Vzal som si štipľavý lupienok z balíčka, no kým som ho stihol dať do úst, drglo do mňa a mne vypadol z prstov. Otvoril som oči a srdce mi udrelo do hrudného koša, že ma skoro pridusilo, keď som si uvedomil, že mi Tae práve dal pusu. Jednoduchú. Ako si dávajú škôlkari. Sedel tam, kukal takú istú vzdialenosť odo mňa ako predtým. Stotinami sekúnd som premýšľal, či sa mi to nezdalo.
Videl som len jeho orieškové oči zaplavené zvláštnou emóciou predtým, než som sklopil viečka, lebo sa Tae znova prudko priblížil. Jeho veľká ruka ma chytila za šiju pod naliehavým a o dosť hlbším bozkom. Nedokázal som potlačiť ston, ktorý mi ušiel pomedzi naše pery z jeho dlane, ktorá mi nebezpečne vysoko stisla stehno.
Nehodlám ani tipovať, koľko toto trvalo. Nechápal som, kde som nabral odvahu a i zručnosť mu odpovedať na jeho pery. Neviem, čo som robil a to, že som mu nechty zaryl do odhalených ramien, som tiež neurobil vedome. Tae zbesilo dýchal, podobne ako ja. Chcel som viac...
No...je to Tae. Taehyung. Naraz ma z prekliato ťažko vysvetliteľnej eufórie vytrhla panika, ktorá ma celkom pohltila. Tae ma u seba držal pevne, takže som nabral všetku silu, čo som mohol a odrhol sa od neho. Jeho dlaň čo mi zvierala krk, ostala vo vzduchu visieť a ja som sa radšej ani nedíval na Kimov výraz. Takmer som spadol z postele pri snahe vypotácať sa z nej. Tak úplne som nepobral svoju reakciu, no nohy som popohnal ku vypínaču a zhasol svetlo v izbe.
Pomaly otáčajúc sa, som s úľavou videl Taeho siluetu už ležiacu na jednej strane. Mimoriadne neisto som prikročil k tej svojej. Rozrušene som sa uložil na chrbát so stále vypúlenými očami, ktoré mi teraz smerovali do stropu. Čo sa to práve stalo?! Naozaj som bozkával chalana? Ešte k tomu najväčšieho nepriateľa homosexuality, Kima Taehyunga? Panebože...
Ruku som si zúfalo oprel o čelo, končeky prstov tak schovávajúc medzi vlasmi. Myslím, že som prerývanejšie dýchal že i dokonca ticho noci som absolútne nepočul, lebo tlak v ušiach od toľkého tepu mi šiel roztrhať bubienky. Najhoršie je že, keď som si vybavil ten moment pred pár sekundami...
Blízkosť, drastickejšiu nehu. Nič podobné som nezažil a klamal by som, keby poviem že sa mi neľúbilo. S oným pôsobením akejsi rozkoše však prichádzalo aj zhnusenie.
Taehyung je kus nádherného chalana, ktorého osobnosť zbožňujem aj keď vravím, že ho nemám rád. Možno teoreticky by sme mohli byť dokonalá dvojica, no len pri tom pomyslení sa mi líca stiahli do nesúhlasného výrazu. Vlasy mi mierne zašuchotali okolo uší, keď som pokrútil hlavou. Toto fakt nie. Vyrastal som s ním a je mi ako rodina. Ako môj brat. A nemôžem predsa bozkávať svojho brata. Nie som zvrátený.
Avšak myšlienka, prečo v ňom skrsol tento nápad mi nedávala zaspať. Museli to byť minúty, snáď hodiny, čo som sa prehadzoval. Čím viac som premýšľal, tým viac som mal pocit, že jeho bozky cítim stále na perách. Nedokázal som skľudniť myseľ a zaspať. Veď...to bolo v rozpore so všetkým, čo som o tom človeku vedel!
Ešte bojujem, aby sa nechoval homofóbne. Aby nikto už neskončil ako Jimin a on mi skoro vopchá jazyk do krku ako nie zrovna heterák? Nechápal som nič okolo seba. A ešte viac som cítil vinu, že mi zážitok s Taem naháňal vzrušujúcu husiu kožu. Lebkou mi šľahala otázka za otázkou a mne do toho ešte viac udieralo do hlavy, lebo som cítil že Taehyung nespí. Ešte k tomu ležal tvárou ku mne. No nezabili ste ho? Mal som sto chutí mu plesknúť s niečím po ksichte. Čakal akože teraz na reakciu? Čo si kurva myslel, keď to spravil? A prečo to vôb-
„Prečo?!"
