36. Zmena pôsobiska..

3.2K 190 5
                                    

„Sme domáá!“ už zasa tá Harryho hláška. Už ma s ňou začína niekedy vážne štvať. Obaja sme v rukách zvierali moje tašky s nákupom. Vybehli sme po schodoch a chcela som vojsť do Louisovej a mojej izby. Otvorila som dvere a porozhliadla som sa po izbe. Louis ležal na posteli, a keď ma zbadal hneď z nej vyskočil.

„Veci som ti presťahoval k Harrymu.“ povedal akoby sa nechumelilo. Fasa! Prečo to urobil? Sánka mi poklesla, no hneď som ju aj vrátila do normálne polohy.

„Harry, vezmeš mi tie tašky k tebe?“ opýtala som sa a podala mu všetky tašky z mojich rúk.

„Chcem sa porozprávať s Louisom.“ Harry prikývol a vydal sa k sebe do izby. Vošla som do tej teraz už iba Louisovej a zavrela za sebou dvere.

„Takže je to naozaj koniec?“ opýtala som sa ho. Prikývol a potom sa rozrečnil.

„Mala si pravdu. Celý tento náš vzťah bol len o sexe. A prepáč mi, že som po tebe tak vyletel. Mal som si to všimnúť skôr, no mne to vyhovovalo tak, ako to bolo. Bol som zaslepený, mal som rúžové okuliare a neuvedomoval som si svoje skutočné city k tebe, ktoré sú len kamarátske.“ povedal a ja som prikývla.

„Tiež ťa beriem ako kamaráta.“ povedala som.

„Teda kamaráta s výhodami.“ poopravila som sa a popri tom sa zasmiala. Tiež sa zasmial a šiel ma objať.

„Takže kamaráti? Od teraz bez výhod.“ povedal Louis, aby si ujasnil náš vzťah.

„Hej.“ povedala som a k tomu aj prikývla.

„A prepáč, že som ťa vyhodil v izby.“ znovu sa zatváril kajúcne.

„Nevadí. Nechcela by som ťa viac otravovať. A čo mi iné ostáva, ako sa presťahovať k Harrymu. Veď tu nemáte ani izby na viac.“ povzdychla som si. Prikývol.

„No nič, tak ja idem.“ povedala som a vybrala sa na odchod.

„Letty?“ zastavil ma ešte jeho hlas vo dverách.

„Áno?“ opýtala som sa a otočila sa k nemu.

„Ďakujem.“ len som prikývla a vybrala sa preč.

***

Vošla som do Harryho izby bez zaklopania, čo som asi robiť v žiadnom prípade nemala. Stál pred posteľou len v boxerkách.

„O-ou! Prepáč.“ povedala som a hneď som sa otočila na odchod.

„Kam ideš?“ opýtal sa tuším prekvapene.

„Počkám vonku, kým sa oblečieš do pyžama.“ povedala som a chcel som za sebou zavrieť dvere.

„Ale ja už som v pyžame.“ povedala a ja som naň znovu otočila. Podvihla som obočie a celého si ho premerala pohľadom.

„Nezdá sa mi to.“ povedala som. Ale vyzerá kurva sexy. Povedalo si moje podvedomie. Asi mi šibe, keď už myslím na takéto kraviny.

„No poď dnu a neboj sa. Ja nehryziem.“ povedal a usmial sa na mňa.

„Ale ja áno.“ povedala som to celkom vážne. A to si nerobím srandu. Raz, keď som bola menšia, tak som pohrýzla môjho suseda, lebo ma štval a stále do mňa zapáral. Nevyplatilo sa mu to. Skončil s mojimi zubmi v jeho ruke. To bolo kriku okolo toho potom.

„To si zo mňa strieľaš.“ povedal zarazene.

„Nie. A viac sa nepýtaj.“ povedala som a zavrela za sebou dvere.

„Fajn. Tak kde budeš spať?“ opýtala som sa.

