Song pre túto časť:
Justin Bieber- All That Matters
Hunter Hayes- A Thing About You
---------------------------------------------
Pohľad Brooke...
"V ktorom rezorte sme ubytovaný?" spýtala som sa Justina ako sme vchádzali do taxíku.
"Boardwalk Villas. Znie to pekne." odvetil. Prikývla som,listujúc v knihe Disney World Travel Guide,ktorú Justin kúpil na letisku.
"Justin to je jeden z najdrahších." zhíkla som. Mykol plecami,opierajúc sa chrbtom do sedačky. Vtiahla som si pery dovnútra úst,zadržiavajúc úsmev. Toto všetko bolo od neho neuveriteľne zlaté.
"Ďakujem ti." zašepkala som. Uškrnul sa a tým ukázal jeho žiarivé biele zuby. Jeho navlhčené pery spočinuly na tých mojich a čelom sa oprel o to moje.
"Milujem ťa." zamrmlal. Zahryzla som si do pery predtým ako som jemne priložila svoje pery na jeho krk. Odtiahol sa s prekvapeným pohľadom v jeho hnedých očiach.
"Za čo to bolo?" prefíkane sa spýtal.
"Len ti ďakujem." začervenala som sa. Skryla som si tvár do dlaní,čiastočne ľutujúc môj skutok.
Justin mi odtiahol ruky z tváre a položil si ma do jeho lona. Objatím ma uväznil v jeho rukách a zaboril si nos do môjho krku.
"Si tak...Dokonalá." vydýchol. "Neviem ako som mohol mať také šťastie. Mohol som skončiť s nejakou lúzerkou,ale pozri sa na seba,si všetko čo som kedy chcel."
Jemne som sa zasmiala,položiac hlavu na jeho hruď. Bolo to extrémne neuveriteľné,pretože som bola "všetko čo kedy chcel" a on je to čo chcem ja.
Zmenil sa,veľmi.
Taxík zastavil pred 3 krásnymi budovami. Justin mu dal peniaze a ja som poďakovala vodičovi. Justin ma pevne držal za ruku a ťahal ma do haly.
"Jedna izbe pre McCanna." Justin oznámil chlapcovi stojacemu za pultom. Prikývol,klikajúc pár krát myšou do počítača.
"Ahh,horné poschodie,izba 256." usmial sa. Justin spojil pery do pevnej linky a poslal mu rýchle prikývnutie. Ja som mu na druhej strane poslala horúci úsmev,rýchlo mu ďakujúc.
"Bože prečo musíš byť taká krásna?" zastonal Justin. Trochu som sa zachichotala,hravo pretáčajúc očami.
"Prečo musíš byť taký drzý?" odporovala som. Uškrnul sa na mňa,položiac jeho pery na tie moje v sladkom bozku. Jeho pery sa opäť začali pohybovať oproti mojim,tlačiac ma do výťahu.
"Pobozkaj ma." žiadal,takže som začala pohybovať perami oproti jeho. Zastonal,objímajúc ma okolo pásu.
"Do riti,milujem ťa tak veľmi." zamrmlal mi opäť do úst. Opäť priložil svoje pery na moje,rozkrokom pevne udierajúc oproti môjmu.
"J-Justin prestaň." zašepkala som. Odtiahol sa so zamilovaným pohľadom v jeho očiach.
"Tento trip bude úžasný." vydýchol,posielajúc mi úsmev. "Ver mi."
Prechádzali sme dolu chodbou ruka v ruke,konečne dosahujúc izbu 256. Justin odomkol dvere a zdvihol oba naše kufre,pokiaľ som nemohla nabrať dych.
"Je to tak krásne." chrlila som. Steny boli krémovej farby a v strede bola obrovská posteľ. Boli na nej tmavo modré obliečky a vankúše,na ktorých boli malé budovy. Kúpeľňa vyzerala ako filmová hviezda so sklenenou sprchou a obrovským umývadlom.
"Som rád,že sa ti to páči." povedal Justin,pokým niesol kufre do kútu. Pohľad som vrhla na posteľ,cítiac čerstvú aviváž.
