Wilde vs. Styles

37. Nervy moje nervy!!

Od nervov, ktoré mi spravil Harry pred malou chvíľkou, som si až vlasy ťahala. Ešte k tomu mám tie sprosté krámy. Agr! Pre istotu som sa v kúpeľni aj zamkla. Naposledy mi tu vbehol. Debil jeden! Vyzliekla som sa a vošla som do sprchy. Všetko som pustila z hlavy a vychutnávala si ten pocit uvoľnenia. Samozrejme som si aj spievať začala. Jak sa na pravú sprchu patrí! Po dobrej pol hodinke som vyšla a vykonala svoju rannú hygienu v podobe umytia zubou, nanesenia tony omietky na xicht a vyžehlenia vlasov. Po 2 hodinách som sa aj z kúpeľne dostala.

„To si si nemohla pohnúť?“ vybehol na mňa Harry a hneď zaliezol do kúpeľne. Samozrejme za sebou nezavrel! Fáááájn! Ale toto som už vidieť nemusela. Bŕŕŕ! Pohľad na Harryho nad záchodom. No poviem vám, nič príjemné!

„A tiež si si mohla odpustiť ten škrekot.“ podpichol ma, keď odtiaľ vyšiel. Ja mu dám škrekot! Ja náhodou pekne spievam.

„Aký škrekot? Si sa počul môj pekný ty?“ vybehla som po ňom.

„No ja som sa počul, ale ty očividne nie.“ Držte ma, lebo to neprežije do nasledujúcej minúty. Letty len sa poriadne nadýchni a vydýchni. To bude fajn. Hovorilo mi moje podvedomie.

„Debil!“ povedala som a vypochodovala z izby. Prečo tu nemôžu mať o izbu na viac? To by ich vážne zabilo? Veď do riti, ešte aj ja mám viac izieb ako oni a to bývam sama!

„Ahoj Letty.“ pozdravil ma Niall, ktorý sa ako inak hrabal v chladničke.

„Dobré ránko.“ odpovedala som, trochu skleslo a samozrejme povzdych nesmel chýbať.

„Stalo sa niečo?“ opýtal sa Niall a vybral hlavu z chladničky.

„Nie, všetko je v pohode.“ odpovedala som a falošne sa naň usmiala. Premeral si ma podozrivo pohľadom, no potom sa opäť začal venovať chladničke. Musím vypadnúť! A už aj viem s kým. Prešla som na terasu, aby ma nikto nerušil a vytočila som mne veľmi známe číslo na telefóne.

„Áno?“ ozval sa mi piskľavý hlas v telefóne.

„No ahoj, kočka! Čo robíš?“ opýtala som sa.

„Ahoj, zlatko! Že si sa aj ozvala. Ty čo máš prosím ťa z Harrym?“ opýtala sa ma kus naštvane. Samozrejme sa musela opýtať. Všade pchá nos. Toto na nej veľmi nemusím.

„Dôjdeš za mnou a všetko ti vysvetlím.“ povedala som a čakala na jej reakciu.

„Do Londýna? Si sa zbláznila? Mne je tu tak príjemne teplúčko a ty ma chceš vyhnať z mojej vyhriatej pláže do toho zapršaného Londýna! Nikdy!“ Protest. Čo iné som od nej mohla čakať?

„Raven, neštvi ma! Ani nevieš, aké mám neskutočné nervy! Prosím príď. Potrebujem ťa tu.“ začala som jej nariekať do telefónu. V skutočnosti som to len hrala a na mojej tvári nebola ani jedna jediná slzička. Nahlas si povzdychla a nakoniec mi na to prikývla.

„Fajn! Potom ti dám vedieť, kedy tam budem. Ale poriadne si to vypiješ! Kúpiš mi nové handry!“ varovala ma. Len som sa nad tým zasmiala a prikývla jej na to. Ale to bola asi riadna blbosť, keďže sme od seba vzdialené stovky kilometrov.

„Dobre! Kúpim ti, čo len chceš. Len už poď.“ škemrala som.

***

„Čo budete dnes robiť?“ opýtala som sa zvyšku bandy, keď sa doteperili do kuchyne. Nikto mi neodpovedal, všetci sa venovali jedlu na tanieri. Svine jeden nenažrané!

„Niečo som sa vás pýtala.“ vybehla som na nich. Neznášam, keď mi niekto neodpovedá na moju otázku. Potom to takto dopadá! Liam sa zľakol a tak mi odpovedal hneď po mojom výbuchu.

