Nepoddajná Charizma

I

 Zobudila som sa na piskľavý zvuk svojho budíka.

 ,,Savannah, zobuď sa zlatko!" hlas môjho otca sa ozval po mojej izbe.

 Uvoľnila som zastonanie, keď som otočila k telefónu, stlačila tlačidlo stop a neopatrne ho hodila na posteľ. Odtiahla som sa z mojej nie tak pohodlnej dvojlôžkovej postele a pobrala sa do kúpeľne.

 Tento nový dom nebol taký veľký v porovnaní s našim starým domom. Nie že by náš starý dom bol na prvej priečke vo veľkosti domov. S otcom a bratom sme sa sem nasťahovali pred dvomi dňami a všetci sme si stále zvykali na tomto novom mieste.

 Po ukončení rannej hygieny som si svoje tmavé, vlnité vlasy zopla do vysokého copu. Obliekla som sa do ležérnej bielej blúzky a modrých riflí. Na nohy som si dala členkové ponožky a svoj outfit zakončila bielymi teniskami.

 Zamierila som do  kuchyne.

 ,,Dobré ráno, malá sestra," zamrmlal môj brat, keď som vošla do jedálenskej časti. Mal oblečené vrecovité červené tričko s čiernymi basketbalovými šortkami. Jeho ryšavé vlasy smerovali na všetky svetové strany a oči držal sotva otvorené.

 ,,To ideš do školy...v tomto?"

 ,.Je to vysoká, Savannah," začal, ,,nikoho nezaujíma ako vyzeráš."

 Prikývla som a súhlasne pokrčila plecami. Kvôli bratovi sme sa presťahovali do Kalifornie, aby mohol ísť na výšku. Nemali sme dosť peňazí na zaplatenie jeho internátu a tak sme sa presťahovali ako rodina.

 Otec vošiel s tromi taniermi s vajcami, slaninou a toastom. Konečne, sa po nejakom čase dobre nejem poriadnych raňajok. S Lukom sme sa pousmiali nad vôňou domácich raňajok a začali si vychutnávať jedlo.

 ,,Tešíš sa Luke?" spýtal sa otec.

 ,,Celkom," odpovedal jednoducho.

 ,,A čo ty Savannah?"

 ,,Trochu," podarilo sa mi zamrmlať ústami plnými jedla.

 ,,Počul som, že Jones High je dobrá škola," povedal a usmial sa na mňa, ,,nezabudni si udržať dobré vzdelanie. Každopádne je to tvoj seniorský rok."

 ,,Ja viem, ja viem."

 ,,Je už 7:45," vyhlásil otec keď sa pozrel na hodiny, ,,vy dvaja ste už dávno nemali byť v tomto dome."

 Odtiahol od nás taniere, na ktorých ešte stále existovali malé nedojedené kúsky. Chúďatká, budú musieť ísť do koša a nie do našich žalúdkov.

 ,,Bavte sa."

 Luke zašiel ešte do svojej izby pre svoj batoh.

 ,,Ahoj oci!" povedali sme obaja a vyšli z domu.

 Luke je odo mňa o dve roky starší, ale správame sa, akoby sme boli dvojčatá. Myslíme si to ísté, máme rovnaký názor. On je vlastne ja v tele chlapca (okrem niekoľkých odlišných záujmov, sme úplne rovnakí).

 °~°

 Zastavili sme pred mojou novou strednou školou. Červenkasté steny a čistota okolo školy ma upútali. V mojej starej škole boli vždy vo vnútri aj vonku porozhadzované odpadky od plechoviek od energetických nápojov po prázdne balenia od čipsov a nikto sa neobťažoval sprejovať graffiti na steny.

 Študenti stáli pred vstupom do školy. Vyzeralo to, že táto škola má tri stupienky. Na treťom mieste sú nerdi, na druhom atléti a na prvom populárne detičky.

 ,,No, nemôžem tu čakať celý deň," povedal Luke, čím prerušil môj myšlienkový reťazec, ,,vypadni z môjho auta."

 Uvoľnila som úsmev, keď Luke natiahol ruku na objatie. Objala som ho a rýchlo vystúpila z auta.