"Prečo sa dnes len tak nepôjdeme prejsť,hm?" navrhol Justin. Prikývla som,hrajúc sa s vlasmi.
*************
Pohľad Justina...
Keď sme sa s Brooke prechádzali pozdĺž ulicou bolo extrémne horúco. V podstate po drevenom móle s kopou malých obchodov- myslím,že s butikmi a pár reštauráciami.
Brookina ruka perfektne zapadala do mojej a na jej prekrásnej tvári sa niesol úsmev. Mesačný svit sa jej odrážal na tvári,skoro ako reflektor.
No,teraz bola môjho sveta hviezda ona.
"Ohh! Tam majú cukrovú vatu!" zapišťala Brooke. Zachichotal som sa,vyťahujúc 10$ bankovku.
"Choď a dones nejakú." Poklepkal som ju po chrbte,jemne jej do neho buchnúc. Pozrela sa na mňa,mysliac si,že ju budem nasledovať.
"Verím ti." upokojil som ju. "Stretneme sa v tomto obchode,ok?"
Rýchlo prikývla predtým ako sa rozbehla ku stánku s cukrovou vatou. Prešiel som do obchodu,pozorujúc ju cez okno.
Iste,že to vyzerá zle,ale musím vedieť či jej veriť alebo nie. Ukázala na jeden z balíčkov cukrovej vaty a chlapec jej ho vľúdne podal. Zamenila to za peniaze a poslala mu úsmev. Práve keď chcel odísť ju ten chlapec chytil za lakeť. Zamračil som sa,päste zatínajúc pozdĺž bokov.
Vytrhla sa z jeho zovretia,zmraštiac nad ním obočím. Jej oči sa rozšírili a ja som videl z jeho úst vyjsť ospravedlnenie. Nervózne sa zasmiala a chlapec sa začervenal.
Toto čo je kurva.
Vybehol som z obchodu,doslovne dymiaci keď som kráčal k nim. Chytil som Brookin pás oboma rukami,priťahujúc si ju ku svojej hrudi. Oči toho buzeranta sa rozšírili a šokovaný spravil krok späť.
"Justin." zhíkla Brooke.
"Ahoj bejby. Len ťa kontrolujem." povedal som odporným sladkým hlasom.
"P-prepáč mi chlape. Nevedel som,že má priateľa." Zdvihol ruky na znak kapitulácie. Pojebaný lúzer.
"No teraz už vieš." zavrčal som. Okamžite sa otočil ku svojmu stánku,predstierajúc,že je zaneprázdnený.
Odkráčal som preč od stánku s Brooke stále v mojom zovretí. Zagánila po mne,ale ignoroval som to.
"Justin prestaň!"
Zastavil som sa v pohybe,otáčajúc sa k jej tvári.
"Čo máš do riti za problém!" nadávala.
"Tá zasraná piča s tebou pokúšala flirtovať! Myslela si si,že to čo sa stalo nechám len tak?!" Práve v tomto momente ma nechápe? Som veľmi ochranársky,viem to. Nemôžem jej ukázať aký nahnevaný som.
"Takže teraz si ma len stopoval?" overovala si. Zúžil som na ňu oči.
"Musel som ťa pozorovať či ti môžem veriť." povedal som cez zaťaté zuby.
"Možno som mala utiecť keď som mala šancu!"
Opätovne som ju buchol chrbtom o stenu,stojac hruďou na jej. Môj dych sa rozptýlil po celej jej tvári,zohýnajúc sa dolu k jej uchu.
"Vždy ťa nájdem." zavrčal som.
"Si skurvený hajzel Justin. Toto je šialené,vedela som že sme nemali ísť na tento trip." uškrnula sa.
"Toto robím len kvôli tebe!" vyštekol som. Zasmiala sa,trasúc hlavou.
"Neznášam to. A neznášam teba. Toto je skurvene absurdné. Si bipolár a potrebuješ doktorskú pomoc." chladno odvetila. Jej slová boli naozaj ako ľad,naraz zmrazili moje srdce a všetky pohyby.
