Song pre túto časť:
Justin Bieber- Take You
The Script- The Man Who Can't Be Moved
The Fray- Hold My Hand
--------------------------------
Pohľad Justina...
Jazda autom do domu mojej matky nebola nikdy takto skurvene dlhá. Jedna časť zo mňa nesmierne ľutovala, že som nepriniesol Brooke, ale druhá časť samú seba chválila za to, že som bol ochranársky a láskavý priateľ.
Nevedel som, čo moja matka skrýva a ak je to niečo veľké, nechcel som aby Brooke videla ako jej zlomím ruku.
Auto predo mnou zastalo, takže som rýchlo šliapol na brzdu. Skvelé, teraz som uviazol na semafore.
Vytiahol som si mobil ťukajúc správu Brooke.
'Kittennnnnnnnn'
Čakal som asi minútu pokým mi odpovedala.
'Justinnnnnnnnn'
Na tvári sa mi zjavil prihlúpy úškrn. Dúfal som, že sa má s Danielom dobre, ale samozrejme nie lepšie ako so mnou.
'Stojím na semafóre a skurvene sa nudím.'
'To je smutné. Ale, môžem ťa zabaviť.'
Na tvári sa mi zjavil úškrn a zahryzol som si do pery aby som sa nezačal smiať keď som jej posielal ďalšiu správu.
'Pošli mi prsia.'
Od Brooke mi prišiel nahnevaný emoji, nad čím som sa hlasno zasmial. Poslal som jej 'Musím ísť, milujem ťa.' predtým ako som svoju pozornosť vrátil späť na cestu.
O ďalších 20 minút neskôr som prišiel do Priceptonu, míňajúc univerzitu campus a valiac sa dolu ulicou mojej mamy. Hoci mohla niečo dôležité predo mnou skrývať, stále som bol nadšený z toho, že ju uvidím.
Zaparkoval som auta na ceste pred jej domom, vidiac, že sú na maminej príjazdovej ceste už dve autá. Viem, že moja mama má len jedno auto (hovno hnedý Prius), takže prečo na mojom zvyčajnom mieste stálo červené volvo? To je to, čo mi povedal otec, že predo mnou niečo skrýva, fakt, že si kúpila nové auto? Vedel som, že toto bude plytvanie môjho času.
Napriek tomu, som hravo prešiel na verandu, udierajúc mojimi zjazvenými päsťami na dvere. Ruky som si strčil do čiernych kožených vreciek na nohaviciach, mierne ich vyťahujúc. Konečne sa dvere otvorili a hneď som sa stretol s maminou vysmiatou tvárou.
"Justin!" zalapala po vzduchu, okamžite ma vťahujúc do objatia. Pozrel som sa ponad plece, uisťujúc sa, že sa nikto nepozerá predtým ako som si ju pritlačil na hruď. "Čo tu robíš?" Odtiahli sme sa z nášho objatia, ale ruku som nechal položenú na jej chrbte aj keď sme prechádzali do domu.
"Bol som dnes s Jeremym," začal som, lenivo odkopávajúc svoje topánky. "Povedal mi, že mi niečo potrebuješ povedať."
Mama si trápne poškrabala krk, vypúšťajúc skurvene fejkový úsmev, čo spôsobilo, že som si chcel obúchať hlavu o múr. "Nemám nič, čo by som ti mala povedať."
"Prestaň s týmito skurvenými hrami, mama." odvrkol som jej. "Len mi to povedz."
"Kontroluj si slovník, mladý muž." pokarhala ma. Jej perfektná manikúra sa mi zaryla do hrude, spôsobujúc to, že som sa o krok posunul dozadu.
"Potom mi prestaň klamať do očí!" zakričal som a odrazu som započul buchot na schodisku.
Moja pozornosť sa upriamila na schody a okamžite som k nim utekal. Mama mi zablokovala cestu, tlačiac jej dlane do mojej hrude.
