Song pre túto časť:
Kings Of Leon- Use Somebody
One Direction- Over Again
-----------------------------------
Pohľad Brooke...
Justin vstal v reštaurácii od stolu so zasneným výrazom v tvári. Zamračila som sa a zostala sedieť. Bola som tu na dovolenke a musel si uvedomiť, že nechcem vstať a odísť hľadať nejakú výmenu za Brandona.
"Nemôžeme ho ísť hľadať neskôr?" zastonala som. Justin sa pozrel dolu na mňa s náznakom zmätku v jeho pohľade.
"Čo myslíš Kitten?" Znovu si sadol na sedačku. Natiahol sa a chytil moju malú pôvabnú ruku.
"Povedal si, že dnes budeme robiť čo chceme. Ja naozaj nechcem ísť hľadať kohokoľvek na koho myslíš." vysvetlila som mu.
"Nedbalo- myslím Tylera."
"Nemáš jeho číslo? Nemôžeš mu len, oh neviem, zavolať." prekrútila som očami, položiac si hlavu do dlaní.
"Naozaj teraz neoceňujem tvoj postoj dievčatko." uškrnul sa. Udrela som si hlavu o stôl, ignorujúc Justina.
"Poď teraz, nebuď taká." povedal Justin, položiac ruku na vrch mojej hlavy a hladiac moje blonďavé vlasy na chrbte.
"Môžem aspoň počkať na môj hamburger?" spýtala som sa. Prikývol, hladiac hánkami moje líce. Zohol sa a priložil svoje pery na moje, pomaly nimi pohybujúc.
"Nejdeme po Tylera dnes. Dnes zostaneme v parku a potom zajtra predtým ako pôjdeme na letisko ho chytím." Vzhliadla som hore do jeho očí, hryzúc si spodnú peru.
"Naozaj?" spýtala som sa. Na tvári sa mi zjavil úsmev ako zamumlal áno.
"Ďakujem ti." zašepkala som. Cítila som v lícach horúčosť keď som si uvedomila aká som bola k nemu hrubá, predtým ako povedal, že by sme ho nemali ísť hľadať.
"Mrzí ma to." povedala som. Pozrel sa dolu na mňa, hlboko sa mračiac. Obočie sa mu skoro spojilo a jeho moka hnedé oči vírili pobavením.
"Čo ti je ľúto princezná?"
"Neviem, správala som sa k tebe ako suka. Prepáč." zamumlala som. Vstal a sadol si na moju sedačku a ovinul si ruku okolo mňa, priťahujúc ma k nemu. Pritisla som si hlavu k jeho hrudi, vdychujúc jeho kolínsku.
"Neopováž sa tak ešte raz nazvať." povedal mi.
"Ale-"
"Nie. Už nikdy nechcem počuť to slovo vyjsť z tvojich úst, pokým hovoríš o Virginii." žartoval. Trochu som sa zachichotala, zatvárajúc oči.
"Vieš čo chcem robiť?"
"Čo?" spýtal sa šťastne.
"Spraviť si veľa fotiek." Justin schmatol moju ruku a spojil naše prsty. Vyhodil ma z mojej sedačky, krútiac ma v jeho náručí. Vytiahol si iPhone s drzým úsmevom na tvári.
"Tak sa vyzleč." prikázal, žartovne fotiac na kolenách.
"Justin!" hrešila som ho, berúc mobil z jeho zovretia. Zlato sa zasmial, nos sa mu skrčil a okolo očí sa mu spravili vrásky. Rýchlo som spravila fotku, usmievajúc sa s ním.
"Rýchlo tam daj filter, musím sa uistiť, že vyzerám dobre." srandoval s britským prízvukom.
Vyprskla som smiechom, dvojnásobne viac. "Oh môj bože ak by ťa toto počula povedať moja sestra, bol by si mŕtvy."
"Poďme." usmial sa.
*******************************
"Oh môj bože, pozri na toto." štikla som, ukazujúc na jednu z Justinových fotiek, ktorými som ho bombardovala.
