Mafia nás spojila 2

Kapitola 47- Hotel

Musím priznať, že tých dní plných pokoja od všetkých bolo veľa. Priam skoro celé predvianočné obdobie. Ostávali mi dva dni do Vianoc.

Zúrila som lebo som nevedela, čo mám dať Alexovi pod stromček. Darček, ktorý som plánovala mi nakoniec prišiel ako úplná blbosť.

Bola som zúfala, lebo času som nemala už veľa. Nakoniec som sa rozhodla zavolať Willovi, nech mi pomôže, keďže aj on bol pozvaný na Vianočnú večeru. 

Spoločne sme sa snažili vymyslieť vhodný dar. Avšak nič sa nám napokon nepáčilo. 

"Cestuje rád?" Opýtal sa ma znenazdajky.

"Áno. Raz mi povedal, že by chcel precestovať celý svet." Len čo som to povedala nám obom svitlo.

"Cesta okolo sveta." Povedali sme naraz a zasmiali sa.

Podelili sme si úlohy a začali všetko vybavovať. Verte mi, že tie dva dni nám to zabralo úplne. 

Na Štedrý večer som sa celkom tešila, hlavne na to ako zareaguje. Hlavne som sa tešila na ten rezeň v štvor obale.

Samozrejme, že si robím srandu. Tešila som sa na ten spoločný čas s rodinou a kamarátmi. Taktiež ma hrialo pri srdci myšlienka, že sme spolu s Alexom už rok.

"No čo zlato, prichystaná?" Prišiel ku mne do izby Alex. Akurát som si zapínala náušnicu. 

Pozrela som na neho a v duchu obdivovala to, ako dobre vyzeral. 

"Môžeme ísť." Pristúpila som ku nemu a dala mu letmý bozk. Vzal ma za ruku a išli sme ku Štedrovečernému stolu. 

Všetci už čakali za stolom. Prisadli sme si ku ním a mohli sme začať. Najprv sme si dali rýchlu modlitbu a potom prišla na rad večera.

Nemyslím, že je nutné to nejako viacej opisovať. Všetci vieme ako zhruba prebieha večera.

Od večere sme sa presunuli ku stromčeku spravili sme si jednu veľkú rodinnú fotku. Prvá za celý jeden rok.

"Ešte pred tým ako sa vrhneme na dary, dovoľte mi preniesť taký menší prípitok." Postavil sa Mike a vzal do ruky pohár.

"Dnešný deň nie je len o daroch. Dnešný deň je o pokoji a čase s tráveným s milovanými osobami. Takto pred rokom sa moja malá sestra vydávala. Neveril som tomu a v podstate ešte stále neverím. Vidím čím ste si v priebehu jedného roka museli prejsť, a že toho nebolo málo. A môžem otvorene povedať, že bolo viac tých zlých vecí, no napriek tomu ste to zvládli a ste pre mňa, pre nás, veľkým vzorom."

Mala som slzy v očiach. Podišla som ku nemu a objala ho. 

"Poďme na tie darčeky, lebo sa nechcem rozplakať." Zasmiali sme sa a vrhli sa do toho. 

Myslím, že všetci sa potešili z darčekov. Alex už plánoval ako spolu precestujeme svet, a že mu pri tom žiarili oči ako dieťaťu. 

"A teraz je rad na mne." Povedal a podal mi malú škatuľku.

Otvorila som ju a čakal ma tam malý odkaz a kľúč. Vzala som do rúk odkaz a prečítala si ho. Nájdi dvere, do ktorých pasujem. 

S úsmevom som pozrela na Alexa.

"A kde mám začať hľadať? Alebo ma tam zavedieš?" 

Podal mi ruku a odišli sme. Išli sme autom až do centra mesta. Zastavil pred úplne novou výstavbou. Vysoká budova celá presklenená, no dovnútra nebolo vidieť.

Vystúpil z auta a otvoril mi dvere. Postavil sa zo zadu ku mne a objal ma.

"Nechceš skúsiť ten kľúč?" Šepol mi do ucha. 

Opatrne som strčila kľúč dnu a potočila ním. Cvaknutie sa rozľahlo po ulici a ja som mala hlavu plnú otázok.

Obzrela som sa za Alexom a on mi naznačil, aby som vstúpila dnu. Spravila som pár krokov do tmy. Alex vošiel za mnou a rozsvietil.

Ocitla som sa v obrovskej predsieni s pultom, dverami a holými stenami.

"Alex, o čo tu ide?" 

"Pamätáš si ako si mi vždy rozprávala, že by si chcela mať svoj vlastný podnik? Nejaký hotel."

Matne som prikývla. Potláčala som slzy v očiach.

"Tak som sa rozhodol ti tento sen splniť." Otočila som sa k nemu a pobozkala ho. Zasmial sa a zotrel mi slzu z líca.

"Je tu ešte veľa roboty, ale základ už je. Nábytok som sem nechcel dávať, predsa len, je to tvoj hotel, malo by to tu vyzerať podľa tvojich predstáv."

"Chcem sa ísť pozrieť hore na poschodia." Pousmial sa takým zvláštnym spôsobom.

"Zlato, čo tam skrývaš?" Spýtala som sa ho, keď ma vzal za ruku do výťahu.

"No poď, a nevypytuj sa." Zatvoril sa výťah a my sme sa vyviezli až na najvyššie poschodie. 

Dvere sa otvorili a my sme sa ocitli uprostred bytu. Bol to mezonet a pre zmenu aj sčasti zariadený. 

Vošla som dnu a poriadne si to poobzerala. Žasla som hlavne nad presklenenou stenou, vďaka ktorej som mohla vidieť na celé mesto. 

"Vedel som, že keď to tu budeš viesť, tak bude fajn keď tu budeš mať aj svoj vlastný apartmán." 

"Neviem, čo mám na to všetko povedať. Ďakujem." Podišla som ku nemu a jemne ho pobozkala.

Náš bozk sa však prehĺbil a určite si viete predstaviť, čo sa udialo potom. Strávili sme spoločnú noc v mojom sne.

♦♣♠♥

Ahojte, ako si užívate prázdniny? :) 

Sľubujem, že za chvíľu sa už v deji posunieme do niečoho väčšieho :P