"Stoj!" slabo prosila. Inokedy by som ju objal, hojdajúc sa zo strany na stranu a spieval by som si s ňou ako to vždy milovala. Ale dnes som bol nasratý ako čert.
"Je to to, čo skrývaš? Jebeš s druhým chlapom po za naše chrbty?" zavrčal som, pokúšajúc sa odtlačiť jej ruky, ktoré blokovali moju cestu ku schodisku.
"Nie! Justin prestaň, prisahám, že ti poviem čo sa deje, ale sa ukľudni prosím." Mama položila svoju ruku na moje rameno, vpíjajúc sa hlboko do mojich očí. Vyfúkol som, prekrižujúc si ruky na hrudi ako dieťa.
"Povedz mi čo skrývaš." snažil som sa to povedať to povedať čo najkrajšie a najpokojnejšie ako som len dokázal. Zhlboka sa nadýchla, pokynúc mi, že ju mám nasledovať ku gauču. Mal som náhle nutkanie ju volať Pattie a nie mama, ale vedel som, že to vždy tak neznášala.
"Justin, spomínaš si keď - keď Kat..." stíchla, súcitne sa na mňa pozerajúc. Nemala by byť smutná? Jej vlastná dcéra je kurva mŕtva a ona sa na mňa súcitne pozerá?
"Čo to má s ňou kurva dočinenie?" zavrčal som. Neznášal som s nikým hovoriť o Kat, len s Brooke.
"Prosím Justin, nechaj ma to dokončiť," povzdychla si, pokladajúc si jej hlavu do rúk. Prekrútil som očami, sadajúc si späť do kresla. "Potom keď jej telo vzali do nemocnice, namočil si sa do gangového života, nasledujúc svojho otca. Nevidel si Kat v nemocnici!"
"Prečo mi hovoríš môj životný príbeh?" vysmial som ju. Hodila po mne nevýrazný pohľad a povzdychla si, na čo som ju pokynul nech pokračuje.
"No, guľka zasiahla Kat, zasiahla jej rameno. Avšak, prešla priamo skrz. Doktori boli schopný zašiť to a -" Nenechal som ju to ani dokončiť a už som utekal hore schodmi. Udrel som do prvých dverí a hneď sa otvorili, tvár som mal pravdepodobne jasne červenú.
Tam, kľačiac na zemi, organizujúc niektoré učebnice a iné sračky, bola moja malá sestra, Kat.
Jej hlava sa zdvihla keď som prišiel rozzúrený do miestnosti a na tvári mala šokovaný výraz. Okamžite vstala, robiac krok vzad. Bojí sa ma? Čo sa to deje?
Mama pribehla do izby za mnou so slzami, ktoré jej zmývali make-up.
"Justin, prosím, nechaj ma ti to vysvetliť-"
"Ako sa kurva opovažuješ!" zvrieskol som, búchajúc opakovane päsťou do steny v Katinej izbe. "Vieš aké to bolo pre mňa ťažké potom čo umrela? Plakal som každú skurvenú noc! Obviňoval som sa, a teraz je na žive! Ako si sa mi niečo takéto opovážila urobiť!"
"Pokúšala som sa ju chrániť! Vedela som čo by si chcel! Všetko, čo by si chcel by bolo udržať ju v bezpečí!" Pattie zakričala späť na mňa.
Zaškrípal som zubami.
"Pokúšala si sa ju chrániť? Tým, že si ma nechala uveriť tomu, že je mŕtva? zakričal som a pocítil som ako mi na krku vystúpili žily. Celé to bola pičovina.
"Si zapletený s toľkými gangami! Nechcela som aby Kat žila taký život a viem, že by si to nechcel ani ty." Matka do mňa zaryla prst. Upokojil som sa, vediac, že matka hovorí pravdu. Vždy som chcel Kat chrániť, neexistoval žiaden spôsob do pekla aby som ju nezatiahol do gangu - alebo aby som ju ku gangu nedostal vôbec.
