Mafia nás spojila 2

Kapitola 12- Fľaša

Prešlo niekoľko dní a moje halucinácie neprestávali. Alex sa stále nevrátil a už to začalo znervózňovať aj Jamesa.

Obaja sme nemali moc náladu a potrebovali sme vypnúť. Nathan robil párty. Najprv sme odmietli ísť, no nakoniec sme išli.

Priznám sa, že som sa aj celkom dosť tešila. James bol zo začiatku taký nesvoj, no potom sa uvoľnil a párty nabrala ten správny smer.

Nešetrila som alkoholom. Chcela som sa úplne spiť. Zabudnúť na to, že sa zo mňa stáva blázon a neriešiť nič. Aspoň na chvíľu sa tak cítiť.

Tancovala som v rytme hudby. Pila už asi piaty pohár, prízvukujem plný pohár, vodky. Nedokázala som už poriadne ani zaostriť. Môj plán sa plnil.

Viem, že bolo kolo tretej ráno, keď niekto zahlásil, aby sa hrala fľaša. Najprv som nechcela, no James ma prehovoril.

Posadali sme si do kruhu. James sedel vedľa mňa a Nathan oproti. Ostatných som poriadne nepoznala. Aj tak väčšina ľudí ešte tancovala alebo už niekde vracali, spali a podobne.

Nejaká baba položila fľašu do stredu a roztočila ju. Všetci sme boli netrpezliví a čakali na koho to padne. 

"Wohou!" Ozvalo sa a fľaša zastala na Jamesovi. 

"Pravda alebo úloha?" Opýtalo sa dievča, ktorého meno doteraz neviem.

"Úloha." Odpovedal jej s úsmevom a čakal, čo si na neho vymysli. Prikázala mu bozkávať s jednou babou. Bolo jasné, že boli kamarátky, a že to spravila lebo z neho bola namäkko.

Keď bolo po všetkom James roztočil fľašu. Spravilo sa niekoľko nepodstatných koliečok, až kým nepristála fľaša na mne.

"Pravda alebo úloha?" Dostala som otázku od Nathana.

"Hm.. úloha." 

"Musíš vypiť toto na ex." Podal mi fľašu whisky do ruky. Bola to sedem decka a bolo v nej cca polovica. Hlava sa mi zatočila, len čo som to videla.

"Tak teda na zdravie." Zhlboka som sa nadýchla a priložila fľašu k perám. Oči k bohu a išla som. Všetci ma poctivo pozorovali.

Posledný glg a odtiahla som fľašu od úst. Víťazoslávne som ju zdvihla.

"Je to tam!" Zakričala som. Všetci začali jasať a pískať. Nathan na mňa uznanlivo pozrel a James ma potľapkal po chrbte.

Roztočila som fľašu a čakala na koho padne. Kým som čakala, tak mi to začalo udierať do hlavy. Sem tam som videla rozmazane alebo všetko dvakrát, ale inak pohoda.

Padlo to na Nathana. Usmiala som sa a položila som mu otázku. Vybral si úlohu. Hneď ma napadlo, čo mu dám.

"Musíš sa tridsať sekúnd bozkávať s Jamesom. Jazýčkovú." Obaja na mňa pozreli a ja som sa rozosmiala. 

"No tak šup šup." James si najprv šľahol ešte za jeden a potom sa na seba usmiali.

"No tak poď sem ty môj cukrík." Povedal Nathan. Obaja sa postavili a podišli k sebe.

"No čo zlato načo čakáš?" 

"Ja? To ty." Začali sa doťahovať, až si nakoniec Nathan k sebe pritiahol Jamesa. Strčil mu jazyk do úst a už to išlo.

Všetci ich povzbudzovali. Ja som sa spokojne usmievala a vychutnávala si ten pohľad. 

"Dosť!" Zakričala jedna baba, ktorá to stopovala.

"Bol si skvelý." Podotkol Nathan a James mu za to vlepil pusu. Keby ich nepoznám poviem, že sú teplý. 

"Za toto zaplatíš." Povedal James, hneď ako si prisadol. Pozrela som na neho a úsmevom a on na mňa žmurkol.

"No neviem, mne sa zdalo, že si si to užíval." Zasmiala som sa. Pomedzi to sa fľaša roztočila. Neviem ani na koho to padlo, ani nič.

Znovu sa roztočila fľaša. Padlo to na mňa. Nathan sa usmial, veľmi.

"Úloha." Povedala som skôr než sa ma opýtal.

"Vyzleč sa. Do spodného." Pozrela som na neho, či to myslí vážne a on sa len usmieval. Tak teda som sa postavila.

Rozopla som si gombík na nohaviciach a stiahla som si ich dolu. Odhodila som ich na gauč a otočila sa všetkým chrbtom. 

Začala som si postupne rozopínať košeľu. Zhodila som ju zo seba, ale len tak dopoly rúk. Chvíľa napätia a dala som ju celú dolu. Otočila som sa naspäť.

Nathan ma žral pohľadom, no aj ostatní chalani vrátane Jamesa. Pousmiala som sa nad tým a posadila sa nazad na zem.

Zakrútila som fľašou a čakala som na koho to padne. Padlo to na Jamesa. Ten si pre zmenu vybral pravdu. Dievča, ktoré mu kládlo otázku na mňa úpenlivo hľadelo.

Nakoniec z nej vyšla otázka a ja som ostala sedieť úplne bez pohnutia.

"Mal si niekedy niečo s Jessicou?" Všetci ostali v napätí. Ja som ostala sedieť ako na ihlách. Čakala som na odpoveď.

"Nie." Vyšlo z neho. Skoro mi zabehlo. Pozrela som na neho neveriacky. On sa pre zmenu na mňa ani nepozrel. Postavila som sa a vybehla von pred dom.

Bolo mi jedno, že som bola len v spodnom prádle. Posadila som sa na lavičku. Spustila som tichý plač. Len slzy padali na moje stehná.

"Jess." Počula som jeho kroky. Nepozrela som sa na neho, hoci som vedela že sa na mňa díva. Prisadol si ku mne. Odsadla som si o kúsok ďalej.

"Nevedel som, že si si už na to spomenula." Začal rozprávať.

"Čo by to zmenilo? Hm?" Spýtala som sa ho tichým hlasom.

"Povedal by si im, čo sa stalo medzi nami?" Pozeral do zeme.

"Nie." Odpovedala som si sama. Zotrela som si slzy a vrátila sa dnu. Zobrala som si svoje oblečenie a obliekla sa.

"Lásky kvet, čo plačeš?" Zastavil ma Nathan.

"Neplačem." Pousmiala som sa. Objal ma. Nečakala som to. Vôbec. Ale pomohlo mi to. Aspoň tak vnútorne.

♦♣♠♥

Ahojte zlatíčka ❤

Ako sa Vám páči nová časť? :)