Nepoddajná Charizma

X

Prsty mi klepkali po brade a králičie papučky klepkali o podlahu, pri každom kroku; prechádzala som sa po izbe. Mala som na sebe Lewisovu oversize olivovozelené mikinu spolu s voľnými pyžamovými nohavicami a moje strapaté vlnité vlasy poslušne sedeli v drdole na temene hlavy.

,,Vyzeráš, akoby si sa chystala ísť do armády," komentoval Carter a smial sa nad mojim nekontrolovateľným chodením.

Krok som utíšila a prsty preniesla späť na bradu.

,,Triedu som opustila hneď po tom incidente," zamumlala som si pre seba, ,,nie som Showman, že si ho prečarujem do skrinky!" zakričala som a ukázala na obraz galaxie, ktorý nevinne ležal na okraji mojej postele.

Kútikom oka som zahliadla Cartera, že sa na mňa pozerá, ako keby som bola posadnutá. Založila som si ruky vbok, rýchlo otočila svoje telo k nemu a skúmala ho od hlavy po päty. Carter sa náhle trhol a zdvihol ruky, akoby ho práve zastavila polícia. Pomaly som od neho odvrátila pohľad a zamierila oči na obraz.

,,Ale len ja poznám kombináciu mojej skrinky," posmešne som vyhlásila a prekrížila si ruky.

,,Si si stopercentne istá, že si to ta nedala?" opýtal sa.

Carter sedel na sedacom vaku v rohu mojej izby, vedľa okna. Batoh mu ležal na stehnách a nohy vystreté a prekrížené.

,,Sto desať."

Po rokoch chodenia v kruhu som sa rozhodla túto záhadu odložiť bokom. Vzala som to plátno a uložila do rohu izby, kde skončili všetky moje hotové umelecké projekty. Je neuveriteľné, koľko obrazov môže dievča ako ja vytvoriť. Roh mojej izby bol zatiaľ len taký menší skladík, kým garáž skladisko obrazov. Po dome bolo niekoľko mojich obrazov ako dekorácie. Dokonca aj Luke má tri v izbe.

Zrazu sa dvere mojej izby otvorili a Luke volal moje meno. Nadvihla som obočie a otočila sa smerom k dverám, bez ohľadu na to, že mám v izbe chlapca.

No a?

Keď sa nepáči, nech sa odsťahuje.

Luke stuhol, keď jeho pohľad pomaly smeroval odo mňa ku Carterovi. Hneď som dostala podstatu toho, na čo myslel.

,,Nie je to tak, ako to vyzerá!"

Luke tam mlčky stál a naďalej pohľadom skákal zo mňa na Cartera. Pomaly vykročil do mojej izby a natiahol ku Carterovi ruku. ,,Luke," prázdne pozdravil. Carter sa usmial, chytil mu ruku a pevne ňou zatriasol a taktiež sa predstavil.

,,Bez urážky," začal Luke, ,,ale čo robíš v izbe v izbe mojej malej sestry?" prekrížil si ruky na hrudi.

Podľa výrazu Carterovej tváre cítim nepríjemnú auru v miestnosti. Carter pozeral na Luka a preskakoval pohľadom na jeho oči a jeho pandie papuče.

,,Pozvala-"

,,Školský projekt!" prerušila som ho.

Luke sa uškrnul.

Keď ti ten úškrn z huby nezmizne, tak už ani tú hubu mať nebudeš.

Chytila som ho za ruku. ,,Dobre, môj drahý milujúci braček, potrebujeme, aby si zmizol a nechal nás sústrediť sa!"

Potiahla som Luka späť k dverám a snažila sa ho vytlačiť z izby. Vyviedla som ho z izby a zabuchla za ním dvere.

,,Dobre, neurob nejakú sprostosť!" Luke sa ozval z druhej strany dverí. ,,Inak sa stretneš so svojimi predkami, chlapče!"

Trápne som stisla pery a zadržiavala úsmev. Carter sa zdal nemý. Batoh si položil bokom, obidve nohy zohol v kolene a roztiahol nohy tak, ako to chlapi väčšinou robia, keď sa cítia uvoľnene.

,,Tvoj brat je roztomilý," povedal a hlavu predklonil, ,,obidvaja ste roztomilí," objasnil.

Zostala som ticho.