Oči sa mi začali napĺňať slzami ako som spravil krok ku Kat. Jej hnedé dlhé vlasy boli tak krásne a predsa vo mne vytvorili nenávisť k dievčatám s hnedými vlasmi. Bola tak krásna, absolútne ohromujúca. V poslednej dobe som nevidel jej školské práce, ale mohol som povedať, že to bola šikovná mladá žena.
"Kat," zašepkal som, prikladajúc svoju ruku na jej líce. "Chýbala si mi tak strašne moc."
"Tiež si mi chýbal, Justin." zaplakala a slané slzy začali stekať dolu jej lícami.
"Pravda nemáš ešte žiadneho chlapca?" doberal som si ju. Nie som hlúpy aby som veril, že je slobodná.
"No..." vypustila, pozerajúc na mamu. "Možno mám, možno nemám chlapca."
"Meno? Číslo? Adresa? Panic? Mená rodičov?"
"Justin!" zasmiala sa, silno ma objímajúc. Obmotal som ruky okolo jej ramien, vtláčajúc ju do mojej hrudi. Jej dlane sa dotkli môjho brucha a hrude, chichotajúc sa.
"Na čo sa hráš?" zdvihla obočie. "Nie som jediná slobodná, však?"
Začervenal som sa, odťahujúc sa z nášho objatia.
"Yeah..." Líca ma začali páliť a pokúšal som sa ich skryť v rukách. Kat ma šťuchla do líca. 'Awww.'
"Chcel by som s ňou byť na chvíľu sám," otočil som sa na mamu, "je to v poriadku?"
"Samozrejme." Mama nám zamávala, opúšťajúc izbu. Otočil som sa na Kat, mračiac obočie.
"Takže, si buchnutý?"
"Stretnem sa s tým špeciálnym dievčaťom?"
"Samozrejme."
Vzal som ju do ďalšieho objatia, dávajúc jej pusu na čelo. Stále je chudá a krehká. Musím jej na narodeniny kúpiť permanentku do fitka. Spozoroval som na jej uchu tri naušnice na čo som sa zamračil. Hravo som ju drgol do ucha. "Čo je toto."
"Piercings." potiahla mi môj krúžok, "vyzeráš ako by si o tom veľa vedel."
"Yeah, ale prečo máš tri." našpúlil som pery.
"Je to štýl."
"Vyber si ich." Natiahol som sa, že jej jeden z nich vyberiem, ale odstrčila moju ruku preč.
"Do riti nie. Vezmi si, že by som ti kázala dať preč všetky tvoje tetovania." zafučal som, chcel som aby Kat vyzerala nevinne a rozkošne. Tieto piercingy vytvárali dojem, že je zlá a neznášal som to. Spravil som si duševnú poznámku aby som sa porozprával s Brooke o tetovaniach, piercingoch a iných sračkách.
"Takže, zaplň ma všetkými detailami o tom 'mysterióznom dievčati'." Vystrčila prst do vzduchu a spravila vzdušný otáznik.
"Jej meno je Brooke."
"Toto je to? Toto je všetko čo mi o nej ideš povedať?" Kat sa uškrnula, prekrížujúc si ruky na hrudi. Čo viac chce vedieť?
"To je všetko, čo potrebuješ vedieť." prehliadol som si ju, hravo ju strkajúc do ramena. Toto vo mne len vytváralo pocit ako som jej chýbal. Samozrejme, moja mama hovorila o Brooke skvele a tiež o gangu, no Kat bola iná. Bola dievča v Brookinom veku a bude jej rozumieť oveľa lepšie ako by som mohol ja.
"Poďme! Čo má rada? Ako vyzerá?"
"Má blond vlasy a modré oči. Nie je to až tak vtipné, ale poviem jej čokoľvek. Je múdra, vtipná, rozkošná a hoci si to nechce priznať, sme spriaznené duše." vypustil som a na tvári mi rástol úsmev aj keď som o nej len hovoril. Skvelé, môj otec ma úplnú pravdu, úplne mi jebe.
