Prečo ja?

11. časť

☀ Leo

Koniec tréningu a keďže tu nieje Lis idem domov. Počas tréningu som rozmýšľal či ju nepôjdem pozrieť domov, ale je večer a neviem čo by na to povedali jej rodičia a hlavne jej otec. Minule keď som bol na návšteve tak bola doma iba jej mamka, takže som nemal česť spoznať jej otca a dnes si nemyslím že je ten správny deň a čas. Čo by si asi pomyslel keby ma uvidel v izbe jeho dcéry o takejto hodine. Nastúpil som do auta a išiel som za Lis no musím vymyslieť ako sa k nej dostanem.
Som tu, pred jej domom. V jej izbe sa svieti takže bude tam. Vedľa jej okna je strom, po ňom by som mohol vyliezť. Tak som aj urobil. Vyskočil som na najnižší konár a potom na vyšší a vyšší a bol som pri Lisinom okne. Sedela pri stole a pravdepodobne písala úlohy, videl som tašku s knihami položených pri jej stole. Zaklopal som na jej okno a hneď sa otočila. Keď ma zbadala na jej tvári sa objavil úsmev a bežala ku oknu mi otvoriť.

☀ Lis

Robila som si úlohy, aby som toho na zajtra nemala veľa a išla na tréning, no niekto mi klopal na okno tak som sa otočila a bol tam Leo. Ako som ho videla objavil sa mi automaticky úsmev na tvári a bežala som mu otvoriť okno. Nečakala som ho tu a už vôbec nie teraz.
Čo tu robíš? Dole sú naši a nebudú nadšený keď ťa tu teraz uvidia a to teda hlavne otec. Vravela som takmer šeptom. Vošiel dnu do mojej izby a objali sme sa.
Viem že by som tu nemal byť, ale musel som ťa prísť pozrieť. Určite si sa doma nudila lebo si nikde nebola a tak som ťa prišiel pozrieť či si v poriadku.
Aww...ty sa o mňa bojíš? Povedala som a Leo sa začervenal.
Neboj sa, som v poriadku, je mi oveľa lepšie. Ruky som si obmotala okolo jeho krku, čo prekvapilo aj mňa, neviem prečo som to spravila. On si dal ruky na moje boky a usmial sa na mňa.
Tak to som rád. Zapozerala som sa do jeho očí, boli tak krásne. On sa zase zapozeral do mojich. Tváre sa nám pomaly približovali k sebe.
Lis? Robíš ešte úlohy? S otcom si ideme pozrieť film, ideš aj ty? Kričala na mňa mama z obývačky a počula som ako ide hore po schodoch. Obidvaja sme spanikárili, no ja som si sadla ku stolu a robila sa akože robím úlohy a Leo sa skril do skrine. Musel tam byť poriadne naprataný lebo mám veľa oblečenia, bodla by sa mi ďalšia skriňa keď tak nad tým rozmýšľam. Mama mi zaklopala na dvere.
Môžeš!
Tak čo? Ideš s nami pozerať film čo vybral otec?
Prepáč mami ale asi nie, mám toho ešte veľa. A že môžem ísť zajtra na tréning?
Nie Lis, dnes sme sa o tom bavili.
Viem mami, a keď ti sľubim že budem tam sedieť a pozerať sa čo robia?
No neviem, ty si potvora a aj tak si spravíš po svojom a budeš tancovať.
Mamiii prosiiim, Leo tu potom môže k nám prísť na večeru a dosvedčí ti že som netancovala.
Dobre, môžeš, ale boh ťa varuj keď tam spravíš jednu otočku. Zasmiala som sa.
A príde teda Leo na večeru? Spýtala sa ma mamka.
No hej, či? Ako ináč by si ma pustila bez svedka?
Tak mu zavolaj, a spýtaj sa ho čo má rád, ja uvarím všetko, zajtra nerobím takže mám veľa času.
Dobre mami, zavolám ahoj. Mama sa na mňa usmiala a odišla.
Myslím že to nebude potrebné,povedal Leo a vykukol zo skrine.
Prijímaš?
Čo?
Pozvanie na večeru.
Samozrejme, dlho som nebol pozvaný na večeru.
Super! Tak čo ti má moja mama uvariť?
To je jedno...
Okej, niečo špeciálne...
Nechám sa prekvapiť. Postavil sa ku oknu na znak že už musí ísť. Prišla som k nemu a objala som ho.
Už musím ísť, Tom sa o mňa bude báť a bude dlho hore a už by mal spať.
Tom? Ty máš brata?
Uhm. Mladšieho. Je tretiak na základke.
Jaaj, to som nevedela.
Ešte veľa vecí o mne nevieš. Povedal a teraz ma objal on. Otvoril si okno a vyšiel von na konár stromu. Zliezol dole a pozrel sa na moje okno s kadiaľ som mu zamávala ale zatvorila som ho pretože mi bola zima a na sebe som mala iba kraťasy s tielkom. Zatiahla som žalúzie a odišla som naspäť robiť úlohy, no v duchu som sa pohrávala s myšlienkou mám ho rada viac ako kamaráta?