Prečo ja?

21. časť

Niekto behal po chodbe a až keď prišiel k nám a kľakol si pred nás zistili sme že to je Leo. Nič nepovedal lebo som sa mu hodila do náručia. Neviem, čo by som tu teraz v takejto chvíli robila keby som ho nemala. Prišla sestrička.
Dobrý deň pani Sprousova. Môžete ísť navštíviť vášho manžela. Poprosím vás, veľa s ním rozprávajte, pomáha to.
Môžem ísť aj ja? Spýtala som sa.
Ak ste príbuzná...
Som jeho dcéra.
Tak potom fajn, donesiem vám plášte ktoré si oblečiete s rukavicami a rúškom, až tak vás môžeme pustiť za ním a iba na pár minút.
Ďakujeme. Povedali sme s mamou na raz. Sadli sme si na stoličky a čakali kým príde. Onedlho prišla, podala nám veci a išli sme sa prezliecť. Najprv išla mama. Bola tam 20 minút. Potom som išla ja. Všade okolo bolo ticho. Ocko "spal" a počula som len pípanie prístrojov.
Sadla som si do kresla a chytila ho za ruku.
Ocko, vieš že ťa veľmi ľúbim však? Tento boj nemôžeš prehrať, sme tu s tebou a bojujeme s tebou. Stojíme pri tebe a budeme sa o teba starať najviac ako sa dá, obmedzím aj tréningy ak bude po treba, len prosím dostaň sa z toho. Vieš že nás tu s mamou nemôžeš nechať samé. Nezvládneme to bez teba. Ja ťa veľmi prosím ocko, zostaň tu s nami máš ešte málo rokov na to aby si odišiel na druhý svet. Slzy mi po tvári začali tiecť.
Keď nás tu necháš samé, nepraj si ma tatko. Musíš to vydržať a hlavne bojovať i keď viem že to je ťažké ale bojuj. Sme tu s tebou...rozprávala som sa s ním ešte chvíľu. Povedala som mu čo bolo v New Yorku a ako sme vyhrali. Do izby vstúpila sestrička.
Už prešlo 20 minút, je mi to ľúto zajtra ho prídete pozrieť. Teraz choďte hlavne domov a oddychujte. Povedala sestrička a vyviedla ma von z izby. Vyzliekla som si ten plášť a podala jej ho.
Mami, poďme domov. Zajtra ráno tu hneď prídeme.
Dobre zlatko. Poďme. Chytila som mamu za ruku a Leo nás nasledoval. Priviedol nás k jeho autu a odviezol domov. Mama si šla ľahnúť do postele, bola veľmi slabá ako ja. Leo sedel na posteli a ja som sa zatiaľ prezliekla do pyžama.  Ľahla som si. Leo sa postavil dal mi pusu na čelo a prikryl ma perinou.
Musíš ísť ? Nechceš ostať? Spýtala som sa a podoprela sa lakťami.
Lis je 21:00 a mal by som ísť domov no keď chceš ostanem kým zaspíš a tak pôjdem domov.
Dobre ďakujem. Leo si ľahol ku mne a ja som ho objala. Dala som mu letmý bozk a pritulila sa k nemu. Hladkal ma po chrbte no potom som už nič necítila lebo som tuho zaspala.

Je druhý deň 7 hodín ráno a ja som vstala aj bez budíka. Dala som si rýchlu sprchu a vyfénovala som si vlasy z ktorých som si spravila drdol. V kuchyni už bola mama. Vyzerala lepšie ako včera, nemala také kruhy pod očami a nebola taká bledá. Robila nám praženicu. Dobré ráno. Pozdravila som sa kým som schádzala dole po schodoch.
Dobré ráno Lis, naraňajkuj sa a o 7:30 vyrážame do nemocnice. Volala som s tvojou učiteľkou a povedala že do školy nemáš ísť ani zajtra no nebola si v piatok tak by si ísť mala ale je to na tebe. Povedala mama. Sadla som si za stôl a na praženicu si dala kečup tak ako to mám rada.
Dobre mami.
Idem sa prezliecť a trochu upraviť nech nevyzerám ako múmia. Usmiala sa na mňa a dala mi pusu na líce. Kým som raňajkovala pozerala som si sociálne siete a odpísala som na Leovu správu. On do školy šiel.

Leo: Dobré ráno láska, po škole sa u vás zastavím aby si nebola sama.  Ľúbim ťa a drž sa, ak sa niečo stane hneď mi daj vedieť.

Ja: Dobré ráno, o chvíľu ti začína škola tak ti iba píšem že o chvíľu idem za otcom do nemocnice.  Ďakujem ti za podporu, si úžasný. Papa a držím palce v škole. Ľúbim ťa.

Dojedla som raňajky a vybrala sa s mamou do nemocnice.
Nič nové nám nepovedali, teraz je pri ňom mama. Večer bude musieť ísť do práce a ja tréning nemám, Elis nám dala celý týždeň voľno za dobre odvedenú prácu a za umiestnenia. Poslala nám každému fotky a určite si ich vytlačím a dám do ďalších rámčekov ako ostatné. No späť k otcovi. Podľa doktora bude najkratšie v kóme 2 týždne no keď bude bojovať a my sa s nim budeme rozprávať a komunikovať s ním tak možno aj skôr. Mama prišla po pól hodine. Sadla si a vyzliekla si zo seba veci ako plášť návleky atď. Teraz je čas na mne.
Ocko, a pamätáš si ako si mi čítal rozprávky keď som bola malá? Vždy som si ľahla do postele a čakala kým za mnou prídeš, čakala som aj hodinu. Prečítal si mi rozprávku a ja som sladko zaspala. Vždy si menil hlasy, tváril sa a hral to viac ako to čítal. Milovala som to a tešila som sa na to každý deň. A pamätáš si ako sme sa v zime spolu korčuľovali? Viezol si ma na štadión a korčuľovali sme sem a tam hore dole. A pamätáš si na naše spoločné dovolenky? Bolo nám spolu dobre, všetkým trom. Smiali sme sa užívali si strávený čas spoločne. Egypt, Chorvátsko, Bulhársko, Taliansko, Španielsko, Nemecko. Všetko sme spolu prežili a prežijeme aj toto. Len musíš bojovať a vydržať to. Ja viem že si silný a že to spolu zvládneme. Rozprávala som sa s ním, teda vlastne sama so sebou veľmi dlho.

Po obede sme odišli domov. Mama sa potrebovala pripraviť do roboty a ja som zostala sama s Leom. Ležali sme v posteli a rozmýšľala som čo bude ďalej.
Lis?
Hm?
Na čo myslíš?
Na otca.
Myslel som si.
A Lis?
Áno?
Tom by ťa rád videl nechceš ísť k nám spať?
Môžem.
Dobre. Tak poď pomôžem ti s úlohami.
Zdvihol sa a podal mi ruku.