Nepoddajná Charizma

XLIV

 Brázdila som obočím a naklonila sa k plátnu, keď som žmúrila očami na svoje dielo. Snažiac sa byť čo najviac opatrná som priložila tenký štetec na plátno a zamerala sa čo najviac na líniu.

 Na moje krásne šťastie, som cítila ruku na zadnej strane hlavy. Predtým, ako som mohla zareagovať, bola horná polovica môjho tela zatlačená dopredu a zrazila sa s plátnom. Hlasné lapanie po dychu mi uniklo z pier, keď som sledovala svoje umelecké dielo pred nasledovným narazením.

 Stál tam a bol tiež šokovaný.

 Pomaly som sa otočila k Patriciovi a zazrela na neho. Moje ruky sa zaťali v päsť, keď som cítila, ako mi telom prúdi silný pocit mrzutosti.

 Stál tam a skrýval svoj smiech.

 Raz.

 Dva.

 Potom na mňa žmurkol.

 ,,Patricio Lemberg!" kričala som, až kým môj hlas nepraskal. Vrhla som sa na nehomojim malým telom a zrazila ho na podlahu. Dobehlo nás prekvapenie, odkiaľ som vzala takú silu. Zavrčala som, keď moja horná polovica tela ležala na ňom. Moje ruky sa bezpečne obopínali okolo jeho pása, zatiaľ čo moje krivé nohy boli rozliate po podlahe.

 Patricio sa uškrnul, za čím nasledoval hlasný smiech, ktorý sa rozliehal celou prázdnou umeleckou miestnosťou. Uškrnula som sa, keď som mu priložila na tvár, palcom mu pohladila jeho ľavé líce, zatiaľ čo ostatné moje prsty mu chytili pravú časť tváre.

 Stlačila som mu líca k sebe a stále sa mu darilo smiať sa.

 Pred zmenou výrazu jeho tváre na vážny výraz som sa zasmiala na jeho vtipnom vzhľade. Rýchlo som sa od neho odtlačila a chytila štetec vedľa jeho ruky.

 Zamrzol.

 Biela farba, ktorá zostala na štetci, dopadla na rukáv jeho rifľovej bundy. Na povrchu jeho matného, čierneho, pravdepodobne špičkového oblečenia, bola mimoriadne viditeľná biela škvrna.

 V miestnosti zavládlo ticho.

 Boli sme tu len my dvaja.

 Sledovala som, ako pomaly vstával. Z jeho pier uniklo aw, keď sa pozrel dole na rukáv a pozorval svoje obľúbené oblečenie. Patricio na mňa pomaly pozrel a bundu si začal vyzliekať.

 Urobil pár krokov ku mne a oči mal stále uprené do mojich. Keď vytiahol ruku z rukáva, s hladkým znejúcim nárazom sa čierna rifľová bunda zrútila na podlahu.

 Stále som na neho zízala, mierne vo strachu, keď sa ku mne približoval.

 ,,Savannah Watsonová," uškrnul sa a trikrát klikol jazykom, kým sa pohol za mňa. 

 Otočila som sa k jeho telu a sledovala, ako ponoril svoj prst do farby, ktorú som predtým vyliala do menšej nádoby.

 ,,Oh nie," šepla som.

 ,,Oh áno," uškrnul sa. Predtým, ako som sa od neho dokázala vzdialiť, cítila som, ako mi na nos a líce dopadla mokrá farba. Ústa som šokovane doširoka otvorila. Otočila som sa a chytila plechovku farby, vykydla ju smerom k nemu a potom šprintovala na druhú stranu miestnosti. Patricio sa zasmial, ani mu neprekážalo množstvo farby, v ktorej plával.

 Skopíroval ma, chytil plechovku farby a vykydol ju  na mňa. S hladkými reflexami som sa otočila nabok. Cítila som, ako mi na zadnom vrecku džínsov dopadla farba.

 Hneď, ako som cítila, že strácam rovnováhu, unikol z mojich úst výkrik. Chytila som sa všetkého, čo mi stálo v ceste.

 Papier.