Srdce vlka

24. Kapitola

Na posteli ležalo už len telo, mladého chlapca, nejavil žiaden znak života. Všetci v miestnosti boli ticho a čakali čo sa stane. Charlie sledoval jeho hrudník, ktorý bol nehybní, mal strach že sa niečo pokazilo. Cara stojí v objatí brata a vzlyká nad stratou svojej lásky. Doktor je pripravený na oživenie tohto mladého muža, s ktorého pomaly vychádza život. Daniel si vyčíta to že nezvládol dokončiť úlohu, ktorá mu bola prisúdená. Ticho a napätie prerušil Evan.

„Ak sa do piatich minút nepreberie začínam s oživovaním." Nikto nič nepovedal len alfa na neho nehnevane pozrel, nechcel si pripustiť že niečo pokazil. Cara po tejto vete plakala ešte viac aj keď si dala sľub že Jamesa, vyslobodí nech to bude stáť čokoľvek, verila že jeho myseľ stále žije. Hrudník mladíka sa nadvihol veľmi slabo a nepravidelne telo začalo dýchať. Cara bez dychu sledovala čo sa deje a dúfala že ak sa oči otvoria bude tam James, jej otec dúfal v pravý opak.

Oči sa otvorili, boli to síce oči Jamesa Harrisona Briena ale duša už jeho nebola. V jeho očiach bolo vidieť už len zlo, chaos, bolesť bol tam len Murray. Cara chytila Daniela pevnejšie, vedela že tam už nie je jej milovaný. Murray sa posadil, očami plných temnoty prešiel zo strany na stranu, pohľadom postál pri Charliem.

„Ty, si alfa." Hlas síce patril Jamesovi ale neznel ako ten jeho a Cara sa mykla. Charlie, sklopil hlavu a vyslovil.

„Áno pane." Toto ešte nikto nevidel alfa ten najmocnejšej svorky sa podriadil osemnásť ročnému chlapcovi.

„Všetci von, ostane tu len alfa!" Rozkázal, nikto sa neopovážil neposlúchnuť, dokonca išiel preč aj Evan, ktorý sa mal ešte postarať o rany po operácii. V miestnosti ostal len alfa a Murray. Muraya pichlo v hrudi. Pozrel sa a zbadal tam ranu s kvapkou krvi, ktorú tam zanechala striekačka, no nevšímal si to. Pomaly sa postavil a zlostne sa pousmial.

„Alfa, potomok môjho brata, Haywood, generácia?" pozeral nenávistne na Charlieho, ktorý sa trochu klepal od strachu.

„Som Haywood, 30 generácia." Sklonil hlavu.

„Moje, telo pochádza s ktorej svorky?" alfa pokračoval nedokázal sa pozerať do očí plných temnoty.

„Zo svorky bielych vlkov. Malá svorka ale silná." Murray prikývol.

„Kedy bude spln?" Spýtal sa ho.

„Za týždeň, pane." Prikývol a nahnevane povedal.

„Ak sa so mnou rozprávaš pozeraj mi priamo do očí!" Rozkázal mu. Charlie pohotovo zdvihol hlavu a pozrel sa mu priamo do očí, ktoré už boli sfarbené do oranžova. Alfa takú farbu ešte nevidel na očiach vlka. Charlie bol unesený tou farbou, vtedy ucítil jeho pazúre v hrudi. Teraz vedel akú bolesť spôsoboval svojím betám, trochu zastonal čo potešilo Murraya.

„Beriem si tvoju silu, alfa tejto svorky budem ja nie ty. Cítim že toto telo zvládne viac. Ale nemusíš mať strach budeš moja prvá beta, verná beta, ktorá spraví všetko to čo budem žiadať aj keď sa ti to nebude páčiť, rozumieš mi?" Charlie prikývol, prešla sním bolesť, začal ľutovať to všetko čo robil svojím vlkom, bolo mu ľúto že presne toto zažil James, pár týždňov pred smrťou.

„Keď bude spln, v lese na čistinke, budú traja vlci, všetci budú mať zaviazané oči, každému zoberiem silu, jeden s nich zomrie, dvaja budú stále vlci, budú aj členovia tejto svorky. Toto sa bude opakovať každý spln nasledujúci pol rok potom budem nesmrteľný, toto telo nikdy neopustím." Hrdinsky sa pozrel do očí Charlieho, jeho oči sa pomaly sfarbovali do žlta a oči Murray boli červené. Murray vytiahol pazúre s jeho hrude a obzeral si krv na ich koncoch.

„Teraz choď ale najskôr chcem vedieť ešte jednu vec."