Tae nevyzeral prekvapene, že ho prebodávam pohľadom i keď ho v tej síce nie úplnej tme, nemusel poriadne vidieť. Nevadí, moju auru zaručene vycítil. Tae si napravil dlaň, čo mal pod lícom: „Chcel som ti pomôcť."
Jeho tón bol iný, ako som predpokladal. Miernejší, poddanejší.
„Ako inak zistíš, čo to s tebou robí, pokiaľ nezažiješ priamu konfrontáciu?" jeho tichý a možno na oko kľudný hlas pôsobil iritujúco.
Len sťažka som v duchu uznal, že má pravdu. Tae má šialené nápady, je až príliš spontánny a má celkom na háku. No...
„A čo tá druhá?" vyštekol som, aj keď som nechcel.
Na to sa Tae trocha ošil a zmenil polohu. Ofina mu zbehla na spánky, keď sa prevalil na chrbát. Malú chvíľu mlčal až napokon povedal: „Prvá bola pre teba, druhá pre mňa."
Zvraštil som obočie pod zmäteným výrazom. Tiež som obrátil zrak na stenu nad nami, aby sa mi lepšie premýšľalo.
„Pri prvej som zistil, že to nie je také zlé a nechutné, ako som si myslel," šepol akoby to sám pred sebou nechcel vysloviť, „a tak som chcel znova."
V hrudi mi pri jeho vete začalo narastať niečo nedobré a modlil som sa, aby som nepočul to, čo som nechcel. Skoro ma zadržaný dych zadusil.
„Lenže nebolo to také, aké som očakával po tej prvej puse," v jeho hlase som počul úsmev, „bola to zaujímavá skúsenosť, ale som rozhodne hetero."
Zvuk po mojej ľavici, signalizoval že sa Tae zase požmolil medzi perinami a ja som mu daroval pohľad.
„Hneváš sa na mňa?" pípol trocha skrúšene.
„Nie," na chvíľu som sklopil viečka, „ale vyšokoval si ma."
„To bola časť plánu," mierne sa usmial, „chvíľu mi trvalo, než som sa vyhecoval. Nebolo to ani pre mňa najjednoduchšie."
To asi fakt nebolo, vzhľadom na jeho prvotnú reakciu vtedy na chodbe. Usporadúval som si v hlave nasledujúce slová. Chcel som čosi zo seba vymotať, no hlboký hlas v tme ma ako vždy prerušil: „Prepáč."
„Povedal som, že sa nehnevám..."
„Ale," doprial si okamžik ticha a pokračoval, „vieš, tlačím ťa do Nari a potom spravím toto."
„Prestaň," prehodil som sa na bok, aby som bol k nemu otočený, „nie, neviň sa teraz. Ver mi. Tae, veď sme jak bráchovia."
„Incesťáci," pod rúškom slabého tieňa som videl ako podvihol líca pod úškľabkom.
„Hovado jeblé," vystrel som sa zase do pôvodnej polohy.
Čo môžete s tou jeho debilnou osobnosťou robiť? Tae je nenahraditeľný v mojom živote. Nech už je akýkoľvek. Potichu sme sa zasmiali a atmosféra v izbe sa naplnila niečím, čo by som popísal ako utuhnutie puta medzi nami.
„A inak..." ozval sa opätovne po dlhšej pauze.
„Hm?"
„Aké to bolo?"
„Nóó..." och, bože fakt sa ma toto musí pýtať?
„Nóó?"
„Si rozhodne skúsený, Taenko."
„Na to som sa nepýtal," rozhorčene dvihol makovicu z vankúša.
Opäť som pľúca naťahoval a nedodal im nový kyslík. A práve preto zo mňa odpoveď nakoniec vyšla relatívne hlučne: „Hej, bolo to...nice."
„Boháča jeho, šak ja som profesionál. Ale musím uznať, že na zelenáča to nebolo zlé."
„Nie?"
„Ee. Chce to trocha tréningu a budeš riadny drak."
Preboha. Len tak tak som prekusol chuť si zakryť perinou tvár. Ja a drak? To určite. Práve som tu ležal, po prvej milostnej skúsenosti a som celý zahanbený. Stavím sa, že keby mám chalana...bol by som tá „ženská" polovička. Tae sršal mužnosťou už teraz. Navyše už zarastá. Holí si briadku a pedofilný knírek, no i tak. Zostal som trocha sám zo seba znechutený a dokým som sa dostal z hĺbky svojho vedomia, tak Taehyung už pokojne spal...