Kat spievala o tom aké to bolo rozkošné a ako sa nemôže dočkať stretnutia s Brooke.
"Teraz mi povedz o tvojom chlapcovi." povedal som, líhajúc si na jej posteľ. Pozeral som sa na jej strop, všímajúc si všetky škvrny a premýšľal som ako sa mohli do riti dostať hore.
"Oh môj bože, je perfektný. Je vysoký, rozkošný, múdry, krásny, starostlivý, milujúci..." Kat pokračovala a pokračovala a pokračovala o tom chlapcovi - zrejme je jeho meno Caleb a absolútne tým menom pohŕdam - a tak som ju prestal počúvať.
"Skončila som, pravdepodobne som ťa unudila k smrti." ospravedlnila sa Kat.
"Nie, nie, počúval som o Carterovi."
"Caleb." zamračene ma opravila.
"Aké je jeho priezvisko, ktorým by som ho mohol volať?" zastonal som.
"Prince."
"Znie to ako fajnový lúzer."
Kat sa uškrnula, ignorujúc môj primitívny komentár. "No ja ho milujem."
Zabehlo mi, upadávajúc do dramatického kašľu, "miluješ?"
"Nemiluješ Brooke?" Kat sa zamračila, chytajúc fľašu z vodou od vedľa postele, podávajúc mi ju. Mal by som jej povedať o tom ako Brooke držím a ako ma Brooke nemiluje?
Kat vyzerala zaujato a súcitne, vytvárajúc tým, že môj štít okolo emócii padol. Takže, som išiel do úplných detailov, ako som ju uniesol a faktom, že ju milujem celým srdcom, ale ona ma ešte nemiluje. Vysvetlil som jej ako ma Brooke začína mať rada, ale sme pekne ďaleko od lásky.
"Justin, to je dosť... divné." pripustila Kat s kývaním hlavy. Prikývol som, súhlasiac s jej odpoveďou. "Ale verím ti, že ste spriaznené duše. Ľudská myseľ je v pohode cesta, niekedy vieš kto je určený pre koho."
"Ľúbim ťa." povedal som Kat. Usmiala sa.
"Chýbalo mi mať brata," zachichotala sa. "Tiež ťa ľúbim."
Bolo strašné ako to znelo, vymenil som si Katinu tvár s Brookinou ako povedala tie tri slová. Nechápte ma zle, milujem pocit že ma Kat ľúbi, ale to je odkedy je mojou sestrou. Všetko čo by som chcel je, že by tie tri slová vypadli z úst Brooke - nie náhodou.
"Bude lepšie keď pôjdem, Brooke ma potrebuje." vstal som z postele, popreťahujúc si ruky za hlavou. Dal som Kat posledné objatie a pusu na líce predtým ako som zbehol dolu schodmi, lúčiac sa s mamou.
Stála v kuchyni s malými okuliarmi na čítanie a bezcieľne listovala v jej kuchárskej knihe.
"No, odchádzam." zvolal som na ňu, vchádzajúc do obrovskej kuchyni. Vzal som ju do objatia, hojdajúc sa s ňou dopredu a dozadu.
"Skoro ráno k tebe pošlem Kat." povedala mi mama, odťahujúc sa z objatia. "Prídi a navštevuj ma častejšie, chýbaš mi."
"Viem, chcem ťa zoznámiť s Brooke." Mama nad mojím nápadom nadšene prikývla.
"Ľúbim ťa." letmo ma pobozkala na líce, slabo ma potľapkajúc po chrbte.
"Tiež ťa ľúbim." odpovedal som jej, prechádzajúc ku vchodovým dverám. Keď som prišiel k autu, prešiel som okolo neho, uisťujúc sa či nie je poškrabané kým som bol vnútri.
Nastúpil som, strkajúc kľúč do zapalovania. Vytiahol som mobil, vytáčajúc Danielove číslo. Dal som ho na reprák a začal cestovať domov za Brooke.
"Prosím?" spýtal sa Daniel.
