Ten bastard Steven o mne vypúšťa klamstvá. Neviem si nájsť nového manažéra. Hajzel jeden! Neznášam ho! Zazvonil zvonček a tak som išla otvoriť. Asi sa pýtate, kde je Louis a zvyšok skupiny. Všetci sa vrátili do Londýna včera večer. Od toho, čo som vyhodila Stevena ubehol týždeň. Otvorila som dvere a pred nimi stál celkom mladý očarujúci muž.
„Môžem vám nejako pomôcť?“ opýtala som sa slušne.
„Vy ste Colette Wilde?“ odpovedal mi otázkou.
„Áno. A vy ste?“ znova otázka.
„Michael Jefferson. Mám záujem o miesto vášho manažéra.“ odpovedal mi. Čo? Toto bude ešte zaujímavé.
„Teší ma.“ podali sme si ruky.
„Prosím, poďte ďalej!“ pozvala som ho dnu a uvoľnila mu cestu, aby vošiel.
„Ďakujem.“ vkročil do domu, no ešte pred tým sa na mňa usmial.
„Môžem vám niečo ponúknuť?“ ďalšia známka mojej slušnosti.
„Dám si vodu. Vďaka.“ prikývla som a vybrala sa do kuchyne. Na tácku som položila fľašu vody a k nej poháre. Vrátila som sa do obývačky, tácku som položila na stôl a prisadla si k nemu na gauč. Obom som nám naliala vodu a jeden z pohárov som podala Michaelovi. V miestnosti vládlo trápne ticho. Treba to nejako zmeniť.
„Takže, vy by ste mali záujem byť mojim manažérom aj napriek tomu, čo o mne Steven roznáša?“
„Samozrejme. Neverím mu. V minulosti som s ním už mal čo to dočinenia a tiež nebolo všetko, čo povedal pravda.“
„Aha, tak to vás môžem ubezpečiť, že čo o mne tvrdil, pravda nebola.“
„Dalo sa to čakať. Je to ten typ človeka, ktorý sa chce pomstiť za všetkých okolností. Prečo ste ho vlastne vyhodila?“
„Veľa si dovoľoval, stále len kričal a ja nie som ten typ, ktorý si nechá skákať po hlave.“ povedala som pravdu.
„Aha, ale je vám jasné, že ak budem vašim manažérom, budete ma musieť počúvať? Nehovorím, že na slovo, ale niektoré dôležité pokyny budete musieť počúvnuť.“ povedal mi na začiatok. Neostáva mi nič iné. Žiadny ďalší manažér o mňa nezakopne kvôli Stevenovým rečiam. Agrr! Neznášam ho za to!
„Áno, je mi to jasné. Koľko máte vlastne rokov?“ musela som to vedieť!
„25.“ jednoducho povedal. Moje oči sa zväčšili. Čo? On je taký mladý. Ešte aj Steven mal cez 40.
„Páni.. Nečakala som, že budete taký mladý.“ povedala som popravde. Len s pobavením prikývol.
„Môžeme si potykať, ak chcete.“ povedal mi.
„Iste ja som Colette Wilde, ale kamaráti ma volajú Letty.“ povedala som a podala mu ruku.
„Michael Jefferson, ale kamaráti ma volajú Mich (čítaj Mič).“ potriasli sme si rukou. Usmiala som sa a on tiež.
„Fajn! Takže od dnes si mojim novým manažérom. Podpíšeme zmluvu a potom je to oficiálne.“ oznámila som mu.
„Teším sa na našu spoluprácu.“ opäť sa usmial, ako to povedal. Postavila som sa a začala kráčať do pracovne.
„Ospravedlň ma na chvíľu. Hneď sa vrátim.“ ešte som mu oznámila a vyparila som sa za rohom. Vybrala som sa k pracovni a následne aj do nej vošla. Prešla som k počítaču a vytlačila si novú zmluvu. Vzala som pero a vybrala sa späť za ním.
YOU ARE READING
Wilde vs. Styles
FanfictionČo sa stane, keď sa dve spevácke hviezdy začnú neznášať a pritom sa budú musieť trpieť navzájom? © Copyright : xx_Netty_xx
