Vo dverách stala Cara. Vlasy mala stiahnuté vo vrkoči a oblečená bola v pyžame. Neveriacky na mňa pozrela. Vtedy Thomas spravil niečo zvláštne. Keď sme boli priamo pri nej vtisol má do jej izby. Celá izba bola bielo hnedá. V strede sa nachádzala veľká manželská posteľ, na ktorej bolo milión huňatých vankúšov. Nad posteľou boli rôzne svetielka, ktoré do miestnosti prinášali príjemnú atmosféru. Na bielej stene vedľa posteli bol obraz čierneho vlka, vedľa neho bolo obrovské okno, ktoré bolo zastreté závesom. Pre ním bola zavesená sieťka, ktorá mohla slúžiť ako hojdačka, na nej bolo tiež niekoľko vankúšov. Na stene boli zavesené lapače snov rôznych veľkostí. Vedľa dverí bol bieli stolík s pohodlnou stoličkou. Na stolíku bola položená rôzna kozmetika. Stal som tesne pred posteľou na veľmi chlpatom koberci, Cara stála predo mnou a hľadela mi priamo do očí.
"Nemôžeš sa už na to pozerať. Cara ty chodíš celé dni uplakaná a nešťastná a ty James mám pocit že sa začínaš tešíš na to čo ťa onedlho čaká." Povedal nahnevane Thomas. Obaja sme sa na neho neveriacky pozreli.
"Vyriešte si to, lebo sa nedokážem na vás viac pozerať. Cara mala by si mu dať šancu zaslúži si ju." Prosebne pozrel na Caru a išiel preč. Medzi dverami sa ešte otočil a dodal. "James, Charlie dnes nebude v dome tak sa môžeš voľne pohybovať ale prosím ťa tak aby ťa nikto nevidel." Zatvoril dvere a už ho nebolo. S Carou sme sa na seba pozreli ani ja a ani ona sme nevedeli čo povedať.
"Neviem čo ho to napadlo, prepáč." Išiel som smerom k dverám vtedy ma chytila za ruku. Pozrel som sa miesto kde sa má dotkla a prešiel som pohľadom k jej očiam.
Vtedy sa ku mne priblížila, stála si na špičky prstov a pobozkala ma. Ja som jej pohotovo bozk opätoval.
"Bez teba to nezvládam, James." pošepkala Cara. Ja som na to zareagoval bozkom. Cara sa po chvíli oprela o moje rameno. Chvíľu sme len tak stali v objatí. Potom sa odtiahla a sadla si na posteľ. Ja som ostal stáť, no sledoval som každý jej pohyb.
"James, ja nechcem aby sa to stalo. Rozprávala som sa s doktorom Bakeom, ak nenájdeš ten prameň tak ... " chvíľu sa zamyslela a pozrela sa na mňa zo slzami v očiach „ ... tak sa možno nedožiješ ... nebudeš ..." skočil som jej do reči.
„Cara je to v poriadku nič sa mi nestane." Prišiel som k nej a objal som ju.
„James, ak zomrieš skôr ako ti dajú to srdce, už ťa nikdy neuvidím." Prekvapene som na ňu pozrel.
„Ty chceš povedať, že budeš so mnou aj keď bude vo mne ten psychopat? Cara robíš si zo mňa srandu? Ak vo mne bude on ja sa už nikdy nevrátim budem mŕtvi a ty sa budeš musieť pozerať na niekoho, kto bude vyzerať presne ako ja, bude hovoriť ako ja, budem to vlastne ja. To ti bude príjemné?" nahnevane som sa na ňu pozrel. Ona len sklonila hlavu a ticho povedala.
„Keď ja bez teba nedokážem žiť James." Zadívala sa mi presne do očí. „Milujem ťa."
Ostal som trochu prekvapený nečakal som že to tak rýchlo prizná. Veľmi ma to potešilo pretože som cítil presne to isté ak keď neprešlo veľa času čo som ju poznal ale vedel som to, presne ako ona.
„James, ja viem je to priskoro a možno ty to tak necítiš a chceš si len užiť pred tým ... ale ja ťa naozaj milujem." Stratil som slová, ja ju milujem viac ako čokoľvek na svete a ona mi povie že si chcem užiť.? S časti je to pravda chcem aby posledné chvíle môjho života boli pekné.
„Cara, nechcem si len užiť, cítim to úplne rovnako, nedokážem si predstaviť bez teba budúcnosť aj keď nie je moc ďaleká ale aspoň tých pár týždňov či dní čo mi ostáva chcem prežiť s tebou." Ona ostala chvíľu ticho a len na mňa nemo pozerala. Po chvíli sa postavila, pozrela mi do očí a povedala.
„Nechcem o teba prísť." Hodila sa mi okolo krku a ja som ju objal najsilnejšie ako som len vedel. Vtedy som si uvedomil že ja som to pekné v živote som už zažil. Ak budem s Carou bude ju to trápiť, teraz to vidí inak ale časom mi poďakuje. S rozprávania vlk, ktorý bude vo mne nebude dobrý, a možno ju nebude ani milovať ako ja, možno nebude cítiť nič čo som cítil ja ale aj tak musím to spraviť ak keď nám to ublíži. Nemôžeme sa zblížiť viac.
„Cara, už ma nikdy nevyhľadávaj, ak to moje srdce nevydrží nebudeš sa musieť pozerať na niekoho kto bude vyzerať ako aj, a ak ten prameň nájdem a premenia ma, sľúb mi že sa nikdy na toho človeka nepozrieš ani aby si, si ma pripomenula. Milujem ťa a preto to spravíme takto." Ona ostala len ticho stáť zo slzami v očiach ja som k nej pristúpil a dal jej bozk na čelo. A išiel som k smerom k dverám.
„James ..." otočil som sa pozrel sa na ňu.
„Bude to takto lepšie pre oboch." Povedal som. Ona sa smutne pozrela do mojich očí a prikývla, čo som bral ako súhlas a išiel som.
Bolelo ma to čo som práve spravil ale nemôžem byť sebecký, Cara si to nezaslúži. Bolo by to pre ňu ťažké a pre mňa tiež pretože každý deň s ňou by mohol byť ten posledný a to by som nezvládal.