"Hej, práve odchádzam z domu mami." Pozrel som na hodiny, bolo 6:58, "takže o 9 som pravdepodobne doma."
"V poriadku chlape, vidíme sa neskôr." povedal Daniel a rozlúčili sme sa.
Jazda autom bola nudná, chvalabohu tu neboli semafóry. Poňáhľal som sa dolu ulicou, sotva stretávajúc autá. Bolo to perfektné, od kedy polka ľudí na tejto skurvenej planéte nevie ako sa má správne jazdiť. Len preto, že si začiatočník nemysli si, že musíš jazdiť tak pomaly ako tvoja skurvená babka do obchodu.
Keď som bol v blízkosti Danielovho susedstva, v mysli som si vytváral vlastný fantastický svet. Predstavoval som si seba a Brooke ako šialene zamilovaných, ideme von, jeme rezance a kupujeme lampy alebo čokoľvek do riti zamilovaný ľudia robia.
Zabočil som na Danielovu príjazdovú cestu, parkujúc a zamykajúc auto. Zaklopal som na dvere, trpezlivo čakajúc na niekoho kto ich otvorí.
Konečne Daniel otvoril dvere so širokým úsmevom na tvári.
"Brooke zaspala na gauči." povedal a ja som ho nasledoval do obývačky. Brooke ležala na gauči, ústa mala pootvorené a jej blonďavé vlasy spadali na gauč.
Moje konečné rozhodnutie bolo, že nechcem nikdy aby si Brooke zafarbila vlasy, ale páčia sa mi hnedé vlasy na krásnych dievčatách - no nie na štetkách.
"Um, Justin môžem s tebou na pár minút hovoriť?" Daniel sa poškrabal na krku a ja som prikývol. Prešli sme do kuchyne kde som mu naznačil nech hovorí.
"Keď som bol s Brooke, jemne som sa dotkol jej ramena a um, cítil som elektrinu." prehltol guču v hrdle, zatvárajúc silno oči.
"Čo?" zasyčal som.
"Neviem, prisahám, že to neznamená to, že ti ju budem chcieť ukradnúť alebo niečo také!" vychŕlil, zdvíhajúc ruky na obranu. Zaťal som päste, prečo keď je niečo dobre, niečo zlé vždy príde a hryzie ma do zadku?
"Bude lepšie keď si nájdeš nejakú skurvenú spriaznenú dušu, a sprav to čím skôr." vypľul som mu do tváre. Energicky prikývol a mne ho skoro prišlo ľúto. Skoro.
Zbehol som späť do obývačky, berúc Brooke na ruky. Bola moja. Iba moja. Daniel mi ju neukradne a ani žiadny iný muž na tejto planéte.
Jemne som ju položil na sedadlo spolujazdca, dávajúc ju do pohodlnej polohy. Ale, stále sa mi podarilo jej dať bezpečnostný pás. Nezáleží na situácii, vždy urobím všetko čo je v mojich silách na to aby som ju ochránil.
Cesta od Danielovho domu trvala okolo 10 minút, takže obaja sme boli doma skoro. Bolo už 9:30, takže som nechcel Brooke budiť predtým ako vojdeme do domu. Potrebuje odpočinok.
Pomaly som ju zdvihol zo sedadla, pokladajúc si ju na hruď aby mala pocit ako keby je v posteli. Trochu som pomrvila ako som kráčal hore schodmi, no oči mala stále zavreté. Prešiel som do našej spálne, ukladajúc ju do postele. Vyzliekol som jej podprsenku aj nohavičky a keď som jej obliekal moje tričko cez hlavu, pozeral som sa preč, pretože by som mal obrovské pokušenie dotknúť sa jej.
Vyšiel som z izby, ešte raz skontrolujúc Brooke v posteli, idúc do hosťovskej izby vedľa našej spálne. Rýchlo som tam upravil posteľ berúc nejaké vankúše, uisťujúc sa, že to všetko vyzerá perfektne pre Kat, ktorá nás navštívi. Bol som spokojný ako to vyzerá, takže som zišiel dolu schodmi a zvalil sa na gauč.
