala som uchlypávať z horúceho čaju, ktorý predo mňa položil Harry len pred chvíľkou. Vybral sa ku chladničke a začal z nej niečo vyberať. Následne sa postavil za sporák a niečo kuchtil.

„Nevedela som, že vieš variť.“ podotkla som.

„Ešte o mne nevieš veľa vecí.“ poznamenal. To je pravda. Nepoznám ho tak dobre ako napríklad Raven. Možno sa to však časom zmení. Veď s ním mám byť pol roka.

„Nech sa páči.“ položil predo mňa tanier s praženicou. Usmiala som sa naň a schuti sa do nej pustila.

„Páni.. je dobrá.“ pochválila som ho.

„Ja viem.“ On je nejaký narcis ci pána! Skrčila som obočie a na chvíľu som prestala jesť.

„Nepozeraj tak na mňa a jedz, inak to budeš mať studené.“ pokarhal ma.

„Dobre mami.“ povedala som so smiechom v hlase. Znova som sa teda pustila do jedenia, čím sa mi aspoň podarilo zahnať hlad.

Tak som dnes stihla napísať ešte jednu časť.. Ale nezvykajte si.. ta prvá dnešná bola v podstate za včerajšok :D Dúfam, že sa vám príbeh stále páči.. ;)