Prečo ja?

9. časť

☀ Lis

Zobudila som sa s bolesťou hlavy v nemocnici. Rodičia sedeli na stoličkách a spali. Zakašľala som aby sa zobudili. Mama sa hneď prebrala.
Zlatko si v poriadku? Ako ti je? James choď zavolať sestričku.
Mami? Čo sa mi stalo?
Odpadla si od únavy. Ja som vravela že je toho na teba veľa no niekto ma nepočúval. Povedala mama.
Kedy pôjdem domov?
Ocko príde so sestričkou a pôjdeme, nič sa neboj. Budem sa o teba teraz starať ako o princeznú. Do izby prišiel ocko s pani sestričkou.
Tak mladá dáma, pobaľ si veci a môžeš ísť domov. Máš vypísanú ospravedlnenku na pondelok a utorok do školy. Prosím ťa, vyhni sa namáhavej robote a oddýchni si teraz od pravidelných tréningov.
Dobre pani sestrička, ďakujem. O tých tréningoch sa ešte porozprávam s mamkou a dohodnem sa s ňou na tom, nemôžem predsa vynechať ani jeden tréning, o mesiac a pól bude súťaž a my nemáme s Leom nič spravené.

Konečne sme doma, ľahla som si do postele a okamžite som zaspala. Asi som naozaj potrebovala súrne ten spánok.

Zobudila som sa až o 12 čo u mňa nieje vo zvyku, vždy som bola skôr hore ako moji rodičia. Zobrala som sa do kúpeľne kde som sa osprchovala a dala sa dokopy. Tá sprcha ma prebudila a fakt dobre mi padla. Zišla som dole do kuchyne kde bol ocko.
Dobré ráno, alebo skôr obed? Povedal a zasmial sa.
Haha veľmi vtipné, dávajte si pozor aby si sa neoblial kávou, máš dôležitý meeting.
Áno viem ale mám pripravené náhradné veci keby niečo. Zasmiala som sa nad ním.
Máme niečo na raňajky?
Už neraňajkuj prosím ťa, mama bude robiť o chvíľu obed.
Dobre ani niesom veľmi hladná. Idem hore do izby, keby niečo zavolaj ma.
Ja už musím ísť tak keď budeš hocičo potrebovať mama o chvíľu príde z obchodu a je pripravená sa starať o svoju dcéru. Dala som tatkovi pusu na líce a odišla som do izby so šálkou kávy ktorá už bola pripravená.

Lis? Máš návštevu! Posielam ju hore! Povedala mi mama. Kto to môže byť? Ash o tom ešte nevie, nevravela som jej o tom lebo by sa zbytočne znepokojila. Poviem jej to keď budem mať silu jej to vysvetľovať. Niekto klopal na dvere.
Vstúpte! Povedala som a prikryla sa vankúšom. Dvere sa otvorili a stál v nich Leo.
Ahoj Lis. Povedal a zatvoril za sebou dvere.
Ahoj Leo. Nečakala som ťa tu.
Mám odísť?
Nie nie ostaň len som...prekvapená.

Chcel som ťa prísť pozrieť ako ti je.

Je mi fajn. Po takom dobrom spánku mi nemohlo byť lepšie.

Som rád že už ti je lepšie. Včera som sa o teba fakt bál keď si odpadla, nevedel som čo mám robiť.

Počkať, ty si ma doviezol do nemocnice?

Áno ja.

Myslela som si že mama s ockom.

Nie ja som ťa odviezol, im som potom zavolal z tvojho mobilu kde si a všetko im vysvetlil. Dúfam že ti nevadí že som použil tvoj mobil ale nemal som na vašich číslo.

Nie to je v poriadku. Ďakujem. Povedala som a objala ho.
To je v poriadku, som rád že ti nič nieje. Rozprávali sme sa ešte dlho, ostal aj na obed.
Aké to bolo?
Výborné pani Sprousová. Lepšie lasagne som ešte nejedol ako tie vaše.
Vážne? Tak som rada že ti chutilo. A ty Lis? Nechutí ti?
Jasné mami chutí ale niesom hladná. Ďakujeme za obed. Vstali sme a išla som odprevadiť Lea k jeho autu.
Ďakujem že si ma prišiel pozrieť, je to od teba milé že si si na mňa spomenul. Objala som ho a vtisla mu pusu na líce. Jedného dňa to možno bude pusa na pusu, no nepredbieham situáciu. Usmiala som sa naňho a pustila ho.
Som rád že som ťa mohol vidieť. Ahoj a oddychuj. Určite ťa ešte prídem navštíviť. Žmurkol na mňa a nastúpil do auta. Zamávala som mu a vrátila sa domov.

☀ Leo

Veľmi som sa tešil keď som videl že je Lis v pohode, no bol som smutný keď som už musel ísť domov za bráškom. Otec pôjde na pohovor a Tom nemôže ostať doma sám. No a samozrejme Lis musí oddychovať takže už bolo načase odísť.

Som doma! Zakričal som a zobliekol sa.
Leo? Poď sem na chvíľu prosím. Zakričal na mňa otec zo spálne. Prišiel som tam a videl som oca ako sa snaží zaviazať si kravatu. Vždy mu ju viazala mama...
Poď sem zaviažem ti ju. Povedal som a pomohol mu ju zaviazať, ja ju viazať narozdiel od neho viem.
Vždy ti ju viazala mama...
Áno. Leo ,veľmi mi chýba.
Aj mne oci, aj mne no musíme to vydržať a spomínať na ňu iba v dobrom. Svoj život si užila najviac ako vedela. Raz sa s ňou určite stretneme a zatiaľ ju budeme mať tu. Položil som ruku na moje srdce.
Ach synak, čo by som robil keby vás nemám?
No to neviem. Kto by ti viazal kravaty? Obidvaja sme sa zasmiali.
Ideš na ten pohovor ako si mi vravel včera?
Uhm.
A počuj oci, chcel by som Tomovi prerobiť izbu na takú tu vysnenú izbu. Vieš, po ktorej túži každé dieťa. Pomohol by si mi? Toto som šuškal aby malý nič nepočul a aby mal prekvapenie.
Jasné, rád ti pomôžem. Prídem asi o 2 hodiny tak zatiaľ si nájdi na internete čo chceš kúpiť a choď do obchodu zatiaľ kúpiť farby a náradie na maľovanie. Povedal otec a ja som pokrútil hlavu na znak súhlasu.
Keby sa malý pýtal povedz mu že si ideš vymaľovať izbu.
Okej.
Ahojte! Vrátim sa o 2 hodiny, Tom, počúvaj Lea.
Ahoooooj. Ozvalo sa z obývačky.
Čau! Odkričal som mu naspäť.