„Tak to ani náhodou," vykríkla som a rýchlo pokrútila hlavou. „Dnes vážne nie!"
Prekrížila som si ruky na prsiach a s celkom nahnevaným výrazom som sledovala svoju najlepšiu kamarátku, ako pokojne postáva oproti mne, s rukami pri tele a so širokým úsmevom na perách.
„Ale prosím ťa, vieš, že to bezo mňa nemôžeš vydržať, len ti tu budem robiť spoločnosť," vysvetlila a nečakajúc na môj súhlas sa hodila na kožené kreslo, nohy si prehadzujúc cez jeho operadlo.
„Cam," zatiahla som prosebne, keď nohou tlmene narazila do dreveného konferenčného stolíka.
„Nebudeš mať problémy, prisahám," dostala zo seba so smiechom a ja som netušila, či sa smeje z môjho výrazu, alebo z toho aká je nešikovná. „Budem ako anjelik," vyhlásila s rukou teatrálne vystretou vo vzduchu.
Ticho som si povzdychla. Takto to bolo takmer každý víkend. Ja som pracovala v kaviarni a Camila ma chodila otravovať, aj keď ma jej spoločnosť často krát tešila, pretože sedieť v knižnici sedem hodín osamote, je príliš veľký trest za moje hriechy.
„Tak fajn," kapitulovala som, ignorujúc jej psie oči. Dôvodom, prečo som jej to odsúhlasila bol fakt, že som netúžila ostať sama, keď ostatní tínedžeri v mojom veku pobehovali vonku a užívali si voľno.
Ešte pred tým, než Cam víťazoslávne zakričala som ju prerušila, prudkým mávnutím ruky. „Len mi sľúb, že si nebudeš od nikoho pýtať telefónne číslo, hlavne od chalanov, nechcem, aby si mi odplašila zákazníkov," po tomto vyhlásení na mňa hodila vražedný pohľad, akoby som povedala niečo, čo nie je pravda. „A nebudeš nijako vyvádzať vieš, že Grace neznáša, keď je tu bordel a hluk, je na to priam alergická."
„Grace je predsa super," zamrmlala nechápavo Cam a ja som na znak súhlasu prikývla.
„Je super, keď ju nenaštveš a keď pre ňu nepracuješ," potvrdila som a so zamyslením som sa posadila na kreslo oproti. „Neznášam nedele."
Cam sa ticho zachichotala, no hneď na to sa jej chichot premenil na hysterický záchvat smiechu, sprevádzaný zvyčajnou štikútavkou.
„Cam," ohriakla som ju nahnevane,sledujúc ako sa jej drobná postava krčí na kresle, pričom jej blond vlasy padajú do očí a celé telo sa natriasa pod záchvatom smiechu. „Si hrozná," vyhlásila som a tiež som sa rozosmiala. Nebolo totiž možné udržať si vážnu tvár v situácií, kedy sa Camila Hileyová smeje. Jej smiech dokázal rozosmiať aj toho najprísnejšieho profesora. Stalo sa tak niekedy v piatej triede, kedy sme sedeli vedľa seba a obe sme hádzali nenávistné pohľady jeho smerom. Cam to raz však nevydržala a pustila sa do smiechu, čo vyvolalo hromadnú smiechovú kolíziu, a rovnako tak aj začalo naše dlhoročné priateľstvo.
Boli by sme sa tam natriasali ako dve želatíny ešte hodnú pol hodinku, lenže celou kaviarňou sa ozval zvuk zvončeka a dvere sa prudko otvorili. Prekvapene som vstala, okamžite si napravujúc pokrčenú zásteru a vlasy, pretože ako som sa poznala určite som vyzerala horšie než hrozne.
Vonku pršalo, dážď šľahal na všetky strany a ja som vôbec nechápala, kto by sa tu v tomto atypickom čase trepal.
„No do pekla," vzdychla ticho Cam, úplne mi berúc tie slová z úst.
Chystala som sa totiž povedať niečo podobné, keď som si všimla žiarivé blond vlasy v skupinke smejúcich sa ľudí, čo sa usádzali do najbližšieho boxu, s výhľadom na ulicu, čo umožňovali obrovské presklené okná, pripomínajúce výklady pouličných butikov.
Celá kaviareň bola ladená do pestrých farieb a všetky možné knihy lemovali poličky okolo stien. Niektorý ľudia sem chodili len tak, na kávičku, či horúcu čokoládu s maffinom. Iný zase kvôli knihám. Zobrali si jednu, posadili sa za stôl a čítali, až kým som ich nevyhodila kvôli záverečnej.
„Ria, myslím, že by si ich mala ísť obslúžiť," ozvala sa Cam trochu namosúrene, čím ma úplne vytrhla zo zamyslenia. Uvedomila som si, že stojím na mieste a hlúpo hľadím stále tým istým smerom. Smerom k nim. Rýchlo som sa prebrala a celá červená v tvári som sa vybrala k nim, snažiac sa potlačiť fakt, že som sa možno dokonale strápnila.
Pri stole nesedel nikto iný ako moja sestra. So širokánskym úsmevom na tvári, až som mala pocit, že ešte milimeter a úplne jej praskne omietka, ktorú si tak poctivo každé ráno nasadzovala. Hneď vedľa nej sedela jedna z jej najlepších kamarátok, Amy.
Tá ma doslova nemôže vystáť, pretože som vo väčšom vzťahu s Kate ako je ona. Je to taký malý psík, ktorého má sestra dokonale vycvičeného. Amy je ochotná pre Kate urobiť všetko.
