Wilde vs. Styles

52. V tomto tam nepôjdeš!

„Mám chuť na zmrzlinu.“ zamrmlala som, keď sme už s Harrym ležali asi pol hodinku na ležadlách vonku z vody.

„Keď ju tak spomínaš.. Tak aj ja som dostal chuť.“ povedal a vyskočil na rovné nohy. Ako to tak rýchlo dokázal? Mne to trvá a on si tu skacká jak klokan. Podal mi ruku a pomohol mi vstať. Aspoň že tak! Tiež som sa vyštverala na vlastné a pomaly sme sa vydali k stánkom. Ako inak.. radosť nám robili novinári. Ako ich ja len milujem. Čistá irónia. Ich debilné otázky som úplne ignorovala a pokračovala som s Harrym po boku ku stánkom s občerstvením.

„Akú si dáš zmrzlinu?“ opýtal sa ma Harry kúsok pred stánkom.

„Šmolkovú.“ neviem čo ma to napadlo, no dostala som na ňu nesmiernu chuť. Harry sa zasmial a to už sme došli ku stánku.

„Dobrý deň, dáme si jednu šmolkovú a jednu čokoládovú.“ povedal a brigádnička nám začala pripravovať porcie.

„A koľko šmolkov je v tej šmolkovej zmrzline?“ musela som sa opýtať. Nedalo mi to! Chudina dievčina nevedela, čo má odpovedať, tak sa len divne zatvárila a podala nám naše zmrzliny. Harry zato neotáľal a začal sa smiať na plné hrdlo. Ako malý!

„Ďakujeme.“ povedala som jej za oboch a ťahala som Harryho preč.

„Harry, dávaj pozor! Tečie ti to po stranách.“ upozornila som ho a razom sa prestal smiať. Začal olizovať kornútok ako splašený. Zachichotala som sa na ňom a ešte viac som prepukla do smiechu, keď som si všimla zmrzlinu na jeho tvári.

„Čo?“ opýtal sa so zmrašteným obočím. Len som pokrútila hlavou a nahla sa tvárou k nemu. Asi si myslel, že ho idem pobozkať, lebo na mňa začal špúliť pery. Ja som sa miesto toho zamerala na jeho líce, odkiaľ som mu zlízala tečúcu zmrzlinu. Na chvíľočku zmrzol, no potom sa na mňa usmial hollywoodskym úsmevom. Tiež som sa naňho usmiala, no potom som sa začala venovať pre zmenu mojej topiacej sa zmrzline.

***

„Už by sme asi mali ísť. Začína byť chladnejšie.“ poznamenal Harry asi o pol ôsmev večer. Prikývla som a začala som hádzať naše veci do veľkej plážovej tašky. Harry sa tiež začal zbierať a pomáhal mi s odkladaním. Po chvíli sme boli hotový a vydali sme sa k parkovisku, kde stálo MOJE Ferrari. Doteraz nemôžem uveriť, že som si kúpila Ferrari. Som odpadnutá! Nasadli sme doň a za tichosti sme si to mierili ku mne domov.

***

„Dúfam, že tu poznáš nejaké vychytané kluby.“ povedal Harry, keď sme sa chystali na party. Ešte som sa síce nerozhodla kam pôjdeme, no pripraviť sa treba.

„Poznám. Čo by som nepoznala. Každý druhý večer som trávila v nejakom klube.“ Dobre, tak to trošku preháňam, no ale aspoň každý týždeň som niekde bola. Hlavne v piatky. To som si užívala vždy. Harry si ma premeral pohľadom, no potom sa zasa začal venovať svojmu obliekaniu. No čo si to len vezmem? Veď nemám nič na seba!

„Harry, máme problém.“ povedala som trochu viac na nervy.

„Aký?“ opýtal sa a svoju pozornosť premiestnil na mňa.

„Nemám čo na seba.“ vyhŕkla som zo seba v rýchlosti. Podvihol obočie a potom spustil svoj asi pol hodinový monológ.

