Nepoddajná Charizma

XX

 Sedeli sme na jeho posteli a opierali sa o stenu. Nezáživne som hľadela pred seba, oblečená v Lewisovom tričku a basketbalových šortkách. Lewisova ruka ma objímala okolo pliec. Pozrela som sa na neho a na jeho pery sa vkradol malý úsmev. Ruka z pliec zmizla a začala mi prečesávať vlasy.

 Z jeho dotyku sa mi v hlave zjavil flashback s mužom a trhlo som sebou. Lewis si okamžite sadol predo mňa. ,,Kto ti ublížil?" spýtal sa takmer šeptom. Nereagovala som. Snažila som sa vyhnúť jeho očnému kontaktu.

 ,,Savannah, kto ti ublížil?" zavrčal Lewis a udrel do vankúša vedľa mňa, keď som mu neodpovedala.

 Pokrútila som hlavou nad jeho predchádzajúcou otázkou a pozrela dole na svoje ruky; hrajúc sa s prstami.

 Lewis si povzdychol, ruku mi položil na zadnú časť môjho krku a pritiahol ma k sebe. Pevne stlačil moje telo a pozeral na mňa so súcitom. ,,Prepáč," povedal a chytil ma za tvár.

 Aj keď som si myslela, že z mojich očí už nemôžu vypadnúť slzy, mýlila som sa. Lewisove ruky, ktoré mi držali tvár a jeho oči hľadeli hlboko do mojich. Nemohla som si pomôcť, ale slzy mi stiekli po tvári. Bola som rada, že mi Lewis dodáva jeho podporu, vďaka čomu sa cítim chránená.

 Jeho tvár sa pomaly približovala k mojej a oprel si čelo o to moje. V okamihu, ako sa naše čelá spojili, slzy, ktoré mi stekali po lícach, sa spomalili. Zostali sme v tejto polohe, pery pár centimetrov od seba. Keby sa niekto z nás nechcene naklonil smerom hore, naše pery by boli v kontakte.

 Lewis tú nehodu spravil.

 Jeho pery mi jemne položil na moje a v tichu ma pobozkal. Cítila som, ako jeho bozk liečil moje zlomené vnútro. Necítila som sa taká špinavá ako predtým. Posledná slzná kvapka mi skĺzla po tvári, než sme prerušili bozk. Keď sa Lewis presunul vedľa mňa, moje pery zostali mraveniť.

 °~°

 6.30

 Luke

Neprišla si domov.

 6.31

 Luke

Kryl som ťa, keď sa otec pýtal. Dlhuješ mi vysvetlenie.

6.32

 Luke

Len mi odpíš, aby som vedel že si v poriadku.

 7.00

 Savannah

Som v poriadku.

7.01

 Luke

Kde si? Čo sa stalo?

 Prečítané 7.05

 Zdvihla som zrak od mobilu, keď si Grace sadla na okraj Lewisovej postele. Lewis jej zavolal ešte v noci a vysvetlil jej, ako plačem pred jeho domom. Prišla s mojim oblečením čo som u nej nechala a utešovala ma spolu s Lewisom.

 Po navlečení môjho oblečenia som si pretrela oči. Zhlboka som sa nadýchla, išla som smerom k Lewisovi a objala ho rukami okolo pása. Cítila som, ako uvoľnil príjemný povzdych, skôr ako ma nežne objal.

 ,,Uvidíme sa potom v škole, dobre?" zamrmlal. Prikývla som a pozrela na neho, blikajúc falošným úsmevom.

 Grace ma potom chytila za ruku a obidve sme vyšli z Lewisovho domu. Oči sa mi rozšírili, keď som si spomenula na Patriciovo auto, ktoré bolo zaparkované pred jeho trávnikom.

 Nebolo tam.

 Namiesto toho, aby som o tom informovala Grace, nechala som si problém pre seba. Možno o tom neskôr konfrontujem Patricia. Zhlboka som sa nadýchla a sadla si do auta Grace.

 ,,Čo sa včera stalo?" spýtala sa ma, pozerajúc na mňa svojimi veľkými hnedými očami.

 ,,Veľa vecí," zamrmlala som.

 Grace mi poslala upokojujúci úsmev. Zvyšok jazdy bol pokojný, hlavu som mala opretú o opierku hlavy a oči zatvorené.