Carter zdvihol hlavu späť a pozrel na mňa. Potom sa odtiahol zo svojej uvoľnenej polohy a naklonil hlavu ku mne. Oprel si obidve lakte o kolená, prsty si preplietol a oprel si o ne bradu. ,,Nemyslel som to tak."

Zľahka som sa zasmiala a pokrútila hlavou, keď som kráčala ku posteli. Sadla som si na kraj a moje telo stále smerovalo ku Carterovi.

,,Počul som o tom, čo ti urobil Patricio," z ničoho nič povedal.

Nereagovala som, stále som mu však venovala plnú pozornosť. Moje srdce začalo divo biť, keď sa moja myseľ snažila čo najlepšie kopnúť do zadku ten hrozný okamih. Oný ma nazval mrchou, držal ma a triasol so mnou, až som sa ho bála.

,,Chcem sa za neho ospravedlniť," povedal Carter. Vstal zo sedacieho vaku a vykročil ku mne. Sadol si vedľa mňa na posteľ, otočený tvárou ku mne.

Obe nohy som vytiahla k brade a rukami ich objala. Potichu som čakala, kým dokončí svoju spoveď, ktorá ešte nekončila.

,,Patricio je niekedy naozaj extrémne bipolárny," odmlčal sa. ,,Jeden deň sa môže cítiť ako na vrchole sveta. Najlepší chlapík na Zemi."

Pokrútila som hlavou.

Carter sa na mňa pozrel a pokrútil hlavou. ,,Počúvaj ma. Raz sa cíti najlepšie a raz sa cíti najhoršie. Mám pocit, že si ho videla len v jeho najhorších dňoch."

Neveriacky som pokrčila obočie, cítila som sa zranená. Pomohla som Carterovi, aby ho oný nezabil a tu ma žiada, aby som onému odpustila.

,,To nie je dobrá výhovorka, Carter," prehovorila som.

,,To nie je výhovorka!" bránil sa.

,,Pomohla som ti. On ma obťažoval už od prvého dňa."

,,Chápem," rýchlo povedal.

,,Nie, nechápeš," krútila som hlavou. ,,Chceš len aby som mu odpustila, pretože je to kamarát, aj keď vieš o veciach, ktoré mi urobil."

,,Možno sa ho budem zastávať, pretože je to môj kamarát," odmlčal sa, ,,ale tiež sa ti snažím pomôcť."

,,Nebude to tak, že mu odpustím, lúsknem prstami a bum, sme kamaráti. Nebudem kráčať do urážlivého priateľstva."

,,Nepôjdeš."

Nereagovala som, namiesto toho som si prezerala posteľné plachty.

,,Nepotrebujem tvoju pomoc," povedala som potichu.

Chvíľu bolo ticho, kým sa Carter nezačal znepokojene mrviť.

,,Savannah," prelomil ticho. Nechtene som sa na neho pozrela a naše oči sa stretli. Zhlboka sa nadýchol, potom mi obe ruky položil na plecia. ,,Ako je možné, že mňa sa zastaneš, ale seba nie?"

Ešte pár sekúnd svoje ruky jemne držal na mojich pleciach a potom ich zložil. Vstal z postele a podišiel k batohu. Rýchlo si ho prehodil cez rameno a dostal sa k dverám. Otočil sa, usmial sa na mňa smutným úsmevom, skôr ako vyšiel z dverí a zatvoril ich za sebou.

Ignorovala som Carterovo ospravedlnenie za oného a zatlačila ho viete kam. Ospravedlnenie by malo prísť od človeka, ktorý to spôsobil, nie od jeho kamaráta.

Zrútila som sa na svoju posteľ a stále mi v hlave blúdili Carterová otázka.

Ako je možné, že za mňa sa zastaneš, ale za seba nie?

O chvíľu sa dvere potichu otvorili a vošiel Luke. Posadila som sa, keď som spoznala výraz viny zafixovaný v jeho tvári.

,,Počul si to?" opýtala som sa.

Prikývol a zatvoril dvere. Prešiel k mojej posteli, sadol si na ňu a schoval ma vo svojom pevnom objatí.

,,Prečo si mi to nepovedala?" spýtal sa a hladil ma po chrbte.

,,Zvládnem to, Luke," upokojila som ho.

- - -
dqnxxlq