„Idem vonku so Soph.“ len som prikývla a čakala, čo vypustia z úst ostatný.

„Ja som dohodnutý s Perrie.“ ozval sa Zayn. Tiež som len nemo prikývla.

„Idem domov. Dlho som nevidel mamu, sestry a brata.“ povedal Louis a začal sa zbierať od stola. No pekne!

„Niall?“ obrátila som svoju pozornosť na neho a on na mňa.

„Ja ešte neviem. Ale asi tiež skočím domov na pár dní.“ No super. Takže tu budem len so Stylesom. Toto nedopadne dobre! Len ešte nie je jasné, kto na tom bude horšie.

„A mňa sa neopýtaš?“ povedal naoko skleslý Harry.

„Nie.“ odpovedala som drzo.

„Na sto percent idem domov.“ povedal Niall so zväčšenými očami. Asi sa zľakol. Do riti! Nechcem tu byť s Harrym sama. Povzdychla som si.

„Ale no tak? Čo sa so mnou bojíš stráviť deň? Veď si moja priateľka.“ musel si do mňa rypnúť. Pako!

„Neštvi ma, Harry! Zle dopadneš.“ zavrčala som. Zapípal mi mobil a ja som naň rýchlo hodila pohľad. SMS od Raven. Prílet mám o 6. Čakaj ma na letisku! Inak sa stratím. Vážne Raven? Ty a stratiť sa? To nejde dokopy! Maximálne iba ak to urobí naschvál. Veď, keď sa naposledy akože stratila, došla ku mne s tak feši chlapom, že som bola mokrá len z jeho pohľadu. A to už je čo povedať! Aj tak som sa musela pousmiať nad jej správou. Príde! Jupííí!

„Čo sa tak škeríš na ten mobil? Kto ti píše? Už ma podvádzaš?“ opýtal sa Harry. Hodila som po ňom vražedný pohľad a odvrkla:

„Čo sa staráš? Je to moja vec s kým si píšem. A nie som tvoja priateľka! Len falošná.“ odbila som ho.

„Vŕŕ čiči!“ Mu dám také vŕŕ, že ho bude sánka bolieť. Opäť som ho vraždila pohľadom. Vstala som zo stoličky a vyšla som z kuchyne. Pri ňom viac nechcem byť. Vybrala som sa do izby, kde som sa rozčapila na posteli. Bola stále rozhádzaná, no ja ju pratať nebudem! Nech si ju sprace Harry. Jeho izba, jeho bodrel, jeho problémy! Na kolená som si položila notebook a začala si prezerať inzeráty a ponuky s nehnuteľnosťami na predaj. Spať s ním v jednej izbe fakt nemienim! Kúpim nám radšej nejaký byt a mám na saláme.

„Čo si dnes taká podráždená? Nič som ti neurobil.“ opýtal sa ma Harry, ktorý sa dotrepal za mnou do izby. Nevenovala som mu ani pohľad, len som mu odpovedala:

„Daj mi pokoj.“ To on samozrejme nemohol počúvnuť a priskočil ku mne na posteľ. Zakukal sa mi do počítača a podvihol obočie.

„Nový byt? Načo?“ nechápal.

„Aby som mala vlastnú izbu.“ teraz som mu už pohľad venovala, no len letmý. Vzápätí som mala oči opäť nalepené na obrazovke a prebiehala ponukami.

„Nemali by sme ho vyberať spolu? Budem tam bývať predsa aj ja.“ opýtal sa ma.

„Nie, nemali! Budeš tam síce bývať, no len dovtedy, dokým sa nerozídeme na verejnosti! Inak to bude len môj byt. A potom ho aj tak predám.“ odvrkla som.

New part!! Ľudia!! Nová časť! To už jak dávno som nedala časť.. Kokso tri dni!! To už čo bolo! V stredu som bola na party hard on the Majer Beach!! Moja kamoška slavila 17.. Sladkých sedúmnáct a cecky od mámy, je nádherná ja som nadržaný.. hahah.. Ne čoste.. ale aj táto pesnička tam zaznela.. Spať sme šli na ďalší deň o pol 4 a o 8 sme už hore boli.. Poviem vám, taká dolámaná som ešte nebola. A to už som spala aj na schodoch.. Ale toten gauč to horor!! Krk ma doteraz bolí. Domov som došla o 6tej poobede včera, ale to už ma zmohla únava, takže časť nebola.. Dnes vás čakajú ešte ďašie dve ďašie takže čakajte ;)