„Žeby na posteli?“ znelo to skôr ako otázka, než odpoveď.

„Fajn, tak sa opýtam inak. Kde budem spať ja?“

„Na posteli.“ Toto nie hošánku! Ja s tebou spať nebudem.

„To akože s tebou?“ opýtala som sa zaskočená.

„No nie, s besnou veveričkou.“ ironicky mi odvrkol.

„No radšej by som bola s tou veveričkou.“

„Keď sa ti to nepáči, tak môžeš spať aj na zemi.“ povedal už mierne vytočený.

„Nie, to je dobre.“ povedala som a vybrala sa ku svojim dvom kufrom. Našla som si v nich pyžamo a šla sa prezliecť do kúpeľne. Keď som bola len v spodnom prádle dnu mi vtrhol Harry.

„Ááááá! Čo to robíš?“ zapišťala som po ňom.

„Idem si umyť zuby.“ povedal akoby nič.

„A to si nemohol počkať, kým odtiaľ nevyleziem?“ opýtala som sa naštvane.

„Nie. Kto má vedieť, ako dlho ti to trvá.“ Toto ne chlapečku! Vybehla som z kúpeľne a zabuchla za sebou dvere. Rýchlo som sa šupla do pyžama a zaliezla do postele. Po chvíli sa ku mne pridal aj Harry. Zhasol nočné lampy a povedal:

„Dobrú noc.“

„Hlavne sa ma nedotýkaj.“ znela moja odpoveď.

„Neboj sa. Ani nemám za čo.“ povedal, čo ma dosť zarazilo.

„Čo? Ako to myslíš.“

„Máš malé kozy!“ povedal so smiechom. Zavrčala som po ňom a odvrkla mu:

„Daj sa vypchať!“ Naštval ma! Veď ja nemám malé kozy. Práveže mám C-čka. Tie sú akurát. Znovu sa zasmiať a ešte raz zopakoval.

„Tak teda dobrú noc.“

„Dobrú aj tebe.“ to už som precedila cez zaťatú čeľusť. Štve ma!

***

Zaklipkala som očami, pretože mi do xichtu svietilo prudké svetlo. Po chvíli som sa odvážila otvoriť oči naplno, čo som hneď aj oľutovala, lebo ma chytila bolesť hlavy. V noci sa mi zdal dosť divný sen, že som sa rozišla s Louisom. Porozkukávala som sa po izbe, až som nakoniec zistila, že nie som tam, kde by som mala byť. Alebo to nebol sen? Kukla som sa za seba a na mne ležal nalepený Harry. Jak koala! Čo som ja strom, že ma tu takto objíma?

„Harry vstávaj!“ drgla som doň. Len niečo zamrmlal, no ani sa nepohol. Kurník!

„Harry vstávaj!“ znova som to zopakovala a znova nič. Teraz už som sa nasrala poriadne. Dostala som sa nejako z jeho objatia a vyskočila som na vlastné.

„Čo si nerozumel, že sa a nemáš dotýkať?“ opýtala som sa ho krikom. Hneď otvoril oči a kukol na mňa.

„Čo tu tak hulákaš? Ja chcem ešte spať.“ zamňaučal. Pretočila som nad ním oči a šla som sa radšej odreagovať sprchou. Len by mi ešte väčšmi zodvihol tlak.

Nová časť.. máte ju trošku skôr.. večer by som nestíhala pridať.. musím preložiť jednu z častí do angliny.. bude školská :/ téma príbeh.. ta si hovorím: kašlem na to.. preložím si jednu časť :D potom sa mi treba učiť na písomku z dejepisu.. no radosť! a aj účtovníctva.. :/ ale tak to by som mala zvládnuť.. a aj literu máme.. to už revem!! no a dúfam, že ste si užili časť.. vote a komenty potešia ;)

Wilde vs. StylesWhere stories live. Discover now