Srdce vlka

33. Kapitola

Mala strach s toho čo bude ďalej, práve videla smrť jedného muža a teraz ostala stáť v prázdnote a nevie kam sa pohnúť, akým smerom má ísť.

„Cara?" započula známy hlas, najskôr si neuvedomovala, komu patrí. Bolo v ňom cítiť bolesť a vyčerpanie.

„Cara si to ty?" ozvala som znovu, nevedela kam sa pozrieť, pretože hlas bolo počuť zo všade. Inštinktívne sa otočila a zbadala tam Jamesa. Nerozumela tomu, bola si istá že ju oslovil James nie Murray v jeho tele.

„James ..." Pozrela sa priamo na neho, bol vyčerpaný, tvár mal celú strhanú bolesťou a hruď mal celú zakrvavenú. Chcela ísť k nemu objať ho a povedať mu ako veľmi jej chýba no nemohla sa pohnúť. James jej chcel niečo povedať ale niečo ju vytrhlo s toho sna bola opäť v realite, Murray na ňu pozerá smutným pohľadom.

„Cara stalo sa niečo?" spýtal sa jej Murray. Cara chvíľu spracovávala to čo videla, nevedela či Murray tuší, že videla Jamesa.

„Práve som ťa videla zomierať, je toho málo čo sa deje?" napokon odvetila ale nie nahnevane, jej srdce bolo naplnené láskou k Jamesovi.

„Ja, ja musím ísť Murray, prepáč." Povedala mu, on nestihol zareagovať a Cara už vychádzala s miestnosti. Rozbehla sa priamo za Evanom.

***

Daniel sa prebral. Chvíľu mu trvalo, pokiaľ sa zorientoval kde je a čo sa mu práve stálo. V ordinácií nebol nikto, no cítil Evanov pach, čo znamenalo že sa nachádza v miestnosti za oknom. Vyskočil s postele a rozbehol sa za ním.

„Kde je?" Evan bol začítaný do knihy, pozrel sa na Daniela a nič neodpovedal.

„Tak kde je?" Daniel zvýšil hlas, no Evan stále neodpovedal.

„Povieš mi kde je moja sestra?" už doslova zúril, ruky mal zovreté v pästiach, s ktorých sa začala liať krv, čo znamenalo že nezvládal situáciu a vyšli mu pazúry.

„Je v poriadku Dan, odpočívaj." Povedal s ľahkosťou a kľudom, čo Daniela ešte viac rozčúlilo.

„Išla za ním, Evan? Ja to viem že išla tam. Ako si jej to mohol dovoliť? Ublíži jej." Rozbehol sa smerom k dverám. Vtedy ho zasiahol nepríjemný zvuk, ktorý mu spôsoboval neznesiteľnú bolesť v hlave.

„Ešte, sme to tým lovcom ukradli." Postavil sa Evan a pokojne prišiel k Danielovi. V rukách držal niečo ako vysielačku, ktorá blikala na modro.

„Buď pokojný synak, máme plán." Vtedy ten zvuk prestal, Daniel sa pozrel na strýka a povedal.

„Tak to určite nebude dobrý nápad, keď išla za ním, strýko." Evan na neho bez záujmu pozeral.

„Vedel som že budeš protestovať. Prepáč Dan je to pre tvoje dobro." Do brucha mu zaťal strieborný nožík. Daniel zastonal od bolesti a nenávistne pozrel na neho.

„Teraz bude lepšie ak sa budeš držať ďalej." A nôž zatlačil ešte hlbšie, Daniel sa potreboval oprieť o múr.

„Musím ju ochrániť, má len mňa." Povedal medzi zuby Dan.

„Ty si beta, dlho si nebol pod vplyvom alfy, veľmi ľahko mu podľahneš, takto to bude lepšie. Nemáš pravdu Daniel ona má nás. Má mňa, Thomasa a aj otca on by jej nikdy neublížil." Ako to dopovedal vo dverách sa objavil Thomas.

„Výborne už si to akurát v čas, odveď ho do dolných izieb, tam kde držali Jamesa." Prikázal Evan. Thomas ho poslúchol a odniesol Evana do cely.

Evan zobral mop chcel zotrieť krv, ktorá tam ostala po Danielovi. No vo dverách sa zjavila natešená Cara, utekala sem celou cestou, pretože bola zadýchaná. Evan mal istotu že nevidela čo práve vykonal jej bratovi, pretože taká šťastná by nebola. Trochu sa jej zľakol a mop mu spadol na zem.

„Strýčko, James, James, on je tam, je zle na tom, žije, je, je to, žije, je to zázrak." Blabotala si Cara. Evan moc nechápal čo sa snaží Cara povedať ale vedel že má s toho veľkú radosť.

„Cara, Cara, len pomaly čo sa stalo?" spýtal sa jej pokojne.

„Strýko videla som James, bola som v Murrayovej mysli a bol tam videla som ho. Je na tom zle ale žije a to znamená že ho môžeme zachrániť." Šťastne štebotala Cara.

„V jeho mysli? Cara čo sa tam stalo?" spýtal sa jej prekvapene strýko.

Cara si to vtedy všimla, pozrela sa po zemi. Všade na dlážke boli červené škvrny. Nevedela komu patria ale vedela že sa tu nestalo nič dobré. Vyplašene pozrela na Evana, ktorý rovnako vyplašene pozrel na ňu.

„Cara, p ...." Nemohol dopovedať lebo za Carou stála ...