Srdce vlka

44. Kapitola

Na druhý deň ráno bol Daniel celý premrznutý. Care ostala večer zima tak si šla ľahnúť do svojej izby, no on ostal v lesíku, kde zaspal. Ráno sa zobudil už v ľudskej podobe celý vyzimený, kdeže už nemal na sebe srsť a pri ruke nemal žiadne oblečenie. Hneď ako sa obliekol išiel za Carou, bola už po rannej sprche a česala si mokré vlasy.

„Cara!" oslovil ju. Cara sa mykla a pozrela na brata.

„Prečo si bola včera taká uplakaná? Čo ťa trápilo?" spýtal sa jej.

„Nie Dany, všetko je v poriadku sme v bezpečí, teraz sa vrátiš k strážcom?" chcela zmeniť tému aby sa jej nepýtal za čo nemohla spať celú noc.

„Cara budem tu s tebou do kedy bude treba nenechám ťa tu samu, to dobre vieš ale späť k téme čo ťa včera trápilo?" spýtal sa znovu.

„Dany povedala som, nič sa nestalo, všetko je tak ako má byť." Pozrela sa na brata.

„Cara, prosím ťa aspoň mi neklam. Dobre vieš že počujem tvoje srdce a to teraz bije ako o preteky, tak povieš mi pravdu?" Cara sa pozrela do zeme.

„Ide Murraya. Daniel skôr ako začneš kričať, chcela som sa ho spýtať, či je tam James, ale bolo to všetko zbytočné." Pozrela sa smutne do bratových očí.

„Zas ti povedal niečo čo si nechcela počuť. Cara prečo to stále robíš?" Cara sa pustila do plaču.

„Pretože ho milujem Dany. Milujem Jamesa a nechcem o neho prísť. Neprestanem o neho bojovať len preto že mi stým nikto nechce pomôcť." Začala ešte viac vzlykať. Daniel k nej pristúpil a pevne ju objal aby ju utíšil. Chcel použiť svoje utišovacie schopnosti ale uvedomil si že Cara tento typ ukojenia moc nemusí. Spomenul si na slová Simona. Vtedy si to pripustil aj keď sa tomu celý čas bránil ale teraz sa mu to zdalo ako dobrý nápad alebo aspoň ako pokus, veď niečo vyskúšať musia.

„Cara musím ísť, niečo ma napadlo." V momente pustil Caru a rozbehol sa nájsť Simona. Thomas išiel okolo, nevedel kam sa Daniel tak ponáhľal. Všimol si izbe Caru a šiel za ňou. Daniel veľmi rýchlo našiel Simona, ktorý bol vo svojej pracovni a niečo robil pri stole.

„Pán Brien, máte pravdu za pokus to stojí, som za." Simon ostal stáť a nechápal o čo ide mladému chlapcovi, ktorý pred ním stepuje. Nakoniec to pochopil.

„Daniel, sám si povedal že to takto nefunguje. Nechcem ho zabiť." Vyplašene sa na neho pozrel Daniel.

„Ak by toto nevyšlo iná možnosť nie je. Váš syn je už tak či tak mŕtvi, je to len pokus. Viete ako sa hovorí risk je zisk." Simon zadumane prikývol.

„Daniel, máš pravdu ale budeme potrebovať nové srdce pre Jamesa. Je ťažké dostať sa na čakaciu listinu a hneď aj keby sme sa tam dostali, nedokázal by som žiť s myšlienkou že som niekoho pripravil o život, niekoho kto by to srdce potreboval viac. Ešte to že je vlk. Nájsť vhodného darcu pre vlkolaka je nemožné." Rozhovoril sa Simon. Daniel sa zamyslel, nechcel si to priznať ale vedel presne čo povedať, bola to jeho úloha, ktorú prijal ale nedokončil teraz má možnosť to napraviť.

„Ja ... ja som vlkolak, som vlk, ktorý sa zrodil na spln vlka, lepšieho darcu nezoženiete, ak budem vhodný darca, som pripravený mu dať moje srdce ..." Daniel chcel ešte pokračovať len Cara mu skočila do reči.

„Daniel toto nemyslíš vážne, toto nesmieš spraviť!" Povedala Cara, nahnevane no zároveň zo slzami v očiach. Daniel sa otočil a pozrel neveriacky na svoju sestru. Simon a Thomas ešte stále spracovávali Danové slová.

„Cara musím to spraviť, som vlčí strážca, to je moja úloha." Stále hľadel Care priamo do očí.

„Musí existovať aj iný možnosť..." povedala Cara no tento raz už len s plačom.

„Nie, neexistuje, on je mladý zaslúži si žiť." Povedal Daniel a pozrel sa na Jamesovho otca.

„To si aj ty chlapče, tiež si mladý a nezaslúžiš si to. Nájdeme iného vlka, ktorý bude vhodný." Povedal smutne Simon.

„Takého ako som ja už nenájdete, som presne taký ako James, môžem prijať Murrayové srdce a potom ho môžete ... zničiť." Pri poslednom slove sa zhlboka nadýchol.

„Nemôžem prísť o oboch." Utrúsila plačúca Cara.

„Daniel nemôžem ti to zakázať. Dokonca si vlčí strážca je to tvoja povinnosť, ak si to želáš môžeme to vyskúšať ale ber na vedomie že jeden z vás to neprežije." Daniel hrdinsky pozrel na Simona.

„Áno, viem kto to neprežije a áno želám si to takto." Cara sa po slovách brata pustila do ešte väčšieho plaču. Thomas ju objal a snažil sa ju upokojiť.

„Spravte mi testy, aby sme vedeli či som vhodný darca." Táto veta sa mu hrozne ťažko vyslovila ale snažil sa chovať ako hrdina.

„Ako si praješ." Odvetil Simon. Chvíľu ostalo ticho nikto nechcel nič povedať, celou miestnosťou sa ozývali len Carine vzlyky.

„Chlapče ešte jedna vec, nemám k dispozícií lekára, ktorý by bol schopný vykonať takúto vážnu operáciu." Poznamenal Simon.

„Ale ja mám, vlčí strážci boli na to pripravený, majú všetko lekára, prístroje vybavenie, jednoducho všetko. Ešte tu máme Evana, ktorý tu musí byť tiež, operoval aj Jamesa." Simon nemo prikývol a Daniel ešte dodal. 

„Idem zavolať vlčích strážcov!"