Uchechtával som sa dlhú chvíľu po konverzácií s Jiminom. Jak rád som bol, že sa dostal do partie. Ešte som si popozeral fotky z messengru, ktoré sa stihli poslať za tento večer. Smial som sa jak hovado. Kook a Jimin si dosť sadli. Som si istý, že z tých dvoch budú kamoši aj za triezva. Aspoň z Jungkooka nebude taký nolifer.
Chcel som vypnúť wifi na mobile, keď mi oči zbehli na chat s Yoongim. Čím viac spolu komunikujeme, tým viac otázok a záhad z toho vychádza. Dovolil som si povedať, že mi to až nedalo spať, pretože bolo asi pať hodín, kedy som do ruky znova vzal mobil.
Vedel som to. Aj keď som pochyboval, tušil som že on je autor. Neodpísal som mu...lebo som netušil čo. Slová typu, že mi to je ľúto by mi hodil o hlavu a to nehovorím o tom, keby začnem rozoberať dôvod, prečo to písal. Asi by som už nebol medzi živými. Musel som ten mobil vypnúť, aby som mu nenapísal niečo, čím by som to všetko posral a nič sa nedozvedel. Pri najhoršom možno dostal na hubu. Nebol by som prvý, komu by v škole natiahol. Nechcel som zaspať, lebo moja myseľ chcela dumať, žiaľ zaspal som.
Ako som predpokladal, zmeškal som školu. Prevalil som sa nabok a ponaťahoval som sa. Marilo sa mi, že ma aj mama budila, no zrejme som ju odignoroval rovnako ako sestru, či budík a budík na mobile. Našiel som si akurát správu od Namjoona, že dnes to vzdáva so školou a ide radšej do práce. Presne takto nejak som čakal, že to dopadne. Ale zas nepreháňame to takto často. Vyliezol som z postele a zistil som, že akurát čo dojdem do školy, bude obed. Tak raňajky na dnešok vybavené!
Autobus ma vyhodil pred školou a ja som rovno pádil so škvŕkajúcim bruchom do jedálne. Naskytol sa mi super pohľad na náš stôl. Jin, Jimin a Jungkook pri jednom stole. Skoro som od radosti podskočil a nemohol sa dočkať , kedy zasadnem posledné miesto.
"Ahojtee," vyškeril som sa na nich.
"Ahooj," Jiminie mi oplatil môj úsmev a ja som si prezrel Jungkooka.
Vyzeral fakt rozbito. Biele tričko na ňom viselo, rovnako ako ruka s paličkami vo vzduchu. Chudák. Ale zase...nikto mu nekázal toľko toho vypiť.
"Namjoon dnes nedojde, vieš?" prehovoril na mňa Jin a ja som mu odkývol.
To mi pripomenulo...Tae? Poobzeral som sa a nikde som ho nevidel. Vlastne...nevidel som ani Yoongiho. Jeho takmer súkromný stôl nikto nezasadol. Asi sa všetci báli ho podsadnúť, aj keď tam nebol.
"Ty vole," Kookie si odfúkol a zaprel sa o hranu stola, "ja už nepijem."
Jin aj s Jiminom sa mu vysmiali. Údajne pokiaľ sa bude s nimi baviť, tak niečo také nehrozí. To je dosť pravdepodobné. Jin vydrží veľa piť a z toho, čo som videl je Jimin na tom podobne. Konverzácia tých troch ma veľmi bavila, občas som aj ja zapojil.
Skôr ma však trápilo, prečo je Yoongiho miesto na jedenie prázdne. Tak veľmi chcel ten lístok, prečo sa teda nedostavil? Mal som ho stále vo vačku a aj teraz som ho šúchal medzi bruškami prstov. Pery som mal pootvorené a vlasy mi trocha zakrývali výhľad na to, kde som si ho predstavoval sedieť.
"Hoseokie...uuu, halóó?" Jimin mi zamával pred tvárou.
Potriasol som ňou a narovnal sa: "Áno?"
"Sľúbil si mi, že ma vezmeš do tanečnej miestnosti."
"Môžeme sa po obede pozrieť, či je dnes voľno."
"A čo ty Jungkook," Jin ho buchol medzi lopatky, až mu chudákovi zabehlo, "nepôjdeš si aj ty s nimi zatrsať?"
Chalan sa skôr len dusil slížami, akoby odpovedal. Keď dokašlal pozrel vražedne na Jina: "Nie ja som Owerwatch Lord a dnes budem pařit."
Jin sa na chvíľu zatváril seriózne, no potom potmehúdsky prižmúril oči: "...a honiť nad pornom."
"Ty si chuj," Kookie si prehrabol čierne vlasy a vytočil oči dohora, "chcem hrať, áno? Mám hroznú opicu. Dnes sa odmietam akokoľvek hýbať."