"Takže,ti na mne nezáleží?" zašepkal som. Jej kamenné tvrdé oči ma skenovali predtým ako otvorila ústa.
"Chceš aby som ťa milovala,však?" spýtala sa.
"Neviem-"
"Áno,Justin vieš. Začína mi na tebe záležať doriti, možno ťa mám rada, ale potom prídeš a správaš sa ako psychopat!" kričala. Vstrebával som jej slová a povzdychol som si.
"Kitten, snažim sa. Snažím sa tak silno. Chcem aby si ma milovala tak veľmi ako milujem ja teba. Nemôžem sa zmeniť celý, ale môžem sa zmeniť pre teba a kvôli tebe." vysvetlil som. Spočiatku sa zamračila.
"Čo tým myslíš?" spýtala sa.
"Pre väčšinu ľudí budem stále kokot a chladnokrvý kriminálnik. Ale pre teba sa snažím byť lepším človekom."
Hrýzla si jej ružovú, plnú, spodnú peru a jej perfektné oči sa opäť stretli s mojimi.
"Milujem ťa." zamrmlal som.
"Mám ťa rada." zachichotala sa. Z mojich úst vyšlo jemné zakašľanie.
"Toto môže byť naše malé tajomstvo." Žmurkol som na ňu. Priložil som svoje pery na jej, nenásytne prechádzajúc cez jej vlasy.
"Ešte stále ma neznášaš?" pritvrdil som.
Pozdychla si, šklbajúc jej kútikmi úst do strán.
"Nie." poskočilo mi srdce, "ale, to neznamená,že to nenávidenie nemôžem vziať späť."
Jej varovanie mi prešlo myšlienkami jedným uchom dnu a druhým von. Zdvihol som ju a prehodil cez plece,silno sa s ňou točiac.
"Justin!" hlasno sa smiala.
Pár krát som ešte skočil hore a dole na čo hravo hundrala.
"Ovraciam ti celý chrbát." vyhrážala sa mi. Zasmiala som sa a položil som ju späť na zem.
"Poďme niečo zjesť." navrhol som. Prikývla a predtým ako sme zišli dolu na chodník som prehodil ruku okolo nej.
"Ten chlapec bol taký vystrašený." Brooke sa trošku zachichotala. Pozrel som sa dolu na ňu,pekne si istý,že mohla vidieť úctu v mojich hnedých očiach.
"Som tak desivý?" srandoval som. Len sa silno zasmiala a naklonila hlavu na moju stranu.
Ona je tak skurvene rozkošná.
"Na prvý pohľad vyzeráš zlato." povedala, ukazujúc reštauráciu pred nami. Jednoducho som prikývol, nestarajúc sa o to kde pôjdeme.
Tak dlho ako bola šťastná ona som bol aj ja.
Sadli sme si pri prázdny stánok, tupo sa rozprávajúc o tom čo by sme mohli robiť v parku, po ktorom sme išli. Smiala sa mi,pretože som nechcel ísť rýchlo.
"Dobrý deň, čo Vám môžem dať?" Čašníčka hodila na nás úsmev.
"Ja si dám cheeseburger bez cibule a paradajky." uškrnula sa Brooke.
"Dám si to isté a k tomu hranolky." povedal som jej. Prikývla,zapíšúc si to dolu do notesa. Zamumlala "bude to o chvíľku." predtým ako odkráčala preč.
"Páčia sa mi tvoje vlasy." Hodil som po Brooke podivný pohľad.
"Tvoje sú krajšie."
"Neviem, tvoje sú takmer karamelové a to je jedinečné." Nasadila malý úsmev, pozerajúc do prázdna.
"No, nedám ti povolenie prefarbiť si vlasy." povedal som jasne. Zamračila sa na mňa, pridŕžajúc si líce dlaňou.
"Čo ak si ich prefarbím sama?" skúšala.
"Proste ťa potrestám." mykol som plecami. "A zafarbím ti vlasy naspäť."
