Mafia nás spojila 2

Kapitola 42- Chaos

Myslela som si, že to bude len jeden z ďalších dní. Avšak zdanie klame. Hneď ráno prišli policajti. Prišli po mňa.

"Jessica DiLaurentis, zatýkam vás za vraždu Clark Adderly, máte právo nevypovedať. Všetko, čo poviete bude použité na súde proti vám." 

Nemala som možnosť nič povedať ani sa rozlúčiť. Nasadil mi putá a odvádzal ma z domu. Alexa museli držať. Kričal na nich, že som nevinná, ale to nepomáhalo.

Poslednýkrát som na neho pozrela. Mala som slzy v očiach. Bol to nepríjemný pocit. Sklonila som hlavu a viac nič nevnímala.

***

Sedela som vo vypočúvacej miestnosti a čakala na chlapa, ktorý by bol schopný ma vypočuť. Sedela som pokojne po celú dobu.

Nedala som na sebe nič spoznať, žiadnu emóciu. Poradil mi to Addane. 

Dvere sa otvorili a do miestnosti vošiel Addane. Neverila som vlastným očiam.

"Dobrý deň, volám sa Addane Hall, bol som poverený vás vypočuť vo veci vraždy Clark Adderly."

Pochopila som, že musím hrať, že ho nepoznám. Bolo to zvláštne, ale aspoň ma jeho prítomnosť trochu upokojila.

"Našli sme vaše DNA, konkrétne prameň vlasov, na tele obete." Predložil predo mňa fotku jej zohaveného tela. Odvrátila som zrak. Nechutný pohľad.

"Kde ste boli minulý víkend, keď bola zavraždená?"

"Bola som doma so svojim manželom."

"Tak ako nám vysvetlite, že vaša DNA sa našla na jej tele?" 

Mal taký prísny výraz, až mi naháňal strach.

"Možno mi padol na ňu, keď sme ju našli."

"Je to nemožné, nakoľko sa vlasy našli pod jej bundou, ktorá bola zapnutá, keď na miesto činu prišli policajti."

Nemala som, čo povedať. A potom zaznela tá otázka...

"Zabili ste Clark Adderly?" 

"Nie." 

"Súd sa uskutoční zajtra v čase obedu. Dovtedy máte možnosť si svoju odpoveď premyslieť." 

Podišiel ku mne a postavil ma zo stoličky. Videla som mu v očiach súcit. Chytil ma za rameno a odvádzal ma preč.

"S nikým moc nekomunikuj a drž sa svojej výpovede. Alex ti už zaistil právnika. Príde za tebou za chvíľu." Povedal mi rýchlo a potichu. 

A ako povedal, tak sa aj stalo. Prišiel právnik, pohovorili sme si o celom prípade a tak. Čas plynul extrémne pomaly.

Večer za mnou prišiel ešte Addane. 

"Zistilo sa meno majiteľa toho psa. Akurát ho idem vypočuť, uvidíme sa ešte." 

Srdce mi bleslo radosťou. Odľahlo mi, lebo to mohlo znamenať, že ma zbavia obvinenia. Nevedela som sa dočkať, kedy príde Addane.

Avšak, keď prišiel, radosť ma prešla. 

"Bohužiaľ, ale má potvrdené aliby. V čase jej smrti bol v Kanade."

Nemala som mu, čo povedať. 

"Policajti ešte vypočúvajú jej blízkych, ale zatiaľ nič nemajú, okrem tvojej DNA."

"Koľko mi hrozí rokov?"

"Päť až doživotie, ale pri dobrom správaní sa trest zníži. Navyše majú len tvoju DNA, nič viac. To je málo. A keďže je tvoja mama sudkyňa a ty sama si verejne známa osoba, tak je možné, že to končí, len mastnou pokutou a podmienkou."

"Ja som ju nezabila, nechcem ostať vo väzení za niečo, čo som nespravila." Zhlboka som dýchala, aby som sa nerozplakala.

"Pán Hall, čo tu robíte?" Dobehol rozhorčený dozorca.

"Prišiel som sa obvinenej opýtať, či svoj verdikt nezmenila." Odpovedal mu pokojným hlasom. Prikývol a odišiel.

"Čo ak sa priznám?"

Skoro ho obrátilo.

"Si ty normálna?!" Položil mi rečnícku otázku.

"Keď sa priznáš, tak ti už ani žiaden svätý nepomôže. Nevymýšľaj, dostaneme ťa odtiaľto."

"Hall, našla sa vražedná zbraň." Dobehol jeden z policajtov.

Obaja mi venovali pohľad a potom odišli. Vražedná zbraň bola jediná možnosť ako ma zbaviť obvinenia. 

 Modlila som sa, aby na nej našli odtlačky prstov vraha a ja som tak mohla byť prepustená. Tak som čakala a čakala...

...prešla noc a stále nič. Až kým sa neobjavil Addane. Mal na tvári úsmev a ja som vedela, že už sa nemám čoho báť.

Odomkol celu a pustil ma von. 

"Si voľná." Povedal a ja som sa mu hodila okolo krku. Zasmial sa a objal ma. 

Vyviedol ma von z väznice. Cestou sme však stretli vraha. Bol to chalan v mojom veku. Strašne mi bol povedomý, len som nevedela odkiaľ.

Avšak zabudla som na neho hneď ako som vyšla z väzenia. Pozrela som na tú známu tvár medzi desiatkami novinárov.

Stál tam vysmiaty Alex. Hodila som sa mu okolo krku a silno sa držala, aby som sa nerozplakala.

"Poď ideme domov." Chytil ma za ruku a odviedol preč. 

Obaja sme ignorovali novinárov a všetky ich blbé poznámky a otázky. 

***

Doma sme si všetci pripili. Dokonca prišiel aj Addane, ktorému som v podstate vďačila najviac. 

"Môžem? Chcem vám len poďakovať za to, že ste stáli po mojom boku. Moc si toho vážim." 

Mali moju skutočnú vďaku, lebo ma podržali v nie ľahkej situácií. Pripili sme si na to a potom sa už pilo len tak.

Poviem vám, že niektorí to prehnali o trochu viac. Ja som sa však držala aj s Alexom. A keď všetci začali pomaly odpadávať, tak sme sa odobrali do postele.

Alex si ľahol na posteľ a pozoroval čo idem robiť. Ja som však mala jasno čo idem urobiť.

Podišla som ku nemu a pekne sa na neho posadila. Spýtavo na mňa pozrel. Nič som nepovedala, veď slová v tomto prípade boli zbytočné. 

Vymieňali sme si bozky až to preniklo do niečoho mocnejšieho. Prevrátil nás a na chvíľu prestal.

"Si si istá?" Iba som ho pobozkala a to mu ako odpoveď stačilo.

Myslím, že ani teraz viac slov netreba, lebo všetci viem, čo bolo ďalej. Môžem len prehlásiť, že taký dobrý sex som ešte nemala.

♦♣♠♥

Ahojte :) 

Ako sa vám páči nová časť? :)

Viem, že som to tak rýchlo zhrnula, len už to potrebujem posunúť ďalej :D