Srdce vlka

39. Kapitola

Na ceste sú už niekoľko hodín, Cara sa ešte stále spamätáva zo slov, ktoré jej povedal Murray, stále jej znejú v hlave. No zároveň sa teší na to že spozná Jamesovu rodinu. Danielovi sa skoro všetko zahojilo, až na zlomenú ruku, opuch už síce zmizol ale stále cíti nepríjemnú bolesť.

Murraya pomaly preberá bolesť, ktorú mu spôsobujú náramky na zápästiach.

„Bolí to čo?" ozval sa pohŕdavo Daniel. Murray ťažko otvoril oči a pozrel sa priamo na Dana. A snažil sa dostať sa s reťazí. Rýchlo a silno trhol rukami, no s reťazou to ani nepohlo len mu to znásobilo bolesť.

„Asi nemáš moc spomienok od Jamesa." Opäť sa ozval Daniel, ktorý flegmaticky hľadel na Murraya, ktorý sa snažil pretrhnúť reťaze.

„Tie reťaze a putá sú veľmi silné, niečo čo nás naučili lovci. Je to pevná oceľ, striebro a mnoho ďalšieho čo vlkolaka udrží. Čuduj sa svetu ale aj takého mocného ako si ty." Flegmaticky povedal Daniel, oprel si hlavu a zavrel oči, nemal chuť sa dívať na Murraya.

„Fajn som uväznení, neviem ani len kde som, to mi môžeš povedať. Kde cestujeme?" spýtal sa ho Murray.

„V aute si." Odpovedal posmešne Daniel.

„Tak to by som si naozaj nevšimol, vlčí strážca." Posledné slová povedal s odporom. Daniel ostal prekvapený, pozrel sa na Murraya.

„Viem, všetko Daniel, len jedna jediná vec mi ušla a tou je váš plán. Nevyjde vám to. KAM IDEME?" spýtal sa nahnevane znova Murray.

„Vieš že vlastne ani neviem kam ideme. Nemusíš tu skúšať na mňa tie tvoje nechutné červené oči. Čo naozaj dúfam je že tam ak ideme budeš hniť do konca tvojho života. Zajtra v noci je spln a ty nemáš koho obetovať, nesmrteľný nebudeš." Nenávistne povedal Daniel.

„Mám stále teba, nemusím obedovať troch, stačí jedného a poriadne. Toto telo nesmrteľné bude, rovnako tak ako moje srdce a nesmrteľná bude aj Cara." To Daniela naozaj zaskočilo.

„Moju sestru už nikdy nespomínaj. Rozumieš ani na ňu nemysli." Povedal s hnevom.

„Nezvyšuj na mňa hlas ty beta. Ja sa odtiaľ dostanem. Zajtra v noci zažiješ neznesiteľnú bolesť a užijem si to, zomrieš v bolestiach a strachu. Budeš ma prosiť aby som prestal ale ja neprestanem, Daniel." Jeho meno vyslovil s nenávisťou. Daniel to viac nevládal počúvať, zalepil mu ústa páskou. Teraz po sebe len nenávistne pozerali.

***

Thomas, pozorne počúval čo sa deje vzadu. Bál sa o svojho kamaráta, aj keď by reťaze a putá mali zastaviť Murraya, neveril moc tomu. Cara sa už trochu uvoľnila, za čo bol Thomas veľmi rád.

„Murray sa už pred hodnou chvíľou prebral, rozprával sa sním Dan." Cara prekvapene pozrela na Thomasa.

„Hovorím to len pre to že ty ich nepočuješ Cara." Cara sa striasla a odvetila.

„Thomas, ja to nechcem vedieť. Murray nie je môj James a nezaujíma ma čo riešia." Thomas, však vycítil záujem, ktorý vyvolal v Care, vedel že to chcela vedieť ale snaží sa tomu brániť.

„Cara, nič zlé si nespravila." Pozrel sa na Caru. Tá hľadela na cestu a nereagovala na jeho slová.

„Cara, naozaj sa netráp, neviem presne čo ti povedal ale vyprovokovala si ho, hovorili za neho emócie." Vtedy sa pozrela na Thomasa a nechcene sa usmiala.

Thomas si všimol značku, za pár kilometrov sú v meste, kde vyrastal James.

„Za chvíľu sme tam, keď prejdeme mestom, pôjdeme ešte asi hodinku a budeme v ich dome." Poznamenal Thomas.

***

Cara zaspala a Evana tiež začalo lámať, no snažil sa mať oči otvorené. Vtedy si Thomas všimol čiernu bránu.

„Sme tu, svorka bielych vlkov." Oznámil Thomas. Cara sa v momente prebrala a pozerala čo sa bude diať a kam vlastne idú. Evan zopakoval presne to isté. Daniel s Murrayom tiež spozorneli.

Stáli pred veľkou čiernou bránou, ktorá sa otvorila, v momente ako auto bolo dostatočne blízko. Išli chvíľu lesíkom až zbadali dom. Vlastne to nebol dom ale menšie sídlo, oveľa menšie ako kaštieľ s ktorého pochádzali. Zaparkovali pred veľké dvere. Pred ktorými stál nástup ľudí. Muž a žena v strednom veku za nimi dvaja mladíci, jeden starší a druhý mohol byť tak v Jamesovom veku. Všade naokolo boli bieli vlci. Caru to veľmi fascinovalo ani nedýchala od úžasu. Thomas mal trochu strach s toho ako ich prímu a hlavne to ako zareagujú na svojho syna, ktorý už ich synom ani nie je.