Po hodine pozeranie TV som započul malé kroky dolu schodmi, takže som sa tam pozrel. Brooke stále s prekríženými rukami na hrudi, jej oči sa raz začas zavreli.
"Ty - ty prídeš do postele?" zívla, kolísajúc sa dopredu a dozadu. Rýchlo som vstal z gauča, chytajúc ju za zápästie predtým ako by mohla spadnúť.
"Samozrejme." odpovedal som, zdvíhajúc ju na ruky. Vyšiel som hore schodmi do našej spálne a obe naše telá som položil na posteľ.
"Takže, čo tvoja mama skrývala?" spýtala sa Brooke. Pritiahol som si ju bližšie k sebe. Jej hlava odpočívala na mojej hrudi a moja brada na jej čele.
"Spomínaš si na Kat?" zašepkal som. Cítil som ako Brooke prikývla. "Je na žive."
Brooke zhíkla, zdvíhajúc hlavu, takže sa mi mohla pozerať do očí. "Justin, to je úžasné!"
"Príde nás navštíviť a chvíľu tu pobudne."
"Neviem sa dočkať kedy ju stretnem." usmiala sa.
"Tiež je vzrušená zo stretnutia s tebou, no teraz už poďme spať." zamumlal som, túliac svoju tvár k jej krku. Brookine ruky sa prehodili okolo môjho brucha, usmial som sa, milujem pocit keď ma drží.
"Milujem ťa." zašepkal som. Chcel som aby mi odpovedala späť, ale vzadu mojej mysle som vedel, že nemôže. Jedna časť mňa chcela prinútiť ju povedať to, ale druhá časť chcela počkať pokým bude na to pripravená. Vedel som, že ma v niektorých bodoch miluje, ale je dosť ťažké čakať na to.
Pokušenie bolo všade... bola zvodná. Bola tak krásna a sexy, chcel som len vidieť a vlastniť každú časť z nej. Chcel som si ju vziať. Chcel som byť drsný a náročný aby mi povedala, že ma miluje. Ale vedel som, že nemôžem. Moja trpezlivosť bola veľká a musel som čakať o kúsok dlhšie.
Pohľad Brooke...
"Brooke, poď sem na sekundu." zvolala moja mama z kuchyne.
"Idem!" zakričala som, utekajúc do kuchyne. Mama mi stála chrbtom, miešajúc hrniec s nudlami na sporáku.
"Chcela by som sa z tebou porozprávať." Prešla do obývačky, do ktorej som ju nasledovala. Nasledovala som ju ako stratené šteňa s hlavou sklonenou nízko. Urobila som niečo zle?
"Naozaj si nás sklamala mladá dáma." povzdychla si, mykajúc hlavou. Jej karamelovo nafarbené vlasy sa vlnili hore dolu ako sa jej hnedé oči prekrúcali v zlosti.
"Čo? Zhoršili sa mi známky? Ja som -" prerušila ma.
"Opustila si našu rodinu kvôli kriminálnikovi Brooke! Ako si sa to opovážila!" kričala. Zdvihla ruku a udrela ma na pravé líce, ale necítila som fyzickú bolesť. Ale citová bolesť bola oveľa väčšia.
"Mama," zakuckala som sa, "to- to nebolo moje rozhodnutie." slzy mi stekali dolu po lícach, ale onedlho som nepociťovali nič.
"Samozrejme, že to bolo tvoje rozhodnutie! Si hanba tejto rodiny! Vypadni z môjho domu!" opäť zakričala moja mama, vystrkujúc ma von vchodovými dvermi. Zabuchla nimi predo mnou a tak som sa schúlila na boku verandy, plakajúc. Moja mama ma neznáša. Tieto štyri slová stále behali po mojej mysli, kvôli ktorým som si začala stavať ochranný štít okolo svojho srdca.