Našťastie, čašníčka zastavila Brooke v rozprávaní, kladúc objednávky pred nás.
Spredu reštaurácie zazvonil zvonček, označujúc, že prichádza ďalší klient. Brooke pozrela hore a okamžite sa zamračila.
"Nie je to- west side symbol?" spýtala sa Brooke.
Otočil som sa, vidiac chlapca, ktorý prechádzal cez dvere. Moje oči skenovali jeho tetovanie a potom sa moje oči stretli z jeho.
"Predtým som ho nikdy nevidela." prehovorila Brooke opäť, stále zmätená.
Moje oči na ňom spočinuli a obaja sme sa usmiali, kráčajúc ku nám.
"Storm! Si to naozaj ty?" srandoval, kráčajúc ku stolu.
"Reckless." potvrdil som. Opäť sa uškrnul, klepajúc ma do ramena.
"Dlho sme sa nevideli."
"Nie až tak dlho." zavrčal som. Zachichotal sa, zdvíhajúc ruku.
"Nie je potrebné byť drzý." uškrnul sa.
"Už si si zmenil meno?" spýtal som sa a on potriasol hlavou.
"Ty?"
"Yeah, gang už nejde s tými menami." povedal som mu.
Jeho oči nakrátko zamierili ku Brooke predtým ako mu to došlo.
"A kto môže byť toto?"
"Moja claim, Brooke." Uzamkol som jej lýtka mojimi členkami pod stolom v celkom komfortnej pozícii. Jej oči sa stretli s mojimi predtým ako sa usmiala na Recklessa.
"Som Reckless, ale od kedy si Bieberova malá claim ma môžeš volať Tyler." žmurkol na ňu a ona sa pomrvila.
Brooke sa na mňa pozrela so zmäteným pohľadom, takže som jej ústami naznačil "poviem ti to neskôr."
"Tak či tak, čo robíš na Floride?" spýtal sa Reckless.
"Dovolenka a ty?"
"Žijem tu. Odletel som na Floridu od kedy po mne išli East side." mykol plecami. Prikývol som, berúc si hranolku z taniera.
Tyler siahol do vrecka a vylovil z neho jeho telefónne čislo, podávajúc mi ho.
"Možno by som mohol prehodnotiť opatovné spojenie sa s West Side, huh? Kto je vodca?" Do telefónu som mu napísal svoje číslo predtým ako som sa usmial.
"Ja."
"Kde že! Chlape to je skvelé, gratulujem!" Hravo ma buchol po temene hlavy a ja som sa zachichotal.
"No, už musím ísť. Tešilo ma Brooke." Tyler sa usmial. Zo žartu si z hlavy sklopil snap back akože je "gentleman" a odišiel od stola.
"Vysvetlíš mi to?" spytovala sa Brooke.
"Bol súčasťou West Side. Avšak, pár vecí sa dojebalo a zo žartu zbombardoval celý sklad s ľudmi z East. Celý gang ho chcel mŕtveho a zrazu zmizol." spomínal som. "Bolo to dosť dávno, myslím, že som mal len 15."
"Kedy East a West Side pracovali spolu?" zvedavo sa spýtala.
"Keď som mal 17, takže pred 7 rokmi." mykol som plecami.
"Ty máš 24?" overovala si.
"Yep, a ty si len malé 19-ročné stratené dievčatko." doberal som si ju. Prekrútila očami, dávajúc si hryz z jej hamburgera.
"Sranda, že som o 5 rokov mladšia, ale oveľa zrelšia." Kútiky úst sa jej tvarovali do úškrnu. Toto dievča bude moja smrť.
"Stále to hovorím, princezná."
•
Potom ako sme dojedli naše jedlo sme sa vrátili späť do hotela.
"Dnešok bol únavný." pripustila Brooke, kymácajúc sa do postele. Zamrmlal som tichý súhlas, vyzliekajúc si nohavice a tričko. Hodil som Brooke moje staré tričko, naznačujúc jej tým, že by ho mohla nosiť na noc.
