7. Sánka dolu šéfe..

4.8K 241 3
                                    

Hneď ako som zavrela vchodové dvere, mi začala zvoniť novo nastavená zvučka na mobile. Vytiahla som mobil z vrecka nohavíc a prijala som hovor.

„Dojčenecký ústav, prosím?“ Veď prečo si neurobiť srandu? A zrazu len píp.. píp.. píp. No pekne! To kto volal? Vyzula som sa z topánok a vybrala sa do kuchyne.

„Čo si dáme na večeru bruško moje?“ Ako vôbec nie som divná, že sa rozprávam so svojim bruchom.

„Áno, pizza bude priam dokonalá.“ Ale vážne.. som divná? Asi áno. Čo už! Vytiahla som z mrazáka mrazenú pizzu a zapla rúru. Dúfam, že si nepodpálim dom. To by už dopadlo! Aj keď, raz sa mi to podarilo, keď som bola mladšia. Chcela som si uvariť čaj a ono sa chytila záclona pri sporáku a potom som akosi spálila celý dom. Ups! No tak stáva sa aj také. Mama ma vtedy vyrazila z domu. Mohla som mať tak 15. Išla som ku babke a potom som skúsila šťastie v speváckej súťaži. No a áno.. vyhrala som ju! A tak som teraz tu. Mám 19, bývam sama v obrovskom dome, babka mi zomrela asi pred rokom a zvyšok rodiny sa o mňa nezaujíma, ale za to mám to, po čom som túžila v detstve najviac. Užasnú prácu, ktorá ma napĺňa. Aj keď, niekedy mi vážne chýba rodina. No teraz späť k pečeniu, lebo si naozaj podpálim dom. Pizzu som dala na plech a vložila ju do rúry. Natiahla som si hodinky na 15 minút a to mi už znova zvonil mobil. Na obrazovke svietilo Zayner. Vzala som mobil do ruky a prijala som hovor.

„Letty?“ opýtal sa ma mužský hlas.

„Áno? Čo potrebuješ Zayn?“

„Tu nie je Zayn, ale Louis.“ Louis? Keď si to tak vezmem, možno mi volal on, keď som sa predstavila ako dojčenecký ústav. Ten musel byť mimo.

„Jéé Loui.. Ahoj zlatko. Čo sa deje?“

„Ja nič, len som ťa chcel počuť. Ako dopadla skúška?“

„Ale tak v pohode. Steven na mňa najprv vybehol, že kde som toľko trčala, ale potom sa ospravedlnil.“

„No tak to chcem mať takého manažéra ako máš ty. Nám sa Paul nikdy neospravedlnil.“

„No tak aj to urobil len preto, lebo ma nasral! A tiež som po ňom vybehla.“ z druhej strany sa ozýval len smiech.

„Nesmej sa mi! Nemá ma čo volať moja zlatá!“

„To máš pravdu! To smiem len ja!“ teraz som sa zasa smiala ja.

„Čo robíš?“ chcela som zmeniť tému.

„Nič také. Chalani chceli ísť von, ale mne sa nechcelo. A tak som trochu ukradol Zaynov telefón. Totiž, keď som volal zo svojho dovolal som sa nejakému ústavu.“ Tak to bol predsa len on. Smiala som sa jak pošahaná.

„Čo sa zasa smeješ?“ tiež sa zasmial.

„Ale nič! Nebol to náhodou dojčenecký ústav?“

„Hej bol, prečo?“

„Tak to si bol ty! Prečo si mi to zložil? To si nepochopil vtip?“ už sa smial aj on na plné hrdlo. Ani sa nečudujem.

„A ty čo porábaš?“ opýtal sa, keď sme sa dosmiali.

„Robím si večeru.“

„Hééj? A čo také fajné?“

„Pizzu.“ povedala som provokatívne.

„Aj ja chcem!“

„Tak príď ku mne!“

„Už som na ceste!“ odpovedal a zložil! No nič. Veď on nemá moju adresu! To je somárik. Hahah.. idem radšej skontrolovať tú pizzu, lebo skončí prihorená.

***

Zvoní zvonček. Asi dorazil Loui. Aj keď, veľmi by ma zaujímalo, odkiaľ má moju adresu. Vybrala som sa ku dverám a otvorila ich. Sánka dolu šéfe! On tu čo chce? A odkiaľ vie, kde bývam?