"Brooke!" Počula som hlas, znelo to ako Justin, ale keď som sa pozrela hore nikde nebol. Nie je to tak, že by som ho chcela všade vidieť.
"Kitten, zobuď sa, prosím." Zvolal opäť. Zobudiť sa? Už som hore. Bolesť, ktorú som práve cítila vytvárala pocit, že je to naozaj, ďalšia časť mňa však vedela, že je to sen.
"Kitten!" Prebudila som sa zo sna, stále kričiac a plačúc. Justinova ruka bolo okolo mňa obmotaná v sekunde, utišujúc moje zlomené vzlyky. No, neboli to skutočné vzlyky, znelo to ako krik a škytavka v jednom.
"Shh, to je v poriadku. Bol to len zlý sen." vysvetľoval, stískajúc ma s pokusom, že je to pre mňa komfortné.
"To - to bolo tak reálne... tá- tá bolesť." zakňučala som. Hrdlo mi horelo, oči mi horeli, srdce mi horelo, všade bola bolesť. A ani Justin tomu nedokázal zabrániť.
"Chceš si o tom pohovoriť?" spýtal sa, pokúšajúc sa oboch nás položiť späť na posteľ, ale spanie bola posledná vec, ktorú som práve chcela robiť.
"Ja - ja myslím si, že pôjdem len po nejakú vodu." povedala som mu.
"Pôjdem ti po ňu." ponúkol sa Justin, ale ja som zdvihla ruky.
"Nie, to je v poriadku."
"No, tak aspoň pôjdem s tebou."
"Sama. Prosím, chcem byť len sama." povedala som, očami prosiac. Povzdychol si, prikyvujúc mi na odchod. Vstala som z postele a prešla dolu schodmi. Sklonila som svoje telo nad kuchynský pult, zhlboka dýchajúc. Hoci som mala mnoho nočných môr od kedy ma Justin uniesol, táto jediná mi vyvolala pocit skutočnosti. Všetko, čo povedala moja mama sa absorbovalo do môjho srdca ako špongia. Všetká bolesť bola tam, ťažoba v hrudi, bolesť v srdci.
A tie ochranné steny, yeah, tie tam boli tiež.
Naplnila som sklenený pohár vodou, rýchlo ho vypíjajúc. Opäť som ho naplnila a kráčala som späť hore schodmi do Justinovej izby. Sedel rovno oproti čelu postele, očami zúrivo vyhľadávajúc tie moje.
"Si si istá, že je všetko v poriadku?" predniesol, otvárajúc jeho ruky. Dobrovoľne som sa mu do nich schúlila, chcejúc pocit bezpečia.
"Všetko je fajn." odpovedala som. Povzdychol si, pobozkajúc ma pár krát na čelo. Povedal niečo ako, že tu pre mňa vždy bude, ale nepočula som to celé. Mal mi ten sen byť znamením? Nie, to nemohol. Zamilovala som sa do Justina a ten sen bol len niečo, čo ma predtým chcelo zastaviť.
Ale možno mi to chcelo niečo povedať.
Ľahla som si späť s Justinom. Jeho ruka ma objala a hlavu si položil vyššie nad moju. Tvár som mala uloženú na jeho hrudi, vdychujúc jeho slabú vôňu kolínskej.
"Milujem ťa." zašepkal ešte raz. Zavrela som oči, zhlboka dýchajúc.
"Dobrú noc, Justin."
Vedela som, že tento život bude ťažký. Avšak, vždy som si myslela, že to bude fyzickou bolesťou mojich kostí a svalov. Nikdy som si nemyslela, že by to mohla byť bolesť v mojom srdci.
------------------------------------
Oukej bábiky!! Viem som strašná, ale je to tu!
Najdlhšia časť vôbec !! :D skoro 3600 slov !
Ďakujem za podporu, krásne komenty a votes ♥ ste poklady !!! Dúfam, že sa časť páči :*
-lovjú ♥
-Simi :*