"Otoč sa." zamračila sa. Vyhovel som jej a obliekol si tričko a šortky.
Obaja sme si ľahli do postele a ja som objal jej telo blízko môjho. Jej hruď bola pevne pritlačená o tú moju a jej hlava ležala v záhybe môjho krku. Jej blonďavé vlasy (oveľa krajšie než tie škaredé karamelové) sa tiahli jej chrbtom pokým nezdvihla hlavu. Okamžite zavrela oči, lenivo ťahajúc prikrývku cez nás oboch.
"Milujem ťa." zašepkal som jej do ucha. Jej dýchanie oťaželo a mohol som povedať, že už zaspala. Opäť som si položil líce na jej hlavu, vdychujúc jej vanilkovú vôňu z môjho axe šampónu. Miloval som keď voňala ako ja, bolo to zlaté.
Zrazu si prehodila ruku cez moje brucho, nie pevne, ale okolo mňa. Usmial som sa, spevňujúc moje zovretie okolo nej. Ak sa obáva o to, že odídem, je šialená.
Nikdy by som neodišiel od Brooke, ani za milión dolárov. Nikde inde nie je také dievča ako Brooke.
Na nočnom stolíku mi zabzučal mobil, opatrne som sa preň nahol, pokúšajúc sa nevyrušiť Brooke.
Správa od: Shaun Gordon
Kiera sa dnes večer pokúsila ujsť. Chytil som ju keď sa pokúšala otvoriť okno. Je traumatizovaná z "trestu". Zabudol som aké ťažké je všetko okolo claim.
Zasmial som sa, takže Kiera bola ako Brooke. Mysliac si,že môže od nás ujsť.
Perfektne si spomínam na prvý deň keď som stretol Brooke a ako som vedel, že je moja claim.
•Flashback•
Vyšiel som spoza rohu Oak Street, tupo hľadajúc medzi náhodnými obchodmi. Pokúšal som sa nájsť darček pre Dava, pretože jeho narodeniny boli túto sobotu.
Konečne som prišiel ku malému zlatému hudobnému obchodu 'Musical Melodies.' Prešiel som cez staré hrdzavé dvere, okamžite sa stretávajúc s horúcim vzduchom.
Prehľadával som poličky, hľadajúc skupinu alebo speváka, ktorého môže Dave mať rád.
Zrazu som pocítil cez celé telo prudký pulz. Opäť som sa naklonil ku policiam, pokúšajúc sa upokojiť tie vlny. Srdce mi bilo v zázračnom tempe a ku mne sa blížilo dievča.
"Pane? Ste v poriadku?" jej sladký hlas mi prešiel ušami, posielajúc mnou ďalší pulz. Moje oči sa konečne stretli s jej, jasno modré víriace znepokojením.
"Á-áno. Len uh," natiahol som sa a schmatol z poličky náhodný album, "už som to našiel."
"Oh, ste fanúšik One Republic?" spýtala sa. Nevedel som čo kurva One Republic je, takže som len prikývol.
"Aj ja som." zlato sa zasmiala. Moje oči konečne spočinuli na nej a ona bola jediná vec čo som mohol vidieť v celom obchode.
A vtedy som vedel, že je moja.
"Takže chcete si to kúpiť?" uvažovala. Zaváhal som predtým než som súhlasil, Davovi sa to bude páčiť- dúfam.
"Bude to 7.86." uškrnula sa. Podal som jej peniaze, obtierajúc sa mojou rukou o tú jej.
"Nezachytil som tvoje meno." povedal som jej. Trošku sa začervenala predtým ako otvorila ústa.
"Brooke a ty?"
"Zistíš ho onedlho bejby." žmurkol som na ňu predtým ako som vypochodoval z hudobnín.
Usmial som sa nad spomienkou, ktorej deň isto nikdy nezabudnem.
---------------------------------------------
Takže, najdlhšia časť vôbec. :) 2404 slov ! ♥
Ďakujem za prekročenie 24K ♥♥ Ste top !
-Simi :* ♥