Prečo ja?

29. časť

☀ Leo

Po ceste domov som šiel pomaly, nemal som sa za čím ponáhľať. Slzy mi stekali po tvári jedna za druhou. Zazvonil mi telefón. Na obrazovke svietilo meno Maya. Mobil mám prepojený s autom takže som zdvihol.
Áno Maya?
Ahoj Leo, musíš mi pomôcť.
Maya ak to nieje súrne tak dnes fakt nie. Lis odišla a ja neviem čo budem robiť. Veď vieš ako ju milujem.
Leo viem ale je to súrne. Potom sa mi môžeš vyrozprávať ale teraz hlavne príď do telocvične a príď mi pomôcť. Cvičila som skoky a zle som dopadla, asi mám vyvrtnutý členok. Neviem sa postaviť a veľmi to bolí.
Okej, idem. O 5 minút som tam. Zložil som a tak sa moja cesta domov premenila na cestu telocvičňa.
Po schodoch som šiel veľmi rýchlo. Viem veľmi dobre ako bolí keď máte vyvrtnutý členok. Ja som ho mal už toľkokrát vyvrtnutý že som sa ho naučil dať aj naspäť no ostatným ho dávať naspäť nechcem lebo sa bojím že im niečo pomliaždim alebo tak. Vošiel som do telocvične a skoro som odpadol. V strede telocvične stála Lis. Pomalými krokmi sme sa k sebe približovali až kým sa ku mne nakoniec rozbehla a skočila na mňa. Začala ma bozkávať.
Prepáč mi to... vravela pomedzi bozky.
Už sa neospravedlňuj prosím. Už túto kapitolu skončime prosím. Prikývla a znovu sa mi pritisla na pery.
Veľmi si mi chýbala.
Aj ty mne. Ale aj tak by som neodišla. Keby si ty neprišiel na letisko, ja by som povedala mame a Ash že nechcem ísť. Ale keďže si prišiel všetko uľahčilo moju situáciu. Povedala s úsmevom.
Tak to je skvelé. Vieš ako sa poteší Tom keď ťa uvidí? Dnes ráno mal nočnú moru že si odišla a už navždy tam ostala.
Ou, tak to mi je ľúto. A ja ostanem ale pri tebe. Už ťa nikdy neopustím, sľubujem. Objala ma. Po chvíli sme z telocvične odišli ku mne domov kde sme začali robiť palacinky. Tom ešte spal tak aby to mal ako prekvapenie. Palacinky a Lis v jednom. Bolo 8:47 hodín ráno, sedel som na barovej stoličke v kuchyni a pozoroval Lis ako šikovne robí palacinky. Ide jej to vážne od ruky, veď sa už ich toľko narobila. Trochu som sa nad niečím zamyslel tak si nabrala do ruky kúsok múky a ofúkla ma ňou. Ihneď som spozornel a uvidel Lis ako sa smeje. Rozbehla sa hore schodmi a ja za ňou. Chytil som ju až na chodbe a pritiahol si ju k sebe čo najbližšie. Usmial som sa na ňu a múku čo som mal na tvári a vo vlasoch som striasol na ňu. Z Tomovej izby prišiel rozospatý Tom za nami. Keď zbadal Lis rozžiarili sa mu oči a skočil na ňu. Lis sa trochu zatackala no ustála to.
Ty, ty si neodišla?
Nie. Ako by som ťa tu mohla nechať?
Tiež si hovorím prečo by si mala niekam chodiť bezomňa.
Lis sa naňho usmiala a Tom ju obdaril božtekom na líčko. Musel som už zakročiť lebo mi tu môj 7 ročný brat balil frajerku a to nebolo ok.
Okej maličký choď dole z mojej frajerky lebo mi ju preberieš.
Aspoň bude mať poriadneho chlapa pri sebe. Povedal a Lis sa rozosmiala na plné hrdlo. Trochu som sa začervenal a Tom sa zato tváril veľmi vážne. Zobral som si ho na ruky a začal ho štekliť. Lis nás pozorovala a pokrútila nadomnou hlavou, určite si teraz pomyslela že som ako malé dieťa.
Nehorí tu niečo? Spýtal sa Tom keď zacítil pach.
Moje palacinky! Zakričala Lis a rozbehla sa do kuchyne a my hneď za ňou. Palacinka bola veľmi pekná, celá čierna. Lis ju zoškrabala z panvice a vyhodila ju kým sme sa my dvaja ladovali jej úžasnými palacinkami.

Lis bola u nás do večera až kým jej nezavolala mama kde toľko trčí a že má ísť domov lebo sa s ňou musí porozprávať. Zatiaľ sme sa s Tomom hrali rôzne hry, schovávačku, človeče nehnevaj sa či xbox v mojej izbe. Zaspal až večer pri mne na posteli keď sme pozerali film. Preniesol som ho do jeho izby a ja som sa šiel osprchovať a skoro okamžite som zaspal, bol som fakt unavený.

☀ Lis

Mamí už som doma! Zakričala som na mamu a vyzula si topánky. Prišla som do kuchyne kde mama sedela za stolom a čítala svoju obľúbenú knihu. To nebude veľmi dobré, keď mama vytiahne svoju obľúbenú knihu je to veľmi vážne.
Mami deje sa niečo?
Posaď sa prosím ťa, musím s tebou o niečom hovoriť. Povedala mama a knihu zatvorila a položila na stôl.
Lis, zlatko viem že to bude pre teba asi ťažké tak isto ako pre mňa ale musím ti oznámiť jednu zlú vec.

Tak vrav už mami nenapìnaj ma už toľko.

Lis, moje príjmi nestačia, musíme sa presťahovať do nejakého bytu a predať náš dom pretože nemáme už toľko peňazí. Postavila som sa hlavu dala do rúk. Nie nie nie to nemôže byť pravda.
Nie to nemôže byť pravda, všakže nie? Mami že si robíš len srandu? Nemôžeme predať tento dom veď ho tatko zdedil po babke a máme tu toľko krásnych spomienok.

Lis, ja viem že je to ťažké ale musíš to pochopiť. Spomienky ti zostanú v tvojej hlave tie ti nikto nezoberie. Nájdeme si trojizbový byt kde budeš mať vlastnú izbu a svoje súkromie o to sa neboj ale tento dom je veľmi priveľký a aj tak je už pre nás dve zbytočne veľký.
Prikývla som lebo v tom mala pravdu. Dokopy sme pravidelne využívali 5 miestností a pre nás dve je tento dom veľký. Aj keď sme boli traja bol veľký no vtedy tu bol ešte ocko a už to bolo viac zaplnené.
A ešte mám pre teba jednu zlú správu.

Čo môže byť horšie ako toto?

Budem chodievať každý mesiac na služobné cesty a tak si prilepšíme. Budú to krátke cesty, najdlhšie by mala trvať týždeň. Tak to až také hrozné nieje. To by som bola u Lea alebo on tu so mnou alebo Ash so mnou. Toto sa mi celkom páči.
Tak to je v poriadku to mi veľmi nevadí. Odpovedala som a sadla si za stôl k mame. Ukázala mi pár bytov ktoré by sa jej páčili a musím uznať že moja mama má vážne dobrý vkus. Jeden sa mi veľmi páčil pretože bol veľmi blízko od Leovej bytovky no do školy by som musela chodievať autobusom lebo je to už ďalej ako z terajšieho domu. Je priehľadný a moja izba by bola veľmi pekná. Mala by som z nej aj prístup na balkón takže to je pre mňa veľké +. Ľahla som si do postele a zaspala, dnes to bol ale namáhavý deň.