°~°

 ,,Takže tu budem len stáť a predstierať, že moja malá sestra bola v poriadku?" zavrčal Luke, keď sa opieral o zárubňu mojej izby.

 Už som bola prezlečená do školy a chystala sa na ďalší deň. Najradšej by som ostala dnes bola doma.

 ,,Môžem povedať, že si plakala," zašepkal Luke, keď zatvoril dvere na mojej izbe a kráčal ku mne. ,,Povedz mi, čo sa stalo, Savannah."

 Nasrato som zasyčala a vydala sa k svojej skrini, aby som si vybrala pár bielych tenisiek. Cítila som, ako Luke krútil hlavou za mojim chrbtom.

 ,,Len buď rád, že som doma," mierne som zakričala. Cítiac príval viny po mojom chrbte, otočila som sa k Lukovi a so zamračeným pohľadom na neho pozrela. ,,Prosím."

 Luke si porazene povzdychol, keď si rozpínal ruky na hrudi. Niečo si zamrmlal popod dych, potom ma jemne objal. ,,Počkám na teba v aute." Potom opustil moju izbu.

 Prehadzujúc si batoh cez jedno plece som si vlasy zapla do voľného chvosta a pozrela sa do zrkadla. Pozerala som sa na neživé telo v odraze. Krútiac nad sebou hlavou som rýchlo opustila dom a zamkla za sebou.

 Luke už bol vo svojom aute so zapnutým motorom. Privítala som sa na sedadle spolujazdca a v tichosti ma viezol do školy.

 Luke, ktorý zjavne cítil, že niečo je totálne v riti, sa už neobťažoval pýtať ďalšie otázky. Do pozadia bola pustená rozhlasová  hudba, aby sa nerozptyľoval, rovnako ako ja.

 Netrvalo dlho a dorazili sme pred moju školu.

 ,,Ďakujem," povedala som, keď som otvorila dvere na aute.

 Luke ma sledoval ustarostenými očami a upútal moju pozornosť skôr, ako som dvere zavrela. ,,Zavolaj mi, ak niečo, mám obavy," povedal.

 Na odpoveď som prikývla a než som začala kráčať do školy a šúchala si dlane o stehná. ,,Mala by si to skutočne prestať robiť," začula som, ako sa za mojim chrbtom ozval Carter.

 Obrátila som svoju pozornosť na neho ale rýchlo som aj odvrátila zrak. Príliš mi pripomínal Patricia. Aj keď mi Carter neukázal nič iné ako starostlivosť, nemohla som sa na neho pozerať, s vedomím, že je súčasťou Patriciovho kruhu.

 ,,Vždy ma ignoruješ," povedal a trochu sa zasmial, keď kráčal vedľa mňa s rukami vo vreckách.

 Odbočila som a vošla do našej ach-tak-krásnej školy. Skláňala som hlavu a snažila sa vyhnúť kontaktu s ostatnými študentmi. Carter ma stále sledoval a príležitostne hovoril vtipy v snahe prelomiť moje bariéry. Po chvíli si začal uvedomovať, že sa z jeho prítomnosti neteším.

 ,,Savannah, čo sa deje?" povedal potichu, chytil ma za lakeť a otočil ma tvárou k sebe.

 ,,Nič, daj mi pokoj," vykrútila som si ruku z jeho zovretia a kráčala ďalej do chodby.

 ,,Čo som zas spravil?" mierne zakričal a opäť ma chytil za ruku. Pokrčila som obočie a pozrela na neho; ukázala som priamo na jeho hruď, akoby som bola schopná silou môjho prsta odstrčiť jeho telo. Moje pocity sa upchali až do bodu, keď som vôbec netušila, čo robím; alebo komu som ubližovala. Bola som len naštvaná, zlomená a úplne smutná.

 ,,Dala som mu šancu," zasyčala som, ,,vedela som, že som ťa nemala počúvnuť."

 Carter sa prekvapene zapotácal dozadu a pozeral mi do očí. Jeho postoj zmäkol. ,,Čo ti urobil?" povedal ticho a držal ma za ruky. Jeho výraz začal byť zvedavý, s ukrytým hnevom.

 ,,Prečo sa ho nespýtaš?" zavrčala som a odohnala jeho ruky z mojich. Keď som dupla nohou, zaťala som dlane v päsť.

- - -
dqnxxlq