Nepoddajná Charizma

XXVII

 Keď sme vychádzali z nákupného centra, Patricio si prehodil svoju čiernu igelitku do druhej ruky a pokojne kráčal vedľa mňa. Obaja sme držali zmrzlinové kornútky. On vanilku, ja citrón.

 Olízla som zmrzlinu a vychutnávala si chuť citróna. Užívala som si tento čas. Len zmrzlina a ja. Usmiala som sa na zmrzlinu a dala si ešte veľký lízanec. Z pier mi uniklo zamrnčanie, pretože sa Patricio nemohol ubrániť smiechu.

 ,,Kto bol ten chlap?" náhodne som sa spýtala a spomenula si na ten incident, ktorý som mala pred niekoľkými dňami.

 ,,Aký?" spýtal sa nevinne a nadvihol obočie.

 ,,Ten večer našej večere," povedala som a hryzla do kornútku. Patricio zrazu stíchol a naďalej si vychutnával svoju zmrzlinu, očividne sa otázke vyhýbal.

 ,,Patricio," zvolala som a pokúšala sa upútať jeho pozornosť. Zmrzlina je zrejme dôležitejšia.

 Znova ma odignoroval a zrýchlil krok k svojmu autu. Zastavil na strane spolujazdca a otvoril mi dvere. Zavítala som dovnútra, posadila sa na sedadlo a čakala, kým vstúpi na druhú stranu. Stále som na neho upierala oči.

 ,,Patricio Lemberg," povedala som hlasnejšie. Prestal vylizovať zmrzlinu a stuhol na mieste. Porazene si vzdychol a pozeral dopredu na ďalšie auto zaparkované pred nami.

 ,,Kamarát môjho brata," vysvetlil. Zmiatlo ma, prečo kamoško jeho brata urobil, čo urobil a prečo ma najskôr nechal v aute samú. Čo mal ten chlapík, čo Patricio nemal?

 Všimla som si, že Patricio sa snaží vyhnúť tomu, aby som mu už znova nekládla otázky. Pred zapnutím motora vložil kľúč do zapaľovania. Rýchlo som sa natiahla a motor vypla. Neveriacky sa na mňa pozrel.

 ,,Prečo si ma v tú noc nechal samu?" spýtala som sa a obrátila svoje telo k nemu. Videla som, že jeho výraz sa zrazu zmenil na nával viny. Otvoril ústa, ale nevyšli z neho nijaké slová. Namiesto toho si preniesol zmrzlinu k svojim perám, nechápavo hľadel na auto pred nami a ďalej zlizoval svoju zmrzlinu.

 ,,Patricio," povedala som znova jeho meno.

 ,,Nemôžem ti to povedať!" nakoniec vybuchol. Stiahol okno a ležérne odhodil svoju zmrzlinu von. Mohla som povedať že Patricia to dosť štvalo. Zdvihol ruky k tvári a zlostne nimi pohyboval tam a späť. ,,Chcem, ale nemôžem!"

 Šokovane som sa na neho pozrela.

 ,,Požiadal si ma o druhú šancu," zamumlala som, ,,myslela som si, že mi vysvetlíš, čo sa v tú noc stalo. To je jediný dôvod, prečo som ti ju dala."

 Patricio mierne otočil svoje telo smerom ku mne, ale pozrel mi na stehno. ,,Musíš pochopiť, že nemôžem, Savannah."

 ,,Obťažoval ma!" zakričala som na neho a snažila sa zadržať slzy od bolesti, ktorú som v tú noc cítila. ,,Ty si ma obťažoval," povedala som potichu. Zrazu Patricio sklonil hlavu a pozeral na svoje ruky položené v lone.

 ,,Viem," mierne zašepkal. Keď si povzdychol, dlaňami si prešiel po tvári. ,,Fajn, poviem ti to. Len teraz prosím neplač."

 Zatlačila som slzy späť a všimla si, aká dramatická som bola. Moje pocity sa rýchlo vyparili a s prekríženými rukami čelila čelnému oknu auta. 

 Znova zapol motor a vycúval z parkoviska. ,,Poďme niekam s menším počtom ľudí," zamrmlal, keď predstieral, že má o cestu pred sebou väčší záujem.

 Jazda autom prebiehala celkom potichu. Okná boli zatvorené a jediný zvuk, ktorý bolo počuť cez vozidlo bol plynulý zvuk motora. Slnko začalo zapadať a všetko, čo obklopovalo oblohu, boli zmiešané farby fialovej, ružovej a oranžovej. 

 ,,Ty si vlastne také dieťa," z ničoho nič sa usmial. Jednu ruku mal na volante, druhú na riadiacej páke. Z nejakého dôvodu mal veľmi nákazlivý úsmev. Skoro som sa na neho chcela usmiať. Pohľadom preskakoval z cesty na mňa.