S Jiminom sme sa na seba usmiali. Bolo skvelé vidieť ho spokojného. Ja som však po obede nebol spokojný, lebo sme zistili, že voľná miestnosť je až budúci týždeň. Roztlieskavačky sa idú vždy poondiť, keď sa blížia prvé sezónne zápasy. Zvláštne, že dnes mali aj chalani z basketbalu tréning a Yoongi sa neobjavil v škole.
Piatok prebehol v škole podobne ako štvrtok až na to, že tento deň som stihol ráno všetko, ako som mal. Mal som však miestami problém obsedieť. Yoongi opäť nebol v škole. Chcel som mu napísať, ale vravel som že ešte stále existuje možnosť, že príde. Vzdal som to na predposlednej hodine a napísal mu. Nedostal som však žiadnu odpoveď. Ani si to nepozrel. Ignorant jeden.
A keďže bol piatok, znamenalo to klubovku. Klubové párty sa usporiadavali "prekvapivo" v klubovni. Bol to menší dom na poschodí. Nebola to párty ako párty v amerike, že drogy, chlast a tanec telo na telo. Okej, chlast tu bol a hudba tu hrala, no boli tu skupinky, čo hrali nejaké spoločenské hry, iné sa len zhovárali a potom tu bol Jungkook, ktorý s otvorenými ústami čumel po starších študentkách a Jimin, ktorý sledoval jeho tvár.
Pozoroval som všetko z kresla v rohu. Namjoon s Jinom boli hneď vedľa mňa na gauči a zrovna preberali Taeho absenciu kdekoľvek, kedykoľvek v poslednej dobe. Bolo jasné, že neznesie pocit, aký som a radšej sa mi vyhýba. Než ma z toho začal pohlcovať smútok, pristála na mne Namjoonova ruka: "Netvár sa tak."
"Čo?" potriasol som hlavou, aby som vyhrnul vlasy zo zorného poľa.
Sakra, musím sa dať znova ostrihať.
"Vidím, ako sa tváriš, keď sme sa začali baviť o Taem," krátko ma pohladil po tmavozelenom svetri.
Hádzal na mňa pohľad cez okuliare, na ktorý sa nedalo inak ako usmiať. Namjoon mal strašne rozkošné jamky. Síce nie krajšie ako tie moje. Joj, ja som narcisko. Usadil som sa tak, aby som mohol s chalanmi konverzovať.
Keď bolo asi deväť hodín večer, mrkol som mimovoľne na messenger. Prišlo mi divné že Yoongi nebol niekoľko hodín na nete. Teda...nie že by som mal odsledované, ako často tam býva...no viac ako deň mi už prišlo moc. Nemôžem poprieť, že som si robil trocha o neho starosti. Nahlodávalo mi to myseľ aj napriek tomu, že som sa skvelo zabavil a zase sa celý spotil, keď sme sa s Jiminom a Jungkookom pustili do dancovania. Všetko to začal ten prekliaty song Touch my body od dievčenskej kapely SISTAR a ja som sa nemohol nehýbať. Fakt si začnem nosiť na tieto akcie náhradne oblečenie!
Po chvíľke to Kookie vzdal a zvalil sa na gauč: "Mám dosť!"
Naokolo sa ozývali potlesky a my traja sme boli zase stred pozornosti. Dvihol som dlane a usmial sa na všetky strany: "Okej ľudia, končíme. Aspoň pre teraz."
Ozvalo sa pár nespokojných a smútných zvukov, no fakt som už bol spotený. Navyše Jungkook sa sťažoval, že ešte dnes má opicu. Nedivil by som sa. Potrepal som pár krát so svetrom, aby som sa trocha ochladil a hodil sa do kresla, v ktorom som sedel.
Odblokoval som mobil. Yoongi bol online. Hneď som sa nemotorne napravil, aby som mohol písať oboma rukami. Bolo to extrémne nepohodlné, no nechcelo sa mi naprávať.
Povie mi niekto prečo sa s ním bavím, keď ma konverzácia s ním len rozčuluje? Fakt som až taký debil zvedavý? Musel som sám nad sebou pokrútiť hlavou. Stále mi rozhovor s ním len pokladal otázky a nedával dokopy žiadne odpovede. Slepo som dúfal, že zajtra tomu bude inak. Na klubovke už som sa dlho nezdržal. Bol som zaujatý inými vecami, zajtrajšími vecami. Stejnak bol som spotený, unavený a navyše som nevedel, kedy si mám dať budík, pretože som nemal poňatia ako dlho mi zaberie cesta do toho neznámeho parku. Nikomu som sa nepriznal kam zajtra idem a že vôbec, prečo sa ponáhľam. Dokonca ani Namjoonovi som nič nepovedal. Ani sám neviem prečo.