Srdce vlka

8. Kapitola

Prebral som sa znova v dodávke, ani som sa nestihol zorientovať a už som cítil neznesiteľnú bolesť v rukách. Bolesť bola taká intenzívna, že bolo ťažké sa sústrediť na niečo iné. Musel hodnú chvíľu žmurkať aby som si zvykol na tmu, ktorá v dodávke panovala. Mal som strach, všetko bolo intenzívnejšie ako pred tým, náramky, ktoré som mal na zápästiach okrem toho že mi spaľovali kožu, boli ťažké. Bolesť sa stupňovala. Uvedomil som si že mám zalepené ústa, čo vo mne vyvolalo ešte väčší strach. Nevedel som či je to sen alebo realita ale šiesty zmysel mi vravel že teraz sa to deje. Moje srdce mi malo z hrude vyskočiť. Bolesť sa stále viac a viac stupňovala s čoho som mal väčší strach. Začul som hlasy no nevedel som rozoznať o čom hovoria ale patrili dvom mužom. Otvorili sa dvere, v momente som sa tam pozrel a dúfal som že teraz sa to všetko skončí a ja sa preberiem v škole. Musel som prižmúriť oči, pretože svetlo bolo veľmi nepríjemné.

Vo dverách sa ocitol muž v strednom veku, v ruke držal čiernu šatku a ústach mal cigaretu. Išiel s neho strach. Všimol si na mojich očiach beznádej, čo mu spravilo radosť a šibalsky sa usmial. Teraz som vedel, že toto nie je sen, no prial som si to asi najviac, chcel som sa každú chvíľu prebrať. Zaviazal mi oči, reťaze odopol a potiahol ma za ne, pochopil som že ho mám nasledovať. Nič som nevidel len som cítil ohromný chlad a čerstvý vzduch, potom pár schodov a príjemné teplo.

„Pane, našli sme ho." Bol to zachripnutý mužský hlas, ktorý patril mužovi, ktorý držal moje reťaze. Vtedy sa ozval ďalší hlas.

„Výborne, bude dokonalý. Na druhom poschodí má pripravenú izbu. Zaveďte ho tam, dajte mu z rúk preč to strieborné svinstvo, zamknite ho tam a nikoho k nemu nepúšťajte, o ostatné sa postarám ja." Povedal neznámy hlas. Bol som nervózny s toho že nič nevidím a neviem čo sa okolo mňa deje no bol som vďačný aspoň za to že aspoň počujem.

„Ako si prajete alfa." Povedal muž a vzápätí na to ma začal ťahať ďalej.

Išli sme hodnú chvíľu a po niekoľkých schodoch potom sme postáli počul som štrnganie kľúčov, otvorili sa dvere. Prudko mykol reťazami a ja som sa ocitol v inej miestnosti. Sadol som si na niečo mäkké, zatiaľ mi dal dole putá, čo bola úľava, dal mi dole šatku no ústa mi nechal stále zalepené. Moje oči si zvykali na svetlo, no bolo to dosť pomaly lebo muž bol už preč a zamykal dvere.

Pozrel som sa na ruky, ešte stále som mal obväz na mieste kde si ma označil otec. Zápästia som mal spálené čo spôsobovalo krvácanie. Prešiel som pohľadom po miestnosti, v ktorej sa nachádzam. Je veľmi jednoducho zariadená a veľmi malá. Okno sa tu nenachádza, steny sú popraskané. V izbe sa nachádza železná posteľ, na ktorej je vankúš sa deka, malí písací stôl zo stoličkou a vedľa neho sú dvere, ktoré vedú nevedno kam. Ešte sú tu dvere, ktorými som podľa všetkého sem vošiel, pretože sú celé železné. Táto miestnosť mi pripadala ako s hororu. Mal som taký strach že som len sedel pozeral na dvere oproti mne. Po asi hodine sa otvorili dvere. Vošiel, vysoký vyšportovaný muž, s ktorého išiel rešpekt.

„Rád ťa spoznávam, chlapče." Bol to alfa vedel to nie len môj vlčí inštinkt ale vedel som to aj preto že to bol druhý hlas, ktorý som dnes počul a oslovili ho alfa. Pozeral sa na mňa a čakal že niečo poviem, mal som zalepené ústa, tak som nemal šancu.

„Hmm. Aj by som chcel počuť tvoj hlas ale nechcem riskovať že mi tu začneš robiť scénu. Čudoval by som sa ak by si zostal ticho. Veď práve som ťa uniesol. No vieš žije tu mnoho vlkov a nechcem nič riskovať, snáď to chápeš." Pozrel pohŕdavo na mňa. Mal pravdu prvé čo by som spravil by bola nejaká scéna aj keď som vedel že tak ľahko sa preč nedostanem.

„Počujem tvoje srdce, zatiaľ sa ničoho nemusíš báť, nechcem ti ublížiť. Hmm, teda aspoň zatiaľ." Preklal som ho pohľadom, nič iné som nemohol.

„Zabývaj sa tu, za chvíľu prídu po teba, odber krvi a taká bežná preventívna prehliadka u lekára. Ak budeš poslušný, a nebudeš sa snažiť ujsť budeš sa môcť voľne pohybovať po komplexe. Nepoviem ti kde sa nachádzame ale je to tu dosť veľké a je to dosť ďaleko od tvojho domova, tak sa o nič nemusíš snažiť. Aaaa za tými dverami sa nachádza kúpeľňa, ak by ťa to náhodu zaujímalo." Žmurkol na mňa a odišiel s miestnosti.

Nemal som chuť si ísť ošetriť rany, jediné čo som spravil bolo to že som si odlepil pásku s úst. Nesnažil sa kričať vedel som že to je zbytočné. Sedel som na posteli a pozeral som do steny oproti a hral som sa s obväzom, ktorý som mal ešte stále na ruke. No ako obväz už vôbec nevyzeral bol špinavý a celý krvavý, no vôbec mi to neprekážalo.

Po pár hodinách sa otvorili dvere. Čakal som niekoho kto ma odnesie na testy, ktoré my sľúbil alfa. No bol som na omyle v dverách sa zjavila osoba ....