1. Kapitola

827 23 8
                                    



Po údere do hlavy som sa prebral v bielej dodávke. Zo zápästí mi prúdila ostrá bolesť do celého tela. Keď si moje oči zvykli na tmu v dodávke zistil som, že na oboch rukách mám strieborné náramky, ktoré sú spojené s ťažkými reťazami. Srdce mi začalo byť veľmi rýchlo a bol som len kúsok od panického záchvatu. Bolesť bola čoraz viac neznesiteľná, vtedy som začul hlasy. Dodávka prudko zastala. Hlasy sa približovali ku zadným dverám. Prepala ma panika. Dvere sa pomaly otvorili, zaslepilo ma prudké biele svetlo ...

Rýchlo som sa posadil na posteli, srdce mi v hrudi rýchlo búchalo a ťažko som dýchal. Chvíľu to trvalo, kým som sa spamätal že to bol len sen. Predýchal som to a opakoval si že to bola len nočná mora ale naozaj reálna. Pozrel som na hodiny, ktoré ukazovali že za minútu bude šesť, čo znamená že bude čo chvíľa zvoniť budík. Vstal som a pobral som sa do kúpeľne ako každé ráno. Môj odraz v zrkadle bol hrozný, nestál tam chlapec plný elánu a energie, ktorý má perfektne upravené vlasy aj po ránu. Stál tam strhaný chlapec, ktorý sa len podobal na mňa. Po tomto zážitku som nemal chuť sa upraviť tak som sa len obliekol a išiel som sa naraňajkovať do kuchyne.

„James! Čo sa ti pre matku stalo?" vydeseným pohľadom na mňa pozrela mama.

„Nič len nočná mora, už je to v poriadku." Usmial som sa na ňu nesmelým úsmevom. Určite si to všimla pretože pozrela na mňa pohľadom, ktorý použije vždy keď klamem.

„Mami som naozaj v poriadku, ver mi." Pozerala na mňa a dostalo zo seba.

„James, o čom sa ti snívalo, zlato musím to vedieť." Prekvapene som na ňu pozrel, na čo jej je aby vedela čo sa mi sníva. No rozhodol som jej to povedať veď to bol len sen.

„No ... bol som v dod ..." vtedy vošiel do dverí môj starší brat Tristan, bol celý od blata. Mama na neho pozerala vyplašeným pohľadom a ja som využil situáciu, zobral pečivo čo bolo na stole a vybral som sa do školy.

„James, nejdeš do školy je to pre teba nebezpečné!" Kričala na mňa mama ale  som sa robil že ju nepočujem zavrel som za sebou dvere a vyšiel som na ulicu.


Srdce vlkaWhere stories live. Discover now