XII

3.2K 132 0
                                    

Ako je možné, že za mňa sa zastaneš, ale za seba nie?

 Vlasy som si hodila dozadu a zopla si ich do voľného chvosta. Vzala som si vreckovku a obtrela si ju o nos, než som ju odhodila do neďalekého koša. Pokúšala som sa nadýchnuť, ale nos som mala stále upchatý. Zavrčala som na fakt, že momentálne viem dýchať iba ústami.

 Mala som prenikavú bolesť hlavy, ktorá pulzovala len na jednej strane. Na jednej strane hlavy som nevedela premýšľať a na druhej strane skoro nič nepočula.

 Už z diaľky som videla Grace v jej modrej kvetinovej blúzke a tmavých džínsoch. Ryšavé vlasy mala nejako zatočené a pekne upravené. Zamávala mi, než sa ku mne rútila.

 ,,Vyzeráš," vytiahla Grace, ,,hrozne."

 Pri zamračení som prikývla. Grace mala vždy pripravenú pestovateľskú stránku. Poslala mi smutný úsmev, keď ma utešovala hladením po chrbte.

 ,,Hodina sa za chvíľu začne, takže by sme mali ísť," povedala to tým najsmutnejším tónom. Nemohla som sa vyhnúť smiechu na tom, ako obidve nenávidíme školu.

 Aj keď stále udržiavame dobré známky a perfektnú dochádzku, naša motivácia ísť do školy je rovná -1.

 Grace som rýchlo objala, než sme sa rozišli každá na svoju hodinu.

 Po niekoľkých krokoch som zastavila pred triedou Pre-Calculus. Prosila som Pánbožka, aby dnes oný neprišiel na hodinu.

 Zhlboka som sa nadýchla a otvorila dvere. V učebni bolo detí ako smetí. Všetci sedeli na svojich pridelených miestach.

 Nakukla som na koniec triedy, kde miesto vedľa môjho bolo prázdne. Potichu som zajasala a šla sa privítať s mojim miestom. 

 Posmŕkajúc som vytiahla poznámkový blok a spod stola chytila učebnicu. Obidve veci som položila na lavicu a bradu si oprela o dlaň. Druhou rukou som sa pošúchala krk, keď ma dráždivý škriabavý pocit zahrial v hrdle.

 Zavrela som oči, dokým pán Harlem nezačal rozprávať.

 Asi po pätnástich minútach prednášky sa dvere na učebni otvorili. Bola som presvedčená, že oný sa už dnes na hodine neukáže, takže bez starostlivosti o človeka vo dverách som mala oči uprené na príklady, ktoré pán Harlem poskytol.

 ,,Patricio," povedal pán Harlem.

 Z počutia jeho mena som zamrzla.

 Do riti.

 Dvakrát som zažmurkala, než som sa pozrela k dverám. Oný vo svojej čiernej riflovej bunde sa blížil k svojmu miestu.

 Zahryzla som si do jazyka a prizerala sa, ako kráča mojím smerom. Z nejakého dôvodu som sa necítila naštvaná ako predtým. Bola som príliš unavená na to, aby mi jeho prítomnosť vadila.

 Jeho oči neprišli do kontaktu s mojimi. Aj keď vedel že som tu, neobťažoval sa uznať moju existenciu.

 Hlavu som otočila späť na lavicu a snažila sa zamerať na príklad.

 Keďže som potrebovala kašľať, lakeť som si vyniesla k perám a vydala ten najhorší zvuk. Niektorí študenti ignorovali fakt, že som pravdepodobne chorá, niektorí pri pohľade na mňa odtiahli ďalej od nášho miesta.

 Keď som pocítila, ako sa mi zahrieva hrdlo, zaťala som zuby.

 Zrazu som pocítila nejaký dotyk na mojej ruke. Bolo to niečo studené. Pozrela som sa vedľa na svoju ruku. Bola to fľaša s vodou, ktorú mi oný podával.

 Pozrela som na neho a vzala tú fľašu, len aby som ju položila späť na lavicu pred neho.

 ,,Potrebuješ to," zašepkal, keď sa ku mne nakláňal s lakťami položenými na kolenách.

