Srdce vlka

46. Kapitola

„Na mňa Daniel." Po dlhšej odmlke odpovedal Thomas na Danielovú otázku. Dan nechápavo pozrel na kamaráta.

„Daniel, viem že to pre teba nič nebude znamenať ale mám ťa rád a neviem si bez teba predstaviť život." Thomas sa celý červenal.

„Thomas, neviem presne kam týmto mieriš ale si mi ako brat a viem že si silný a určite to zvládneš." Tak trochu si držal odstup.

„Daniel, myslím že vieš presne kam tým mierim." Pozrela sa do Danielových očí.

„Tak ... ja neviem čo mám povedať. Thomas mrzí ma to ale aj keby sa rozhodnem inak bude to len platonické." Daniel tak trochu strácal reč.

„Ja viem Daniel, preto som ti nikdy nechcel povedať ale už som musel." Thomas sa pozrel do zeme.

„Od kedy?" to bolo to jediné na čo sa zmohol Dan.

„Čo myslíš od kedy som gay alebo od kedy sa mi páčiš?" pozrel sa zahanbene na Daniela.

„Asi oboje." Stále zaskočené poznamenal Daniel.

„Gay som od narodenia a uvedomil som si to až keď si sa vrátil. Keď som ťa videl ako utišuješ Caru, vtedy sa to vo mne všetko spustilo."

„Tom ja neviem čo ti mám na to povedať." Odvetil Daniel. Vtedy sa vo dverách zjavila uplakaná Cara. Daniel bol teraz veľmi vďačný za to že jeho sestra prišla a týmto spôsobom sa dostane s tejto situácie.

„Tak ja idem." Poznamenal smutne Thomas a už ho nebolo. Cara bola zabalená v deke, jeden kraj deky si držala pri ústach, čím vyzerala ako malé, krehké dieťa.

„Sestrička." Pozrel sa smutne na sestru.

„Prepáč že som sem tak vtrhla, ak ste niečo riešili ja ... „ Dan jej skočil do reči. „Nie Cara, je to v poriadku poď." Sadol si na posteľ a naznačil jej aby si prisadla k nemu. Cara nečakala ani minútu a schúlila sa pri brata.

„Ja nechcem aby si odišiel." Spustila sa do veľkého plaču.

„Cara ale ja nikam nejdem." Upokojoval ju Daniel.

„Dal si mi sľub. Sľúbil si mi že budeš pri mne, že mi budeš nablízku keď to bude treba a teraz to nedodržíš, chceš sa opustiť bez možnosti návratu." Cara sa strácala vo vlastných vzlykoch.

„Cara je viem že to bude ťažké ale vráti sa ti James." Pritiahol ju k sebe a pevnejšie ju objal.

„Ja neviem či ho chcem späť za takúto cenu, Dany."

„Sestrička, upokoj sa, všetko bude v poriadku." Vedel že na normálnych okolností by s tým Cara nesúhlasila ale teraz vedel že je to jediná šanca ako ju upokojiť. Chytil Caru, začal ju hladiť. Jeho oči zasvietili na zlato do Cary prešiel výboj tepla, ktorý ju neuveriteľne upokojoval. Vedela že sú to bratove schopnosti no bolo to také príjemné že sa tým nechala len unášať.

„Chcem byť s tebou do vtedy ako to bude možné." Ticho zamrmlala a pomaly zaspávala.

„Neboj, keď sa zobudíš budem tu. Sľubujem. Naozaj." Ticho ju upokojil Daniel.

***

Na druhý deň ráno, Dana zobudil rozruch za dverami. Aj on zabudol na trápenie, ktoré teraz zažíva a zaspal vedľa Cary. Nechcel ju nechať samu v izbe, pretože jej dal sľub a tento chcel dodržať. Za pár minúť mu niekto zaklopal na dvere. Vo dverách stál Simon.

„Prepáč nevedel som ..." povedal Simon veľmi potichu aby nezobudil Caru.

„Je to v poriadku, niečo nové?" tiež veľmi potichu sa spýtal Daniel.

„Daniel, neviem či ti to mám oznámiť takto."

„Už ste tu tak to povedzte." Povedal Dan.

„Dnes ráno mi volali s laboratória, si vhodný darca." Smutne sa pozrel na Daniela. Dan len prikývol.

„Volal som Evanovi, vie o všetkom zajtra sem príde, môžeš zavolať strážcom a ..."

„Rozumiem, pripravím sa na to a zavolám im, budú tu ešte dnes." Skočil do reči Simonovi, pretože vedel že by to nedokázal dopovedať. Simon len prikývol a išiel preč.

Daniel sa pomaly postavil s postele a zobral telefón, v zozname vyhľadal Stefanové meno a bol pripravený mu zavolať. S telefónu sa po chvíle ozvalo.

„Si vhodný, ja som to vedel, pošli mi adresu do SMS a ešte dnes sme tam." Povedal Stefan smutne.

„Dakujem Stef." Povedal Daniel a zložil.

„Dany čo, čo sa deje?" Spýtala sa ešte rozospatá Cara.