 Ignorovala som ho a pozrela sa z okna.

 ,,Nikdy som nevedel, že niekedy budem opatrovateľka," povedal a otočil volantom.

 ,,Ani tvojich vlastných vlastných detí?" spýtala som sa pomedzi moje prsty, ktoré mi ležali na perách.

 ,,No," odmlčal sa, ,,myslím, že by som deti chcel," zasmial sa.

 Všimla som si, že cúva proti piesočnatému miestu. Spýtavo som sa rozhliadla a snažila sa prísť na to, kde v riti to sme.

 Namiesto toho ma zaujala scenéria mesta a kopcov. Vedela som, že sme šli do kopca, ale nečakala som, že skončíme na takom krásnom a pokojnom mieste.

 Vypol motor a vystúpil. Patricio rýchlo zabehol a potkol sa smerom k mojej strane, otvoriac dvere skôr, ako som dostala príležitosť dotknúť sa ich. Bezradne som na neho zažmurkala a vystúpila. To, že mi Patricio otvára dvere, sa salo rutinou a čoskoro som na milé gesto zvykla.

 Išla som za ním, k zadnej časti auta. Otvoril kufor a moju pozornosť upútali iba vankúše a deky. Z pier mi vykĺzol úsmev zo zábavy.

 ,,Prečo to máš?" spýtala som sa nedočkavo ako dieťa a prešla rukou po hodvábnej deke.

 Patricio razom stisol jeho telo do kufra, sediac s nohami visiacimi von. Potľapkal po voľnom mieste vedľa neho a naznačil mi, aby som si sadla. Sadla som dovnútra do tureckého sedu a perfektne zapadla do malého priestoru.

 Obaja sme sa opreli dozadu o auto a Patricio mi prehodil deku cez môj lon. Chytila som malý dekoratívny vankúš, objala ho a položila naň bradu.

 ,,Chlap, ktorého si videla," mierne koktal, ,,považuje sa za môjho strýka."

 Vytiahla som si kolená po bradu, mierne naklonila hlavu k nemu a počúvala zvyšok jeho príbehu.

 ,,Občas sa mi vyhráža. Nemôžem s tým nič robiť, pretože je dobrý kamarát môjho brata a aj otca. Je druhým vedúcim spoločnosti a jednoducho ma nemá rád," pokrčil plecami. ,,Nedokončil som ti úplne príbeh o svojej bývalej."

 Patricio zrazu akoby váhal pokračovať. Odvážne som položila ruku na jeho plece a utešila ho. ,,Nemusíš mi to povedať."

 Sedela som tam a potichu ho počúvala, pričom som nespúšťala oči z nádhernej scenérie pred nami.

 ,,Byť bohatý neznie tak krásne, ako to znie. Aj keď si môžeme dovoliť toľko vecí a som za to vďačný, naša rodina bez tej spoločnosti, by bola úplne na dne. Nikdy som sa nechcel príliš angažovať s našej spoločnosti, ale byť narodený v jednej, tomu sa nevyhneš," uvoľnil malé uchechnutie a tiež sa pozrel na oblohu, ktorá už bola temná. ,,Teraz sa len túlam."

 Pozrela som sa na Patricia, poslala mu upokojujúci úsmev a rukami si objala kolená. Scénu čoskoro prevzalo ticho a cítila som náhlu potrebu sa mu ospravedlniť. ,,Prepáč mi, čo sa predtým stalo."

 Pozrel na mňa so zmäteným výrazom a mierne nadvihol obočie, keď si jeho oči našli cestu k mojim. ,,Čo tým myslíš?"

 ,,Prepáč mi za to, že som sa na teba nasrala a kričala," zakňučala som a hodila mu malý úder do ruky, ,,je to také trápne."

 Patricio pokrútil hlavou a naklonil tvár k mojej. ,,Je to roztomilé."

 Šokovaná som sa od neho nepríjemne odklonila. Zrazu som cítila potrebu hovoriť o prvej veci, ktorá sa mi vynorila v mysli.

 ,,Lewis má dievča," vyhŕkla som. Čoskoro som si uvedomila, že som mu zverila nechcenú informáciu. Patriciov úškrn sa zrazu zmenil na skutočný úsmev. Zdvihol ruku k mojej hlave a roztrapatil mi vlasy. Zrazu mi jednou rukou objal krk a pritiahol bližšie k sebe. Stratila som rovnováhu a celou svojou váhou sa oprela o jeho telo. Skúšala som sa od neho odtlačiť, ale držal ma.

 Porazene som si povzdychla a zostala v aktuálnej pozícii. ,,Čo robíš?" spýtala som sa podráždeným tónom.

- - -
dqnxxlq