Srdce vlka

2. Kapitola

Cestou do školy som rozmýšľal nad tým čo mi povedala mama. Nechápal som prečo sa správala tak divne a už vôbec som nerozumel tomu prečo je pre mňa nebezpečné ísť do školy, len pre to že som mal nočnú moru.

Bývam len dve ulice od školy, no dnes mi cesta trvá dlho, som vyčerpaný a to som len pár krokov od domu. Keďže je jeseň a vzduch je veľmi ostrí striaslo ma zimou.

„James, James počkaj." Krčí na mňa na mňa známy hlas, ktorý sa ozval spoza môjho chrpta. Keď som sa otočil bol tam Oliver môj najlepší kamarát.

„James preboha vyzeráš hrozne čo sa ti stalo? Pozeral na mňa presne ako mama. Musí sa priznať už mi to liezlo na nervy, ako sa ma všetci pýtali na to isté, vlastne bol to len Oliver a mama ale aj tak od rána nepočujem nič iné.

„Oliver dočerta prečo sa ma to všetci pýtajú? Som v poriadku mal som zlý sen, to je všetko." Nehnevane som na neho pozrel.

Oliver na mňa pozrel vyplašene, hneď som vedel čo bude nasledovať za otázku a vôbec som nemal chuť odpovedať. „Mal si nočnú moru? ... Mal si pri nej pocit že je to realita?" Neveriacky som prikývol a Oliver pokračoval: „James rýchlo hovor čo sa v tom sne stalo?"

Stal som ako obarený a spracovával som informáciu ako to všetci vedia a ako vlastne vedel že som ten sen prežil. Rozhodol som sa mu to povedať veď je to môj kamarát, ktorého poznám od malička. „Viem len to že som dostal po hlave a keď som sa prebral bol som v dodávke spútaný a zápästia ma neuveriteľne boleli."

„Čo čo čo sa stalo ďalej?" naliehal Oliver.

„Ja neviem, tam ten sen skončil." Hneď ako so to dopovedal zaplavila ma neznesiteľná bolesť, ktorá začínala v hrudníku a prechádzala do celého tela. Oliver si to v sekunde všimol a začal konať. Bolo mi zvláštne že sa neopýtal čo mi je. Zobral do ruky telefón a vytočil číslo. „Tristan sme pred školou, začalo to." Chcel som sa ho opýtať čo sa vlastne začalo ale bolesť bola taká silná že som nedokázal nič povedať. Nevedel som sa sústrediť na okolie. Cítil som ako sa ku mne priblížil a nenápadne mi niečo vpichol do ramena no ihlu som necítil, keďže ma už tak zaplavovala iná bolesť, vtedy prišla dodávka, nasadli sme do nej ...