"Toto je jedna z mojich najobľúbenejších." zamrmlal, prikladajúc pery na moje líce. Bola to fotka mňa, čelom k strane fotoaparátu s odrážajúcim sa slnkom na mojich zuboch. Smiala som sa a moje modré oči žiarili v jasnom svetle. "Vyzeráš ako princezná."
"Vyzerám ako hlúpa." zasmiala som sa. Zachichotal sa, položiac obe ruky na boky mojej tváre a letmo prikladajúc svoje pery na tie moje.
Pozrela som sa na jeho hodinky, ktoré ukazovali 6:32. Zívla som a trošku sa mi zaslzili oči.
"Si unavená kitten?" spýtal sa, prikladajúc prst pod moju bradu. Prikývla som a posledný krát pritlačil svoje pery na tie moje.
Spolu ruka v ruke v tichosti sme prechádzali ku vchodu do parku. Naše ruky sa húpali sem a tam a Justinove oči sa raz za čas stretli s mojimi.
"Vieš, že ťa potrebujem veľmi?" pýtal sa.
"Čo?"
"Uvedomuješ si, že nedokážem žiť bez teba, však?" naliehal. Zamračila som sa predtým ako som pomaly prikývla. "Je to len niekedy, ale cítim, že si myslíš, že ťa beriem ako samozrejmosť, čo tak nie je."
"Justin nerob si s tým starosti." odpovedala som mu.
"Priala si si niekedy, že by sme my dvaja mohli začať odznovu?" spýtal sa.
"Samozrejme." zašepkala som.
"Bol by som rád keby sa do mňa zamiluješ hneď. Chodili by sme na rande a pri chytení tvojej ruky by sme mali motýliky ako 15 ročný. Potom by som sa ťa spýtal či sa ku mne nasťahuješ a ty by si skákala od radosti a hovorila áno. Zalepil by som-" zastavil a priložil svoj prst na moje srdce. "Tvoje zlomené srdce."
Prehltla som nepríjemnú guču v krku, trhajúc pohľadom preč od neho. Zavrela som oči, pokúšaj si predstaviť ako by reagovala moja mama v tejto situácii. Moja mama a ja sme mali špeciálny vzťah, neboli sme si veľmi blízke a nemali sme toho veľa spoločného. Ale vždy som vedela, že pre mňa chce to najlepšie a zdôverovala som sa jej s mojím životom.
Moja mama mala vždy pre mňa vysoké štandardy, nikdy by nechcela aby som sa zamilovala do vraha. Ako Justinove tetovanie hovorí, "raz zabijak, navždy zabijak". Veci, ktoré mi povedal, že ho niekto so zdravým rozumom označil za sadistu.
"Ale toto sa nikdy nestane." zašepkala som mu.
"Viem, ale to neznamená, že sa nesnažím byť taký aký chceš aby som bol." povedal, uväzniac ma v objatí.
"Moji rodičia vravievajú, že sa nikdy nikto nezmení kvôli láske."
"Ale čo ak to bolo zmenenie k lepšiemu." odporoval. "Zamiluješ sa do mňa Brooke, či sa ti to pári alebo nie."
"Povedala som to predtým, než si nevedel či to láska je." potriasla som hlavou.
"Nie som vystrašený z lásky a viem čo to je. Človek, ktorý miluje potrebuje a chce byť lepším človekom- a ty to pre mňa robíš. Naozaj neviem ako vyjadriť svoje pocity, ale pokúsim sa to." Pobozkal ma na čelo a vstúpili sme do jednokoľajky.
Vozeň bol preplnený, takže som sa ocitla pri mužovi, ktorí bol o dosť vyšší než ja. Vlak sa odrazu prudko pohol vpred a ja som narazila do chlapcovho chrbtu.
"Oh môj bože, prepáč." vychrlila som. Chlapec sa otočil ku mne a jeho tmavé zelené oči blikali pobavením. Vlasy mal dlhé- ale nie nepríťažlivo dlhé. Nevyzeral, že má viac ako 20 a jeho svetlé biele zuby boli v dokonalej linke.