„Ahoj, Letty.“ nahodil koketný úsmev Styles. Na akú matku piču sa tu pchal?

„Čo potrebuješ, Harry?“ Nemienim ho pustiť dnu! No ten bastard ma však potlačil dovnútra a zavrel za sebou dvere. Veď jak doma ne?? Agrr!

„Len som ťa došiel omrknúť.“

„Aha! No tak videl si ma a teraz vypadni!“ prešla som späť ku dverám a otvorila mu ich. Rukou som naznačovala smer von z domu, no s ním to ani nehlo.

„Si k zožratiu, keď si nahnevaná.“ Čo za hru to tu hrá? Nech vypadne a hneď!

„Harry, vypadni!“ znovu som mu povedala ešte stále s kľudným tónom, aj keď cez zaťaté zuby.

„Máš to tu pekné.“ On sa na čo chce hrať? Nech mi dá svätý pokoj! O nič iné nežiadam.

„Na čo si prišiel?“ Už som mala riadne nervy!

„Daj Louisovi pokoj! Nezaslúžiš si ho! Je to dobrý chlapec, na rozdiel od teba!“ Aha! Takže kvôli tomu tu je.

„Dobre, takže povedal si, čo si chcel a teraz vypadni! Nemám na teba nervy!“ povedala som už riadne vytočená. Pohol sa ku dverám a vyšiel z domu. Zrazu som zazrela blesk! No fasa! Už len toto mi chýbalo, ako tohto tu nafotia idúc preč od môjho domu! Kurva! Zabuchla som dvere a prešla som si sadnúť do obývačky. Zapla som telku a chvíľu som ju pozerala.

***

Znova zvoní ten skaratý zvonček. Dúfam, že tento krát to už bude Louis! Otvorila som dvere a v nich stál naozaj môj vtipálek.

„Ahoj!“ povedal s úsmevom na perách. Roztvoril náruč a tak som ju prijala. Vystískali sme sa a ja som ho pustila do domu.

„Ahoj. Už som myslela, že si na mňa zabudol.“

„Na teba nikdy! Chýbala si mi!“ odpovedal, no to som ho už ťahala do obývačky.

„Aj ty mne!“ povedala som. On asi nevie, že tu bol Styles. Mala by som mu to povedať! Nechcem, aby sa to dozvedel z novín, kde to bude hneď zajtra ráno.

„Inak bol tu Harry!“

„Čo??“ vypískol prekvapene.

„Vraj ti mám dať pokoj! Že pre teba nie som dosť dobrá!“ povedala som mu dôvod jeho návštevy.

„To si zo mňa robí srandu?! Nedá si pokoj!“ bolo na ňom vidieť podráždenie.

„A akoby toho nebolo ešte málo, vyfotili ho ako odtiaľ odchádza. Chcela som ti to povedať skôr, ako to bude v novinách a vysvetlíš si to zle.“ ďalej som mu objasňovala Harryho nečakanú návštevu.

„Som rád, že si mi to povedala ty.“ povedal a usmial sa na mňa. Úsmev som mu opätovala a konečne som sa pustila do pizze. Už som riadne umierala od hladu. Veď som dnes nič poriadne nejedla.

„Daj si!“ ponúkla som Louiho pizzou. Vzal si kúsok a následne sme už len v tichosti pozerali nejaký film v telke.

***

„Letty? Už budem musieť ísť. Je veľa hodín, tak aby ma chalani nehľadali.“ zobudil ma Louis asi niečo po polnoci.

„Dobre. Choď.. Ale ešte som sa ťa chcela niečo opýtať.“

„A čo také?“

„Prídeš dnes večer na môj koncert? Môžeš vziať aj Zayna, ak chceš.“ nahodila som puppy face. Ten mi ide dokonalo!

„Jasné, že prídem. Potom to ešte preberieme.“ povedal a žmurkol na mňa. Odprevadila som ho ku dverám a dala mu bozk na rozlúčku.

„Tak teda ahoj. A dávaj si pozor!“ boli posledné slová, ktoré som mu povedala, predtým ako som buchla dverami od domu a pobrala sa do svojej izby.

Ok.. takže opäť tu je nová časť.. a opäť mi príde nudná.. :/ no a ešte by som chcela poďakovať tým, ktorí mi venovali vote a aj tým, ktorí čítajú túto moju blbosť.. :D

Wilde vs. StylesWhere stories live. Discover now