Ďalšou osobou, ktorú som dôverne poznala bola Miranda. Dievča, ktoré Kate píše všetky domáce úlohy. Lenže ona je natoľko naivná, že jej je to úplne jedno. Tieto dve málo inteligentné osoby, mi lezú na nervy rovnako dlho ako Kate. Stali sa jej spoločníčkami a sú schopné aj vraždiť, len aby si mohli udržať miesto po jej boku. Znie to ako z príšerného klíše Amerického príbehu, ale bohužiaľ film od reality v tomto prípade naozaj nemá ďaleko.
Oproti nim sedeli traja chalani a ja som podvedome vycítila, že sa jedná o ďalšie trojité rande, ktoré Kate a jej príšerné kamošky rady absolvovali. Prečo si však za miesto svojich radovánok zvolili práve kaviareň v ktorej pracujem som netušila.
„Vitajte," povedala som zdvorilo snažiac sa ignorovať vlastné myšlienky, ktoré kričali, aby som sa prestala pretvarovať. „Niečo vám prinesiem?"
„No nie, budeme tu sedieť len tak nasucho," vyhlásila Amy ironicky chichotajúc sa ako malé dvojročné decko, ktoré práve dostalo do rúk svoju obľúbenú hračku po dvojmesačnom odlúčení.
„Ako myslíte," mykla som plecom a otočila som sa na odchod, čo vyvolalo slabý záchvat smiechu jedného z tých chudákov chalanov, ktorý vôbec ani netušili do čoho sa práve zamočili.
„Victoria," skríkla Kate a keďže sedela celkom na kraji zdrapila ma za zápästie, a prudko strhla späť na miesto. „Nesprávaj sa ako malá," pokarhala ma, venujúc mi zamračený pohľad.
„Och, pardón," zatiahla som ironicky. „Možno nechápem sarkastickým komentárom tvojej kamarátky!"
„Nesprávaj sa detinsky," precedila pomedzi stisnuté zuby a opäť sa široko usmiala.
„Dáme si tri malé pivá," ozval sa jeden z chalanov a ja som sa prvý krát donútila bližšie si ich prezrieť. Vôbec nevyzerali ako zvyčajné typy chalanov, ktorých balila moja sestra. Boli obyčajní, jednoduchí a nebola na nich ani štipka výnimočnosti. Čo ma však najviac zarazilo, bolo poznanie, že som v jednom z nich spoznala toho chalana zo včera. Pokojne si sedel opretý o kožené sedadlo a pohľadom zamilovane sledoval moju sestru, akoby bola nejaká princezná so zlatou hviezdou na čele. Jeho zvyšní dvaja spoločnici pre zmenu sledovali mňa, jeden s úsmevom a druhý zamračene, okamžite som vedela odhadnúť, ktorý z nich chcel tak primitívnu objednávku.
„Tak to aby ste šli inam," mykla som plecom. „Sem totiž pivo nepodávame."
„Sakra," zahromžil a zamračil sa ešte viac, až sa mu na čele objavili vrásky. Pôsobil nahnevane a mierne zamyslene, akoby zvažoval, čo ďalej. „Chalani, vypadnime odtiaľto, celý deň sa teším na pivo a nakoniec ma dovediete na miesto, kde ho ani nemajú. Fakt super!"
„Nepreháňaj Hugo, nič strašné sa predsa nedeje, na pivo skočíme potom, teraz si daj kávu."
„Nieže by to nebolo nejako extra zaujímavé sledovať vás, ale stojím tu už dobrých päť minút, ráčte si objednať, alebo..." začala som zúrivo, ale bola som prerušená.
„Alebo čo?" zabŕdla Amy panovačne, na čo sa na ňu Kate vďačne usmiala. Vedela totiž, že sa musím správať slušne, ak si aj naďalej chcem udržať svoju prácu.
Mali ma v hrsti, mrchy.
„Alebo prídem neskôr," odvetila som a s falošným úsmevom som ich opustila. Mala som chuť nadávať a vraždiť, ale potlačila som toto nutkanie a radšej som sa posadila ku Cam, ktorá celú túto scénku zaujato sledovala.
„Čo majú tie tri za lubom?" spýtala sa naďalej sa tváriac nesmierne zaujato.
„Netuším," vydýchla som a rukou som si pretrela čelo.
„Títo traja vôbec nespadajú do kategórie nebezpečne sexy, alebo áno?" pokračovala ticho.
„Možno len tak nevyzerajú, to je jedno," mávla som rukou. „Platí pre nich však jedno, sú enormne hlúpy, keď sa rozhodli paktovať s Kate."
Cam rýchlo prikývla. „To máš teda pravdu, vôbec netušia do čoho sa dostali."
Keď som si všimla pohľad jedného z nich, ktorý celkom nečakane zablúdil mojim smerom nadvihla som obočie a rozhodla som sa mu ho opätovať. Nikdy som nebola na toľko odvážna, aby som sa na chalanov pozerala pri dlho, väčšina z nich totiž túžila len po jednom. Po telefónnom čísle mojej sestry. Tento sa však na mňa pozeral inak, akoby mu vôbec nešlo o to, čo ostatným. V očiach sa mu odrážala spokojnosť a veselé iskričky. Až vtedy som pochopila, prečo sa na mňa tak díva.
„Sakra," zanadávala som a s rýchlym pokrútením hlavou som sa dostala opäť na nohy.
Došlo mi, že jediným dôvodom, prečo sa na mňa ten chalan tak čudne pozeral, bol fakt, že si chcel objednať. A ja som čakala niečo špeciálne.
Vlastne čože?
Niečo špeciálne od ľudí, čo sa kamarátia s Kate?
ANI náhodou!