Tuším sa mi niečo snívalo, keď ma ženský hlas budil zo spánku. V podstate až keď tlmene doznel, som si uvedomil že to bola sestra, ktorá kričala našim niečo. A inteligent, musela to robiť pri mojich dverách. Naštvane som hodil hlavu naspäť do vankúša. Bolo mi príjemne teplo, lebo Tae bol na mne nacapený, ruku cezo mňa vyvalenú. Vyznie to debilne, ale bolo mi v jeho náručí pohodlne a tak som zavrel oči v úfe, že ešte zaspím. Netušil som, koľko bolo hodín. Bolo mi to jedno, lebo mal som za sebou ťažký týždeň. Oči ma celkom štípali na tých pár sekúnd, čo som ich rozlepil.
Cez viečka však presvitalo sobotňajšie slnko, Dawon bolo stále počuť a ja som dostával chuť jej nadať za to, že si nevie aspoň z rána zavrieť klapačku. I Tae za mnou sa začal mrviť a podľa zmeny jeho dýchania sa zrejme zobudil. Chvíľu na to mi zamľaskal za ušami: „Dobré ráno."
„Aj tebe. Zobudila ťa hentá krava, že?"
„Mám taký pocit."
Chcel som sa odtiahnuť, až mu nie je nejak nepríjemne, no hneď ako som začal robiť pohyb opačným smerom, tak ma jeho paža stiahla k sebe. Tvár zachumlal niekde medzi môj krk a vankúš: „Ešte nechoď. V noci mi bola zima."
„A to si ma nemohol zobudiť? Som ti mohol niečo dať."
„Tvoje tričká sú malinké," zachrapčal slabo.
Malinké sú silné slovo. Menšie. Sú menšie. Načiahol som sa ťažkopádne po telefón na nočnom stolíku. Mal som správu od Nari na dobrú noc. Bolo tam samozrejme tých správ od nej viac, no všetky som kvôli včerajšku odignoroval. Každopádne batéria kričala o pomoc s poslednými percentami a ja som sa musel dvihnúť po nabíjačku. Vytrhol som sa od horúceho Taeho a on nespokojne zamraučal, ruky naťahujúc mojim smerom. Povzdychol som si nad ním, sadajúc si na zem ku zásuvke.
„Nepindaj, máš tam teraz dva paplóny," obzrel som sa letmo za ním a nastrkoval kábel do telefónu.
Napísal som jej krátku správu s ospravedlnením, že nás s Taem vyplo. Na to som zapol wifi na mobile a v tom mi samsung začal bzučať, vibrovať. Zalagoval sa tak, že sa správa adresujúca Nari ani nechcela poslať. Och. Otrávene som prehodil zrak na neupratanú stoličku s vecami. Bola tam aj maskáčová bunda, ktorú som mal, keď som bol za Yoongim v Sajiki parku. Akože nie je tam od tej doby, ale tie farby mi pripomenuli zrovna jeho. Nah. Mal by som si to upratať. A jak sem nabehne mama, tak tým dupľom.
Pohyb od postele ma upútal. Tae sa posadil a vyzeral akoby ho prešiel traktor z ich farmy.
„Ty kokos," žmúriac po izbe, krčil nos, „oskar jeblý. Vypni to slnko."
Jeden kútik mi vyskočil dohora. Nemal som závesy, tak som nemal čo zastrieť. Radšej som si bradu položil na koleno a čakal na nejakú zmysluplnejšiu reakciu od telefónu. Taehyung sa čoskoro vytratil do kúpeľne.
Správa pre Nari sa úspešne poslala. Postavil som sa na nohy a namieril si to dole do kuchyne, zistiť aký je stav. Sestra pomáhala mame s raňajkami, čo je divné. Normálne to nerobí, no myslím že dôvodom je osoba v kúpeľke na poschodí. V duchu som sa zasmial pri pohľade na ňu. Keby si ty vedela, tak by si to neprežila. Poprial som mame dobré ráno a hľadal otca v obývačke, no ten vraj musel pracovne niekam. Ani sobotu nemá pokoj. Nah.
Vrátil som sa naspäť hore a votrel sa Taemu do kúpeľne, nech nemusím čakať tristo rokov. V zrkadle sme videli ako si oba naše odrazy čistia zuby. Vlna akejsi úľavy mnou prešla, keď som pozrel na Taeho vypracované telo bez pyžamového trička s vedomím včerajšieho večera a absolútne ničím v mojej hlave alebo kdesi niekde inde. Bol som nakoniec rád, že sa to stalo. Pretože som prišiel na to, čo som. Vytváralo mi to dojem, že zo mňa padli akési okovy.