„To snáď nemyslíš vážne?! Veď ty máš viac oblečenia ako ja či Zayn. A to už je čo povedať! Veď Zayn je narcis od prírody a ten má toľko hovadín v skrini, že až. A ty mi ideš hovoriť, že nemáš čo na seba? Máš minimálne päťkrát takú veľkú skriňu ako ja spolu so Zaynom a aj s Louisom, Niallom a Liamom dokopy. Veď počkaj! Ja ti hneď niečo nájdem.“ povedal a už sa vybral do môjho šatníka. Neviem čo stresuje. Veď nemám veľký šatník. Len asi tak na štyri spálne. To nie je veľa! Nie pre mňa. Ešte by som povedala, že je to set sakramentsky málo.

„No vidíš, že som niečo našiel.“ kričal mi zo šatníka a jeho hlas sa postupne zvyšoval. Takže sa už asi približuje z útrob mojej skrine. Paráda! Som zvedavá, čo na mňa vybalí.

„No ukáž sa!“ podpichla som ho a napäto čakala, s čím ku mne dolezie. Ak to bude niečo otrasné asi ho vyšmarím von oknom.

„Veď už som tu.“ povedal a v ruke držal šaty až po zem, ktoré mali golier. Sánka mi padla k zemi a oči mi skoro vypadli z jamiek.

„Toto nemyslíš vážne!“ zvrieskla som po ňom. Len prikývol a ja som podvihla obočie.

„Toto na seba nenatiahnem!“ povedala som na truc a ruky si zložila na hrudi.

„Prečo nie? Sú pekné!“ znova som podvihla obočie a začala som vymenovávať dôvody mojich nesympatií k šatám.

„Harry, toto má byť party a nie omša v kostole. Tam som tie šaty aj nosila! Teda raz. Keď som bola na kamarátkinej svadbe. Aj to bola riadna katastrofa! A za ďalšie dlhé? Ani frasovi! Ako budem tancovať?“ opýtala som sa, no na odpoveď som nečakala. Bola to len rečnícka otázka.

„To už si radšej vyberiem niečo sama.“ povedala som rozhorčene a zaliezla som do šatníka. Zobrala som odtiaľ prvé krátke šaty s veľkým výstrihom, ktoré mi padli pod ruku. (obrázok bokem) Boli čierne a hlavne obtiahnuté. No nepôjdem na party ako mníška! Neviem, čo to Harryho napadlo, no toto bolo veľa aj na mňa. Vrátila som sa do izby a šaty som hodila na posteľ. Harry si ich hneď začal obzerať a hlavou krútil do strán.

„V tomto tam nepôjdeš.“ povedal pokojne.

„Prečo?“ podvihla som obe obočia.

„Pretože ty si moja a ja sa o teba nemienim deliť. Veď ti z toho bude trčať zadok. Nikto nemá právo naň pozerať okrem mňa!“ Aha! Tak o to tu kráča. Harry by žiarlil, keby po mne pokukovali nejaký iný muži.

„Harry? Čo som ti povedala minule?“ opýtala som sa.

„Že si verná.“ povzdychol si. Prikývla som.

„Áno, som. A aj keby po mne pokukovala milión iných chlapov, moje oči budú patriť tebe. Chápeme sa?“ prikývol a potom sa mu na tvári vyčaroval nádherný úsmev. Bolo to zlaté.

„Dobre. Tak ja sa ešte skočím namaľovať, potom sa prezlečiem a môžeme ísť.“ žmurkla som po ňom ešte skôr, ako som sa stratila za dverami kúpeľne. Hneď som sa začala venovať make-upu a ďalším záležitostiam dôležitým pre xicht. Keď som bola hotová vrátila som sa do izby, kde sa Harry rozvaľoval na posteli. Ten sa tuším už aj začína nudiť. Zobliekla som sa do naha, čo upútalo Harry pozornosť. Len som sa nad tým uchechtla a prešla som do šatníka, odkiaľ som si vzala čisté spodné prádlo. Vrátila som sa do izby, kde som si ho obliekla a hneď na to aj pripravené šaty. Ešte som si rýchlo skočila pre pohodlné topánočky na pár centimetrovom podpätku a mohlo sa ísť.

Stihla som dnes ešte jednu.. takže som to dohnala aj pred víkendom.. juhúú.. no a k poslednej časti ste mi nepridali ani jeden koment..  fňuk.. revem.. no nič.. dúfam, že aspoň tu mi pribudnú nejaké komenty..