"Neboj sa zlatko." uškrnul sa a švihnutím si dal dolu z čela svoje hnedé vlasy. Zrazu mi niekto pevne zovrel ruku, priťahujúc ma na tvrdú hruď.
Justin obtočil svoju ruku spoza mňa, pobozkajúc ma na líce a zanechávať tam na malú chvíľu svoje pery. Vnútorne som pretočila očami nad jeho ochranou, ale vedela som, že ho lepšie upokojí.
Chlapec sa samozrejme cítil trápne a otočil sa ku nám chrbtom pred verejným prejavom náklonnosti.
"Kto to bol?" zamrmlal mi Justin do ucha.
"Neviem, len som do neho narazila a ospravedlnila sa mu." mykla som plecami.
"No bol upretý na tvoju hruď." zavrčal. Otočil nás, takže sme boli tvárou k stene. "A nepáčilo sa mi to."
"Prestaň byť tak ochranársky. Nie je to tak, že by ma obťažoval." zahundrala som. Justinova ruka skĺzla dolu a zostala na mojich stehnách. Dotýkala sa trochu môjho rozkroku- vzdych sa vydral z pomedzi mojich pier- predtým ako sa vrátil späť do môjho žalúdka.
"Máš pravdu, pretože ak by, tak by bol teraz kurva mŕtvy." zavrčal, masírujúc moje citlivé boky jeho drsnými palcami. Zafňukala som nad tým pocitom, pomaly sa opierajúc späť na jeho hruď. Jeho ruky sa vrátili spať na môj rozkrok, trúc látku na mojich džínsoch. Dych sa mi zadrhol a uskočila som pod jeho putujúcimi rukami.
"Teraz máš také šťastie, že sme na verejnosti inak by som si ťa dávno vzal." zvodne zašepkal a pritisol sa svojim rozkrokom na mňa. Zachvela som sa a on sa zachichotal, ťahajúc ma späť k nemu a bozkávajúc ma na tvár viac krát.
"Milujem ťa." Závidela som, ako môže byť Justin tak istý a priamočiary, pokým som ja bola ako netopier, ktorý sa vždy skrýva v temnote modliac sa nech ma nikto neuvidí.
Aj keď netopiere boli slobodné zvieratá, pokým som ja bola ako lev revúci v klietke.
Potriasla som hlavou nad mojimi myšlienkami, takže teraz som sa vyjadrovala cez zvieratá?
"Brooke? Počúvaš ma?" prebral ma Justin z tranzu. Začervenala som, mykajúc hlavou.
Justin sa zasmial, "Hovoril som, že nám Virginia pravdepodobne zajednala sedačky v lietadle vedľa seba, takže ju len ignoruj."
"Dúfam, že zmešká let." zamrmlala som. Justin vybuchol do smiechu, jeho tvár očervenela z toho ako veľmi sa chichotal.
"Nebolo to až tak smiešne!" zasmiala som sa. Odfrkol si predtým ako sa konečne upokojil. Pár ľudí vystúpilo, ale aj mne aj Justinovi to bolo úplne jedno.
Jednokoľajka konečne zastala a Justin spolu so mnou ruka v ruke sme vyšli von. Keď sme boli konečne vo výťahu, ktorý vedie do nášho hotela, Justin ma okamžite oprel o stenu.
"Nemysli si, že som zabudol na to čo sa stalo vo vlaku." vášnivo zašepkal, okamžite prikladajúc svoje pery na tie moje v náhlom bozku.
------------------------------------------------
Ďalšia časť je na svete! ♥♥
V minule časti som Vám ďakovala k neuveriteľným 32K reads a dnes Vám ďakujem za prekročenie ešte neuveriteľnejších 36K reads ♥♥
Čo Vám šibe? :O Ste úžasné !!!! ♥
Ľúbim ♥
-Simi :*