 Ignorovala som ho a tvárila sa že venujem pozornosť príkladu. Počula som, ako klikol jazykol a fľaša s vodou sa začala kotúľať ku koncu mojej strany lavice.

 Naštvane som chytila fľašu a položila späť pred neho.

 ,,Savannah," povedal potichu.

 Zahryzla som si do hornej pery a konečne chytila jeho fľašu. Namiesto otvorenia som sa postavila a hodila ju po ňom.

 ,,Prestaň!" zakričala som z plných pľúc.

 Všetky oči rýchlo smerovali k nás. Ignorovala som, že všetci na nás pozerali a pokračovala. ,,Len prestaň! Nie si milý Patricio, prestaň predstierať, že si. Ty si myslíš, že keď sa človek vráti a bude konať slušne, že mu niekto ľahko udelí dôveru?"

 Oný sa postavil. Môj pohľad sa rýchlo posunul nahor, keďže sa jeho oči vznášali nado mnou.

 Pán Harlem hlasno vzdychol a ukázal na nás dvoch. ,,Von."

 Bezpochyby som schmatla batoh a šliapala von. V momente, ako som vyšla na chodbu, sa nekontrolovateľne ozval môj kašeľ.

 Oný o chvíľu potichu vyšiel. Jemne zavrel zavrel dvere a oprel sa o stenu. Pretočila som očami, prekrížila si ruky a taktiež sa o stenu oprela.

 Tých pár minút bolo pokojných, okrem môjho kašľu a posmrkávania. To pokojné nebolo.

 Čoskoro som ľutovala, že som tú fľašu neprijala. Nepriniesla som si žiadnu vlastnú vodu a hrdlo mi začalo vysychať. Cítila som také sucho v hrdle, že som cítila pulz, ktorý mi v krku udieral.

 ,,Ten obraz," zamrmlal oný.

 Pozrela som sa na neho.

 ,,Opravil som ho," vysvetlil.

 Obraz, ktorý sa čarovne objavil v mojej skrinke, bol od neho. Spochybnila som túto možnosť, napriek tomu som ho stále sledovala a nakoniec jeho ospravedlnenie prijala.

 ,,Máš ho?" spýtal sa.

 Na chvíľu som váhala s odpoveďou, než som pomaly prikývla.

 Potom už nič nepovedal. Namiesto nejakých slov som uvidela skutočný úsmev, ktorý sa prehnal jeho perami, keď prerušil náš očný kontakt a pozeral sa na podlahu.

 Potom sme sa už neobťažovali pozerať jednej na druhého.

 Vo vzduchu nebolo cítiť nepríjemné napätie.

 Pozrela som da do chodby a uvidela Lewisovu postavu kráčajúcu ku mne. Rýchlo som sa usmiala a odtlačila sa od steny.

 ,,Lewis!" zvolal môj škrabavý hlas.

 Keď ku mne natiahol ruky, rýchlo sa mu vynoril úsmev na tvári. Preskočila som k nemu. Objal ma a zodvihol z podlahy. Hneď potom ma opatrne položil a podal mi gatorade.

 ,,Grace mi povedala že si chorá," povedal.

 ,,Áno, je to na hovno," zamumlala som.

 Bez váhania som otvorila fľašu a začala piť. Keď som už mala len polovicu nápoja, fľašu som zavrela a hodila si ju do batoha.

 Povedala som mu o tom, že mňa a oného vyhodil učiteľ počas jeho prednášky. ,,Čo tu vlastne robíš?" spýtala som sa.

 Lewis sa zasmial a pootočil svojim odznakom na tričku. ,,Výhoda."

 Pousmiala som sa pokrútila nad ním hlavou.

 ,,Oh!" Lewisova tvár sa rozsvietila a siahol do vrecka. ,,Pozri na toto."

 Vytiahol mobil a svoje telo položil tesne vedľa môjho. Omotal si ruku okolo mojich pliec, keď mi ukazoval nejaké pol minútové video.

- - -
dqnxxlq

Nepoddajná CharizmaWhere stories live. Discover now