„Inak," Tae prehovoril trocha nezrozumiteľne, lebo kefka a plná huba pasty, „vieš o tom, že som tvoja prvá pusa?"
Ten jebo sa začal smiať a ja som musel zakloniť hlavu, aby mi pri rozšírených kútikoch nevytieklo všetko von. Ukázal som mu prstom a artikuloval som rovnako zle ako on: „Nezabúdaj na Sam Jihyun!"
„To sa nepočíta!"
Ja ho zabijem retarda. Musel som všetko vypľuť do umývadla, lebo hrdlo sa mi chcelo smiať. Tae sa ma ako vždy snažil predbehnúť.
„Tú som ti vybavil ja!" kefku natočil na mňa, no popri slovách tomu debilovi všetko stieklo po brade.
Kimo si musel poumývať tvár a ja som ho napodobnil, lebo aj ja som chcel normálne hovoriť.
„Počúvaj ma," nadhodil, ruky utierajúc si do uteráka, „to bolo dávno, to sa nepočíta."
„Počíta."
„Nie," hodil mi uterák do ksichtu.
„Ty si chceš to privilégium mojej prvej pusy nechať, že?" premiestňoval som zrenice na neho, počas toho ako sa presúval.
Diabolsky sa uškeril v zárubni: „Tomu ver!"
Chalan sa stratil a mňa tam nechal s vodou kvapkajúcou z brady. Jeho naozaj debilná osobnosť zakaždým všetko odľahčí.
Pri raňajkách sme sedeli zase rodinne, až teda na ocina. Bolo očividné, že Dawon ide Taeho zožrať pohľadom a on si bol toho zrejme vedomý, lebo než zišiel dole, hodil na seba svoje tričko. Mama sa nás pýtala, čo máme dnes na pláne a ja som nemal ani poňatia, no bolo vidieť na Taem, že ešte nechce ísť domov. Jediné, čo ma vtedy napadlo, bola úloha z fyziky. Pri pohľade na Kima Taehyunga som vedel, že zrovna on mi nepomôže. On ani fyziku nemal a tipujte prečo.
Písal som Nari, že čo a ako u babky, no zatiaľ ešte neodpísala. Bolo pol jedenástej, už by mohla byť hore. Asi by som nad ňou dumal aj dlhšie, no Tae zisťoval či by Namjoon chcel ísť von. Bol to skvelý nápad, i keď sa mi kdesi v hlave vybavila sobota, po ktorej ma Jimin odstavil. Vlastne nás všetkých. Okrem Jungkooka. Klikol som na instagram a zo zaujímavosti si pozrel jeho profil. Boli tam fotky, ktoré som moc nečakal. Hneď som to screenol a poslal Namjoonovi.
„Kukaj," lakťom som štuchol do toho Taeho a prerušil tak jeho dialóg s Dawon.
Tae prehltol kus pečiva, dvíhajúc obočie. Nečakal to zrejme tak, ako ja. Že budú až taký kamaráti.
„Zaujímavé," poznamenal a hodil kus zeleniny do úst, „čo Jungkook? Ten toho moc nepostuje."
Klikol som na fotku, aby sa mi zobrazila menovka a cez ňu som sa dostal na Kookieho účet. Mal tam predtým tak dve, tri fotky a aj to boli zábery jeho mašiny na hranie, čo má. Teraz tam mal krajinky, nejakú pláž a ich dvoch na nej. Prišlo mi nanajvýš divné, že by Kookie vyliezol zo svojej izby niekam na slnko, von, vzduch či medzi ľudí. A Tae pozrel rovnako začudovane na môj samsung ako ja.
Ale koniec koncov, bolo to fajn. Aspoň viem, že Jiminie nie je sám, netrápi sa niekde vo svojej izbe a má aspoň niekoho. Displej mi zhasol a ja som odložil mobil na stôl. Mama nepekne po nás kukala za to, že sme na telefóne pri jedle. Nemá to rada.
„Tak čo chlapci, pôjdete von?" ukázala nám obom Jungkovské jamky, „odpísal vám ten Namjoon?"
„Ešte nie, ale isto bude chcieť ísť s nami," Tae jej opätoval dvihnuté kútiky.
Mama má strašne rada Taeho...no i sestra, ktorá sa chovala náramne elegantne. A Tae mal zase moju mamu veľmi rád.
„Ak by ste mali cestu okolo, tak stavte sa s ním, dlho som ho nevidela."
„Dohodnuté, teta..."
♥ Muhehe, čo poviete?